Varovanie: temné, depresívne, tragické...
Lucius Malfoy rozrušene klopal prstami po stole. Rukou prechádzal po svojom bruchu. Už nebolo až také ploché ako v minulosti, ale to nebol až taký veľký problém. Jedlo mu akosi chutilo omnoho viac a myslel si, že kvôli tomu trochu pribral. Po návšteve rodinného lekára mal chuť zoslať na všetkých škriatkov cruciatus. V horšom prípade by ich požiadal o poriadne plný tanier výdatnej polievky. Mal hroznú chuť na knedličky, čokoládu a zároveň aj ovocie. Najradšej by to všetko skombinoval s chrumkavým pečivom.
Nesmelé klopanie na dvere ho prinútilo zdvihnúť zrak od stránok Denného proroka. Do pracovne vošiel tmavovlasý chlapec. Oblečený v habite chrabromilského metlobalového družstva. V rukách držal zlatú strelu a tváril sa dosť podráždene. Nedokázal pochopiť prečo musel akurát hneď po zápase siahnuť po neviditeľnom plášti a spolu s Dracom odísť do ich domu. Svetlovlasý aristokrat sa s ním predsa rozišiel pred niekoľkými týždňami.
„Lucius, potrebuješ niečo?“ zelené oči sa upreli na odhalené telo. Lucius si poriadne nezapol oblečenie a zjavne mu neprekážalo, že to vidí aj jeho syn.
„Otec, si v poriadku?“ domáhal sa odpovede aj Draco.
„Nie, vôbec sa necítim dobre. Som totiž tehotný. Ja v tomto veku a okrem toho s týmto faganom,“ ukázal vychádzkovou palicou na tmavovlasého študenta. Ruka sa mu trochu triasla, ale ako vždy mieril presne.
„To nie!“ zdesene vyjachtal Potter.
„Ale veď ty nie si žena. To naozaj nechápem. Obaja sme muži...teda pokiaľ viem...“ žmolil v rukách strelu a začínal vážne pochybovať o pohlaví svojho partnera. Poriadne očervenel a rozpačito hľadel na Draca. Ten sa takisto nezmohol na slovo.
„Samozrejme, že som muž. Čarodejníci môžu za určitých okolností otehotnieť, ale stáva sa to len veľmi zriedkavo,“ zavrčal urazene. Pokynul obom, aby si k nemu sadli.
„My dvaja budeme mať dieťa. To je predsa skvelé,“ opatrne mu položil ruku na brucho. Chcel ho pobozkať, ale svetlovlasý muž sa znechutene odtiahol. Práve tieto nežnosti ho dostali do takej zložitej situácie. Prvý raz niekomu dovolil, aby doňho vstúpil a hneď to dopadlo katastrofálne.
„Áno, iste. Temný pán by nám mohol ísť za krstného otca,“ ironicky poznamenal Lucius.
Radšej ani nechcel pomyslieť na možné komplikácie, ktoré sa spájali s týmto stavom. Vedel, že veľké brucho asi len veľmi ťažko dokáže ukryť a Temný pán by musel byť slepý, aby si nevšimol tehotného smrťožrúta.
„Drahý, nejako to vyriešime. Vieš, že ja som sa s tebou rozísť nechcel. To bolo tvoje rozhodnutie,“ pritúlil sa k nemu. Chcel ho chrániť za každú cenu.
„Obávam sa, že bude lepšie, keď sa tej myšlienky vzdáme. To dieťa sa nemôže narodiť. Temný pán by ho aj tak zabil... Nemáme inú možnosť. Nezatajil som to pred tebou, lebo Dumbledore o tom vie. Vyhrážal sa mi, že ti to aj tak povie, ak budem konať bez tvojho vedomia,“ zamračene odložil palicu
„Nie to ti nedovolím! Je to aj moje dieťa...“ šokovane vyhŕkol Harry. Pevne objal Luciusa. Pritisol sa k nemu, akoby ho chcel chrániť.
„Otec, nie... stratil som matku, ako si vôbec môžeš myslieť, že dovolím, aby si zabil môjho súrodenca!“ podráždene vyprskol Draco.
„Budem sa o teba starať. Ochránim ťa pred všetkým. Niečo už vymyslíme, aby to nezistil. Nevzdávaj sa ho...nie...to nesmieš...“
„Musím si to poriadne rozmyslieť. Vráťte sa do školy, obaja!“ prikázal im rozrušene.
***
„Pán Potter, východ z učebne je na opačnej strane,“ chladne mu oznámil profesor Snape. Všimol si, že chlapec je z nejakého neznámeho dôvodu rozrušený. Rozprával len málo a vôbec sa s ním nehádal. Akceptoval akúkoľvek kritiku a vôbec nevenoval pozornosť zvyčajným provokáciám svojho profesora.
„Ach, áno... ja viem,“ odvetil rezignovane. Hrozne sa bál, že Lucius obetuje život ich dieťaťa. Nemohol sa s ním spojiť ani ho navštevovať. Zakázal mu akýkoľvek kontakt. Dokonca nechcel doma vidieť ani svojho vlastného syna.
„Mali by ste si dávať lepší pozor. Temný pán už počul o vašej nehode... Všade sa o tom hovorí, že slávny Harry James Potter oplodnil jedného z popredných členov smrťožrútskej komunity... Výborne, to sa vám naozaj podarilo. Človek by neveril, čo dnes dokážu pätnásťročné decká?“ uštipačne sa uškrnul.
„Odkiaľ to viete?“ chlapec ostal zarazene stáť.
„Z novín, Potter. Niekto si musel vypočuť váš rozhor. Je to všade...úplne všade...Lucius sa musí skrývať a vy odtiaľto nevystrčíte nos,“ zjavne sa veľmi dobre zabával. Chcel mu tým trochu zraziť hrebienok a trochu ho potrápiť. Nebolo preňho väčšej radosti ako vidieť ho trpieť. Aj keď ho možno istým spôsobom chránil, rád ho nechával v neistote.
„Chcem ho vidieť. Ja viem, že je to moja vina, ale ja to potrebujem. Čo to nechápete? Je to moje dieťa!“ vyprskol podráždene.
„To nie je moja starosť. Varoval som Luciusa, aby nebral do postele také nafúkané decko, ale on ma neposlúchol. Chcem, aby ste šli na ďalšiu hodinu. Pohnite sa, čoskoro začína,“ vyprevadil ho z učebne.
***
O 12 MESIACOV...
Tmavovlasý chlapec držal na rukách svoju maličkú dcérku. Mala svetlé vlasy a bola pomerne bledá ako Lucius. Rozkošný nosík a zelené očká pripomínali, že aj on je otcom dieťaťa. Spolu s Dracom sa snažili zabezpečiť ochranu zvyšku rodiny. Temný pán sa nevzdal myšlienky na vraždu smrťožrúta, ktorého považoval za zradcu. Podarilo sa im ho zastaviť. Harryho si myslel, že všetko bude v poriadku a dokáže byť opäť šťastný. To, čo našiel v podzemných častiach Malfoy Manor mu však úplne vyrazilo dych. Lucius bol mŕtvy už niekoľko týždňov a o dieťa sa starali domáci škriatkovia. Harryho to hrozne zasiahlo. Chcel ho mať pri sebe, milovať sa s ním a tešiť sa, z každého nového dňa. Draco odišiel zo svojou novou priateľkou a on ostal sám so svojím dieťaťom. Napriek tomu, že mu sľuboval pomoc aj prístrešie. Nechcel to prijať. Nezniesol by závislosť od niekoho iného. Rozhodol sa nájsť si vlastnú cestu.
„Lilien Malfoyová, moja dcérka...prečo sme neprišli skôr? Tvojho otca som miloval, aj keď som mu to nikdy nestihol povedať,“ položil kvety na miesto posledného odpočinku svojho manžela.
„Maj sa dobre, láska moja... Čoskoro dostaneš nové kvety...krajšie ako sú tieto...“
vedel, že je tam niekde...nie za závojom ani v zrkadle, ale v jeho srdci.
KONIEC
