1. 1. 2008

5. kapitola List od otca

„Chcem, aby sem prišiel. Musíme si ujasniť viaceré dôležité záležitosti. Ty mi už viac nebudeš brániť, aby som sa postaral o svojho syna,“ výhražne zasyčal Voldemort. Postoj, ktorý zaujala ho dostatočne upokojil. Nesnažila sa mu viac vzdorovať. Ostala pokojne ležať na posteli, pritisnutá bližšie k nemu. Postupne povolil zovretie, aby mohla voľnejšie dýchať.

„V poriadku. Som ochotná sa s tebou rozumne dohodnúť. Len dúfam, že ma nepovažuješ za svojho väzňa,“ oprela sa oňho a pokojne mu hľadela do očí. Nebála sa odstrašujúceho výzoru, ktorým disponoval. Oči mal stále rovnaké ako predtým. Jeho pohľad na svet sa vôbec nezmenil. To ju mrzelo viac, než desivá podoba.

„Ak budeš poslušná, nič sa ti nestane. Rozhodne ti však nedovolím odísť. V žiadnom prípade neopustíš moje sídlo,“ vytiahol svoj čarodejnícky prútik a sústredene ním mávol. Na posteli sa objavila mapa.

„Prečo? Čo chceš so mnou urobiť?“ hrozne sa zľakla, že ju chce zabiť alebo posadiť do jedného z tých svojich väzení.

„Môj syn ma nenávidí a určite nebude rešpektovať moje príkazy. Preto potrebujem teba. Okrem toho už dlho som nemal žiadnu vhodnú spoločnosť. Smrťožrútky sú priveľmi nespútané a ja sa nechcem deliť,“ nemal dôvod vrátiť jej slobodu. Chlapček bude oveľa poslušnejší a jeho matka mu môže priniesť vskutku rodinné prostredie.

„Ty myslíš, že mi dvaja... nie to...už bolo veľmi dávno,“ nechcela ho priveľmi rozhnevať, ale zatiaľ si nevedela predstaviť vzájomné spolužitie.

„Spomenul som si na teba počas tých zvláštnych stavov, keď som bol len tieňom. Občas som ľutoval, že som ťa nechal odísť. Bola to chyba. Mohol som mať svojho syna pri sebe. Pokúsim sa nahradiť nám stratený čas. Dnes ostaneš v tejto izbe. Škriatkovia ti donesú všetko potrebné. Smrťožrútky ťa zatiaľ nesmú vidieť. Pokúsili by sa ťa zabiť, poznám tie vypočítavé potvory. Dnes večer sa odohrá prepad jednej z muklovských dedín. Je to pomsta za vašu neochotu poskytnúť mi informácie,“ prstom ukázal na miesto na mape.

Helga nevidela presnú polohu. Poriadne zbledla a okamžite sa od neho odtiahla. Nechcela, aby nevinní ľudia trpeli.

„Prosím ťa, nie. Ostaň radšej so mnou. Nechcem tu byť sama,“ mala veľké obavy z neznámeho domu. Hrozne sa bála, že jej niekto ublíži. Nachádzala sa v dome plnom nepriateľov.

Voldemort si podozrievavo premeral matku svojho syna. Od chvíle, keď tratil svoju bývalú príťažlivosť s ním ženy nerady ostávali v jednej miestnosti. Smrťožrútky boli síce ochotné stráviť s ním určitý čas, ale rozhodne za to očakávali zlepšenie svojej situácie, viac zásluh a ich myšlienky ho privádzali do zúrivosti. Každá z nich naňho hľadela ako na neľútostného netvora. Preto sa väčšinou uchýlil k mučeniu a okamžitému vyhodeniu dotyčnej osoby zo svojich komnát.

Pomaly vstal a vybral sa k dverám. Chcel vydať pár jasných príkazov. Smrtožrúti sa bez neho mohli pokojne jednu noc zaobísť.

***

Dosť neochotne sa osprchoval a prezliekol si metlobalový habit. Podarilo sa mu vrátiť sa na zápas, ale ohnivú strelu nechytil. Neustále myslel na matku a otca. Nechcel, aby musela kvôli nemu trpieť.

Na posteli našiel lístok. Najprv bol prázdny, ale keď sa ho dotkol zazrel ozdobné písmená. Rozširovali sa po papieri.

Derek,

Škriekajúca búda, zajtra o desiatej, máš stretnutie so svojím osudom. Mnou poverený človek, ťa odvedie domov. Nesnaž sa robiť problémy a neopováž sa to oznámiť niekomu z rádu.

Lord Voldemort