11. 2. 2008

Klub tehotných: 2 Slizolinov potomok

Varovanie: krátke, Harry trochu iný ako zvyčajne...

Pred 7 mesiacmi...

„Čo to robíš, Potter?“ najmocnejší čarodejník sebou prudko trhol, keď zacítil ako sa okolo neho omotali pevné povrazy. Prišiel čas, keď sa ho Vyvolený prestal báť a nadobudol dostatok vedomostí, aby ho mohol prekvapiť.

„Ty to nevieš...prišiel som načerpať trochu ľudského tepla a mám pre teba prekvapenie, ktoré sa ti určite nebude páčiť...“ roztrhol jeho habit tak, aby odhalil hlavne zadnú časť tela. Vyvolený a primkol bližšie k nemu. Chcel, aby cítil jeho vzrušený penis, aby si uvedomoval, čo sa medzi nimi čoskoro stane. Vedel, že veľmi riskuje. Ak by sa Temný pán náhodou oslobodil určite by neváhal a opäť by sa ho pokúsil zabiť. Práve to mu prinášalo sladké vzrušenie z blížiaceho sa nebezpečenstva. Prstom prenikol do jeho lákavého otvoru. Tak veľmi ho chcel ponížiť a vidieť prosiť toho neľútostného vraha. Vzal mu všetkých, ktorých miloval.

„Zabijem ťa, Potter,“ zasyčal Temný pán. Prudko sa napol, keď pocítil ako prst preniká stále hlbšie. Nebolo to príjemné, lebo Vyvolený ho ničím nenavlhčil.

„Áno, raz možno, áno,“ tlmene zašepkal chlapec. Okamžite pridal ďalší prst...nechcel už dlho čakať, ale rád sa s ním trochu pohral. Napokon akúkoľvek ďalšiu prípravu úplne zavrhol. Penisom vstúpil do neprebádaného miesta. Na chvíľu privrel oči a pevne sa primkol k svojej obeti. Nechcel myslieť naňho, zatváral oči pred skutočnosťou... Prenikal do jeho tela stále rýchlejšie a cítil čoraz väčšiu slasť. Temný pán naviedol jeho ruku na svoj penis. Nenávidel ho, ale chcel si aspoň trochu užiť ich vzájomné spojenie.

„Toto si chcel...však, aby sme boli...ako jeden celok,“ dychčal Harry. Ledva vládal niečo povedať. Najradšej by sa úplne nechal pohltiť činnosťou, ktorú vykonávali.

„Rozviaž ma...urob to...“

Súčasnosť...

„Chcem, aby ste mi priviedli otca dieťaťa! Čoskoro sa narodí. Chcem, aby bol tu,“ rozčúlene zasyčal Temný pán. Poriadne si podal všetkých smrťožrútov. Nedokázal pochopiť, ako mohli nechať Pottera uniknúť zo sídla zla. Najviac zo všetkých si to odniesol Severus. Kvôli výsledkom testov, ktoré mu priniesol musel zvládnuť poriadne silné dávky mučenia. Ani to mu však neprinieslo uspokojenie. On nenávidel deti. Neznášal ich plač, krik a už vôbec nemal chuť sa hrať s nejakým malým usmrkancom. Chcel potrestať všetkých, ale hlavne chlapca, ktorý mu to urobil.

Temný pán, najmocnejší a najkrutejší čarodejník nosil v sebe dieťa Vyvoleného.

„Môj pane, privedieme ho k vám...živého, ak si to želáte,“ Lucius si utieral krv, ktorá mu stekala po brade a radšej sa neodvážil ani zdvihnúť hlavu, aby zas nemusel čeliť pánovmu prútiku.

„Rozhodne nechcem, aby ste ho zabili, Lucius. Chcem ho tu mať hneď... vstávajte a okamžite ho nájdite. Inak budem musieť vyvodiť dôsledky, ktoré sa vám nebudú vôbec páčiť,“ zablyslo sa zelené svetlo a smrťožrút, ktorý nahlas zíval padol rovno na Luciusa. Ďalší hneď nasledoval za ním. Opovážil sa pomyslieť nato, že jeho pán začína až príliš priberať. Bruško, ktoré mal sa rozhodne nedalo prehliadnuť. Kvôli tomu dokonca nemohol priamo bojovať proti rádu. Obáva sa prezradenia tohto tajomstva.

„Nech mi škriatkovia prinesú niečo nealkoholické...trebárs pomarančový džús...“ prikázal im Temný pán. Bol poriadne smädný, ale zároveň súrne potreboval na záchod. Dieťa mu riadne tlačilo na mechúr.

„Áno, ako poviete. Všetko bude tak, ako si želáte...“ Lucius sa odplazil z dosahu svojho pána. Neodvážil sa ani upraviť si rozstrapatené vlasy. Bol úprimne rád, že domáci škriatkovia budú mať Lorda na starosti celý deň.

***

„Počul som, že ma súrne hľadáš? Kvôli mne dokonca zo sídla odišli takmer všetci tvoji služobníci,“ chlapec zo seba opatrne zhodil neviditeľný plášť. Už nemal žiaden dôvod na

zatajovanie svojej prítomnosti.

„Okamžite, poď sem, Potter! Mne neujdeš,“ Temný pán nahnevane mávol svojím prútikom.

„Nemienim sa nikam ponáhľať. Prišiel som za tebou, lebo chcem, aby sme na nášho syna dávali pozor obaja. Vyhral si, budem tu s tebou,“ podišiel bližšie k nemu a vášnivo ho pobozkal.

„Ako vieš, že práve to chcem?“ Temný pán z neho netrpezlivo stiahol habit.

„Náš syn určite potrebuje oboch rodičov. Ty to vieš najlepšie, aké to je vyrastať bez nich...“ pripomenul mu chladne. Váhavo sa k nemu viac prisunul. Chcel vnímať jeho silu a ochranu, ktorú mu mohol poskytnúť. Už viac nemusel mať strach, že bude musieť proti nemu bojovať. Boli navždy spojený, tvorili jedinú bytosť.

Koniec