pár: Lord Voldemort/Harry Potter
obsah: Harryho Pottera trápia sny o Temnom pánovi.
varovanie: 18+, nie to nová poviedka, ale skorigovaná verzia starej poviedky, je to môj prvý slash, prvý dlhší projekt, preto to berte s rezervou. OC lord Voldemort.
poviedka pôvodne vyšla v roku 2007.
Skorigovaná verzia poviedky bude vychádzať raz do týždňa. Keďže aj tak chýba 1 kapitola rozhodla som sa ju publikovať nanovo...
poznámka: testujem novú formu hodnotenia, ktorá sa nemusí vkladať.
Hviezdičky odteraz nájdete na konci pod zverejnila Merope. (Majú nadpis rate this) a funguje to ako vždy...
Bonus : hviezdičky sú teraz pod všetkými článkami, aj pod tými čo tam predtým neboli... )
hviezdičky hľadajte nižšie :)
Pre Lilith.
Studený
pot mu stekal po chrbte. Srdce zúfalo poskakovalo ako malé vyplašené zvieratko.
Zmietal sa medzi zúfalstvom a strachom. Pamätal si ako Temný pán pritlačil jeho
telo hlbšie do trávnatého porastu. Nikto
ho nepresvedčí, že sa ich pery nedotkli. Cítil silu toho spojenia. Bolo to
skutočné, prípadne sa to tomu aspoň približovalo.
„Bol tu
a pobozkal ma, som si tým istý...“ naďalej trval na svojom.
„To je
v poriadku, Harry, ak to tvrdíš s takou istotou, tak zrejme na tom
niečo bude,“ zdesene vyjachtala Hermiona.
„Potter,
Grangerová, môžem vedieť čo tu robíte o tomto čase?“ prerušil ich rozhovor
profesor Snape.
„Pán profesor, Harry sa necíti dobre. Myslím
si, že ho niekto napadol. Práve som sa ho chystala odviesť do nemocničného
krídla,“ potichu odvetila Hermiona.
Jej spolužiak obdivoval to s akou rozvahou
mu vždy dokázala čeliť.
„Skutočne?
Čo sa zas stalo s veľacteným pánom Potterom?“ opýtal sa profesor Snape tichým
hlasom, v ktorom zaznievala zvyčajná útočnosť.
„Voldemort
bol tu a pobozkal ma,“ bez váhania vyhlásil Harry.
„Čo to
trepete, Potter?“ profesor neochotne pristúpil bližšie k nemu.
„Temný
pán má určite na práci lepšie veci, než ponevierať sa tu a útočiť na
vás... ako ste to povedali? “ opýtal sa ho spôsobom, ktorým jasne dával najavo,
ako hlboko ním pohŕda.
„Povedal
som, že ma pobozkal, lebo presne to urobil...“ vyhlásil Harry rozčúlene.
Severus
Snape si ho pochybovačne premeral, potom pozrel na svoju študentku.
„Môžete
odísť, Grangerová, ja sa už postarám o to, aby pán Potter netrpel
podobnými bludmi.“
„Ale,
pane...“ namietla rozhorčene, ale Harry jej naznačil, aby to nerobila, už aj
tak kvôli nemu prišli o veľa bodov, nemienil mu situáciu uľahčovať. Jeho
kamarátka poslúchla a nechala ho osamote s jeho najmenej obľúbeným
učiteľom.
Nebol
však pripravený na to, čo sa odohralo po jej odchode.
Snape ho
pevne uchopil za ruku, pocítil ako sa s ním svet rozkrútil, všade okolo
nich vírili nespočetné farby a skôr než stihol čokoľvek urobiť, ocitli sa
na akejsi tmavej ulici, ktorú Harry vôbec nespoznával.
„Pane,
čo to má znamenať?“
„Ak
chcete prežiť, tak mlčte...“ napomenul ho profesor chladne a nepúšťal jeho
ruku, aj keď Harry vynakladal všetku svoju silu na to, aby unikol z jeho zovretia.
A chcel aj vytiahnuť prútik, ale nebolo to možné, telo mal akési meravé,
akoby ho zasiahlo nejaké zaklínadlo, zrejme len neverbálna forma, Hermiona mu
o takých zaklínadlách hovorila, ale muselo byť dostatočne účinné na to,
aby naňho takto pôsobilo.
„Ale
z Rokfortu sa predsa nedá premiestňovať...“
„Ak máte súhlas riaditeľa, tak áno, pán
Potter,“ informoval ho Snape chladne a ťahal Harryho bližšie k akémusi
radu tmavých domov.
„Nerozumiem...“
vyhlásil v snahe získať čas, keďže Snapova ruka bola priam pripútaná
k tej jeho, cítil ako slabne zakaždým, keď sa snažil vymaniť z jeho
zovretia.
Snape ho
dotiahol až za ochranné kúzla a ocitli sa v blízkosti pomerne veľkého
sídla, zrejme nezmapovateľného čarodejníckeho príbytku.
Musel
vojsť dovnútra spolu s ním, a keď sa za nimi zavreli dvere, pocítil náhlu
stiesnenosť, ktorá v ňom vyvolala značné obavy.
„To od vás ani len neočakávam, ale ak to už
naozaj potrebujete vedieť, došlo k tajnej dohode medzi Temným pánom
a riaditeľom. A predmetom tejto dohody ste vy...“ Bolo na ňom vidieť,
ako veľmi ho teší, že mu to môže vmietnuť do tváre.
„To nie
je pravda, vy klamete! “ oplatil mu to
rovnakou mincou.
„Neprovokujte
ma, Potter, nemuselo by sa vám to vyplatiť, a tu vám to aj tak
nepomôže...“
Donútil
ho vyjsť po strom schodisku a doviedol ho k akýmsi dverám, ktoré sa
pred nimi ako na povel otvorili, Harry pocítil ako bol náhle odsotený a jeho
telo dopadlo na posteľ.
Pričom
spojenie, ktoré ich viazalo dokopy, zrejme prerušil, lebo Harry už necítil
žiadne podobné obmedzenia.
„Čo so mnou chcete urobiť ?“ hlesol zdesene.
„Ja?
Nebuďte smiešny, Potter. Nikdy by som sa vás nedotkol. Myslím si, že toto
privilégium prináleží Temnému pánovi,“ ironicky poznamenal rokfortský profesor.
