Harry rýchlo vybehol po schodoch. Chcel sa zbaviť tých nepríjemných myšlienok. Nemohol sa tak rýchlo spamätať z tých hrozivých správ. Trpel pri pomyslení na toho muža. Už vedel, že to on mu spôsobil jazvu. Považoval to za hroznú nespravodlivosť. Ten človek nemal právo zdieľať s ním rovnakú krv...
Zúrivo rozrazil dvere na svojej izbe. Prekročil svoj rokfortský kufor a okamžite sa zvalil na tvrdú posteľ. Zaboril hlavu do vankúša a zúfalo potláčal túžbu potom, aby sa mohol znovu zobudiť. Bol by synom svojich rodičov a všetko by bolo v poriadku. Nechcel odísť s cudzou ženou.
Celú noc sa nepokojne prehadzoval na posteli. Pobiehal po chodbách a niekoľko ráz vybalil a opäť zabalil všetky svoje veci. Nechcel odísť takýmto spôsobom. Bál sa, že ho donútia vidieť tú príšeru. Neustále hľadel na hodinky. Keď sa dvere otvorili a poriadne sa pozakrýval a pevne privrel oči. Nevládal hľadieť na svoju matku.
„Derek, ty ešte nie si pripravený?“ príjemný hlas sa domáhal odpovede. Stará posteľ mierne klesla, keď si k nemu sadla. Vtisla mu jemný bozk do vlasov. Odtiahol sa.
„Nie, ja nechcem ísť. Som Harry a vôbec vás nepoznám,“ zafučal do vankúša.
„Odpusť mi to, že som bola taká slabá. Veľmi rýchlo som podľahla nátlaku. Mrzí ma, že si musel vyrastať bez mojej ochrany a lásky. Ja som nevedela, že si na svete. Dumbledore požiadal Potterovcov, aby mi upravili pamäť. Myslela som si, že si zomrel pri pôrode. Spôsobili mi tým hroznú bolesť, ale už je to preč. Sme opäť spolu a nikto nám nebude brániť v šťastí,“ pokúšala sa zastaviť príval sĺz. Nechcel, aby bol kvôli nej smutný.
„Ja sa bojím. Nechcem, aby ma tvoj manžel prenasledoval,“ podráždene odvetil Harry.
„Nikto ti nebude ubližovať. On nie je mojím manželom. Nemusí vedieť pravdu, ak si to nepraješ. Aj tak to nie je človek. Aspoň podľa ľudí s Fénixovho rádu teraz nemá ani ľudské telo,“ bez okolkov objala svojho syna. Už to viac nedokázala vydržať.
„Ja viem, videl som ho. Chce ma zabiť!“ chvíľu sa od nej odťahoval, ale v srdci cítil, že to nie je správne.
„V tom prípade mu to musíme oznámiť. Mrzí ma to, ale nemôžeme mu dovoliť, aby ťa opäť ohrozoval,“ jemne odhrnula prikrývku.
„Nevravte mu to, prosím nie!“ donútil sa pozrieť na svoju matku. Bola úplne iná ako očakával. Pôsobila ako sivá myška, úplne nevýrazná. Oblečenie priam splývalo dohromady. Dlhšie čierne šaty mali jednoduchý strih, dosť výrazne kontrastovali z okopanými topánkami, s ktorých sa odlepovala podrážka.
Bledú tvár lemovali neposlušné tmavé vlasy. Nedalo by sa povedať, že je to nejaká tuctová krásavica. Nedisponovala výrazne príťažlivými črtami. Podľa všetkého to bola obyčajná žena. Napriek tomu kdesi v hĺbke svojej bytosti pociťoval zvláštne chvenie. Vedel, že je to jeho matka. Nepotreboval žiadny test ani potvrdenie od iných ľudí. Cítil to vo svojom srdci.
„Urobím všetko, aby si bol spokojný. Ak chceš môžeme to spolu skúsiť. Nechcem ťa k ničomu nútiť. Ak chceš so mnou odísť a dať mi šancu, budem rada, ale ak sa rozhodneš inak, podporím ťa,“ musela vynaložiť veľa sily na vyslovenie tých slov. Nechcela už viac prísť o svoje znovu nájdené dieťa, ale nemienila naňho vyvíjať nátlak.
„Rozmyslím si to. Zatiaľ vám ani nemôžem hovoriť mama. Budem si na to musieť zvyknúť. Rád by som vedel, prečo ste si začali s tým mužom a aký bol vlastne váš vzťah?“ potreboval poznať ďalšiu časť svojej minulosti.
„Stretli sme sa úplnou náhodou, počas jedného útoku smrťožrútov. Bola som tam s kamarátkou. Obe sme sa snažili ujsť, ale chytili nás. Ja nemám poriadne čarodejnícke vzdelanie, lebo som nemala možnosť študovať na Rokforte, nikto mi nekúpil ani prútik. Neviem poriadne čarovať a moja priateľka bola mukelka. Zabili ju, keď sme sa snažili ujsť. Bola som s toho úplne hotová, vôbec som nedokázala premýšľať. Vtedy som prvý raz videla účinok toho zaklínadla avada kedavra. Podvedome som použila mágiu, ale nestačilo to. Boli všade okolo mňa, oblečení v tých odporných plášťoch a mali na tvárach masky, všetci okrem jedného...Bol príťažlivý istým spôsobom, ale mala som z neho väčší strach než z tých ostatných. Povedal, že mi nič nehrozí, lebo som čarodejnica. Vtedy som tomu výrazu vôbec nerozumela. Myslela som si, že sú to len nejakí výtržníci. Na uliciach človek stretne všelijaké typy ľudí. V tú noc sa stalo veľa vecí. Neskôr, keď budeš väčší to určite lepšie pochopíš. O pár týždňov po tej jedinej noci som zistila, že budem mať dieťa s mužom, ktorého nepoznám. Zvyšok príbehu ti už zrejme povedali,“ nechcela zachádzať do detailov. Rozhodne neboli vhodné pre malého chlapca.
„Už som sa rozhodol. Zatiaľ budem bývať s tebou,“ pomaly vstal z postele a začal zbierať svoje veci. Inštinkt mu navrával, že urobil správnu vec. Aspoň to chcel skúsiť.
