„Sadni si, Derek,“ riaditeľ oslovil chlapca oblečeného v metlobalom habite. Zmietol z koberca zablatené stopy. Mrzelo ho, že mu musí oznámiť zlú správu. Chcel mať trochu viac času, aby ho mohol ubezpečiť, že podniknú potrebné kroky, aby zabránili najhoršiemu. Netrpezlivo spojil obe ruky a chystal sa ho konečne podrobne informovať.
„Pán profesor, práve prebieha zápas. Prečo ste ma práve teraz vyrušili?“ namrzene poznamenal tmavovlasý chlapec. Nechcel, aby Draco Malfoy tak ľahko dostal ohnivú strelu. Nervózne si mädlil ruky.
„Myslím, že existujú aj dôležitejšie veci, ako víťazstvo v metlobale. Voldemort má v rukách tvoju matku a to ani zďaleka nie je všetko...“ ustarostene hľadel na svojho študenta.
„ČOŽE?! Ako sa to mohlo stať? Mala predsa ochranku, celý Fénixov rád dával pozor...“ všetci ho ubezpečovali, že jeho mame nič nehrozí. Neustále zdôrazňovali, že majú všetko pod kontrolou.
„Ministerstvo nás donútilo ustúpiť. Vzali veci do vlastných rúk a tvrdo zaútočili na rád. Pozatýkali viacerých členov a kým sa dostali von a všetko sa konečne urovnalo, tvoja matka zmizla. Je mi to veľmi ľúto. Pokúsim sa jej pomôcť,“ pôsobil úplne pokojne a vyrovnane.
„Čo ak ju zabije? On predsa nič nevie... Musím ísť za ním,“ chcel vstať, ale stolička sa okolo neho obomkla a nepustila ho.
„Nie, to ti nemôžem dovoliť. Temný pán by ťa hneď zabil. Musíme chvíľu počkať. Požiadal som Severusa, aby mu prezradil celú pravdu. To je jediný spôsob ako ochrániť Helgu. Už by sa mal vrátiť,“ upokojujúco odvetil Dumbledore.
„Vy to nechápete? On je nebezpečný. Ja to nevydržím, nechcem len tak nečinne čakať!“ zmučene skríkol Derek.
„Dumbledore, pomôžte mi,“ spoza dverí zaznel priškrtený hlas. Riaditeľ prudko vstal a okamžite otvoril. Do náručia mu padlo doudierané telo.
„Vodu, okamžite mi dajte, vodu!“ zachrapčal zranený profesor. Nedokázal vyriecť ani slovo, až kým sa nenapil. S pomocou riaditeľa si sadol na ďalšiu stoličku.
„Severus, potrebujete ísť do Nemocničného krídla?“
„Nie, ja to vydržím. Nie je to nič vážne, len následky kliatby crucio.“
