obsah: Harryho Pottera trápia sny o Temnom pánovi.
varovanie: 18+, nie to nová poviedka, ale skorigovaná verzia starej poviedky, je to môj prvý slash, prvý dlhší projekt, preto to berte s rezervou. OC lord Voldemort.
poviedka pôvodne vyšla v roku 2007.
Skorigovaná verzia poviedky bude vychádzať raz do týždňa. Keďže aj tak chýba 1 kapitola rozhodla som sa ju publikovať nanovo...
poznámka: bez varovania
„Ron, prečo si ma nezobudil?“ tmavovlasý chlapec si
rýchlo pretrel oči. Nevedel kedy presne zaspal, všetko bolo akési neisté a zahmlené.
Zmätene rukou šmátral po posteli. Prekvapilo ho, keď zistil,
že na sebe nemá pyžamo, nebol zvyknutý spávať nahý. Poriadne sa začervenal, keď
si predstavil, že ho v tomto stave mohol vidieť niektorí z jeho spolužiakov. Na
posteli našiel čistý habit a na stolíku vedľa nej boli zrejme jeho
okuliare, opatrne ich vzal do rúk, nasadil si ich pomaly vstal. Okamžite pochopil, že sa
nenachádza na Rokforte a spolu s týmto zistením sa v jeho mysli
začali vynárať ďalšie spomienky.
„Som uňho a včera sme...“ zdesene pristúpil späť
k posteli. Nechcel spomínať, bolo bolestivé myslieť na to, čo sa s ním
v tej izbe stalo.
Obrazy v jeho mysli však boli čoraz jasnejšie, a on
postupne pochopil, čo sa v tejto izbe odohralo.
„Nie !“ vyhŕkol
zdesene.
Nejaký čas mu trvalo, kým sa upokojil a pomaly dokázal
opäť vnímať dianie okolo seba.
Na nízkom stolíku sa objavila tácka s raňajkami,
šlo zrejme o zložitejší systém podávania jedla. Vyzeralo to lákavo, no
Harry nemienil vziať do úst nič, čo pochádzalo od neho a bytostí, ktoré
preňho pracovali.
Namiesto toho, aby sa tým ďalej zaoberal, pomaly sa
dovliekol až k dverám.
Stál tam, už ani nevedel ako dlho presne, ale napokon
dovnútra vošla postava v tmavo habite, s kapucňou na hlave.
„Ako sa dnes cítiš, Harry?“
„Nie veľmi dobre, ale vy... vy ste...“
„Áno, urobil som to, a môžeš si byť istý, že ťa
čakajú zážitky podobného druhu... tak často, ako si to moje nové mladé telo
bude vyžadovať...“ chladne vyhlásil Temný pán a pomaly si stiahol kapucňu.
Chlapec mal možnosť hľadieť na muža o niečo
staršieho než toho, ktorého spoznal v Tajomnej komnate, no bol to stále
on, Voldemort.
„Ako sa to
stalo? Ako je možné, že vyzeráš takto...“
„Na to by si sa mal opýtať Dumbledora. Ten bláznivý
starec si vo svojej naivite myslí, že táto podoba bude pre stranu svetla
prospešná. Nechajme ho, nech si to myslí aj naďalej... A my dvaja budeme
čoskoro pokračovať vtom, čo tak sľubne začalo, však Harry...“
„Nedovolím to... viac nedopustím, aby...“ vyhlásil
Harry pevným hlasom.
Temný pán pristúpil k nemu, jeho ruka prešla po
chlapcovom pleci. Zarazil, pretože by to malo byť nepríjemné.
Mal by pociťovať voči nemu odpor, no zmiatlo ho to,
ako na mužovu prítomnosť reagovalo jeho telo. Mágia medzi nimi, akoby opäť
ožila a on cítil jej jemné pulzovanie na celom svojom tele, bolo to
upokojujúce a príjemné, po určitom čase sa však dokázal odtiahnuť.
„Dovolíš mi všetko, čo budem chcieť, už len preto, aby
bolo o tvoju kamarátku dobre postarané. Nechceš predsa, aby Grangerová tu
u nás utrpela vážne zranenia... Mohol by som ťa donútiť aj iným spôsobom,
ale predpokladám, že bezpečie tvojej priateľky ti bude prednejšie ako tvoje
vlastné pohodlie. “
„Hermiona, ona je tu?“
„Ona a pár odvážlivcov obýva moje cely
v dolnej časti. Verím, že si v dostatočnej miere vychutnajú našu
pohostinnosť.“
„So mnou si urob čo chceš, ale im neubližuj...“
„O tom nepochybuj, že s tebou si urobím, čo sa mi
len zachce, ale ak by si bol prístupný istej dohode, mohol by som zariadiť jej
prepustenie, skôr než bude natrvalo zverená
do Luciusových rúk.“
„Čo chceš?“ opýtal sa Harry dosť stroho a snažil sa
do svojho hlasu dostať čo najviac vzdoru.
„Prepustím ju, pokiaľ si kľakneš a zložíš moju verziu neporušiteľnej prísahy.“
Harry nemal dobrý pocit z toho, čo mu ponúkol,
keďže nevedel ako sa táto verzia odlišuje
od bežnej neporušiteľnej prísahy.
No podľa toho, ako spokojne sa Temný pán tváril, bolo
viac než zjavné, že to nebude nič príjemné pre chlapca, ktorý sa stal jeho
zajatcom.
