Poviedka nadväzuje na jednorazovku Prečo ťa nesmiem ľúbiť? (ak ste ju nečítali možno vám to nebude dávať zmysel)
Poviedka je skôr taká filozofická, psychologická
Prečo sa to stalo práve mne? Prečo práve ja musím byť obdarený niečím takým? Prečo práve ja som sa stal milencom Temného pána?
Tmavovlasý profesor elixírov rozčúlene hľadel na výsledok krvného testu, ktorý si urobil. Lomcovali ním priam neskutočné pocity, ktoré nechcel prejaviť navonok. Utápal sa v pochmúrnych myšlienkach. Už mu nestačilo ani strhávanie bodov a ironické poznámky, ktorými trápil Chrabromilčanov. Cítil neskutočné zúfalstvo. Už dávno nemal v sebe toľko potláčaných emócií.
Vedel, že všetky tie veci súvisia s tvorom, ktorý sa stal jeho súčasťou. Vnímal pocity toho dieťaťa, možno aj práve kvôli svojmu nadaniu preniknúť do hlbín duše iných ľudí. Nechcel sa s tým nikomu zdôveriť. Bolo mu jasné, aké by to malo následky. Práve kvôli tomu chcel načas opustiť Rokfort. Vedel, že jeho problém bude už čoskoro viditeľný. To dieťa si nemohol nechať vziať, elixír totiž nebol prispôsobený pre muža a sám nevedel, aké by to malo následky. Okrem toho cítil isté spojenie s tým stvorením. Nemohol ho odsúdiť a už vôbec nechcel, aby sa všetko vrátilo do starých koľají. Nebol si istý, čo s ním chce vlastne urobiť, ale bol si istý tým, že ho nechce stratiť. Možno práve kvôli tomu bol profesor elixírov mimoriadne nesústredený a vôbec nepočúval ani pripomienky riaditeľa týkajúce sa Temného pána.
Potter bol stále oficiálne nezvestný, len on vedel, že žije v sídle Temného pána. Severus musel zachovať to tajomstvo, aj keď tým nebol ktovieako nadšený. Vedel, že on len využíva chlapcovo telo a necíti k nemu žiadnu náklonnosť. To však nemohol očakávať od svojho pána. Sám na tom nebol o nič lepšie, takisto sa stal hračkou. Musel poslušne vyhovieť Temnému pánovi vždy, keď mal chuť pomilovať sa s ním. Harryho mohol mať pre seba len občas a keď mohol, tak sa tomu vyhol. Potter chcel lásku a to mu nemohol dať. Aspoň v takej podobe, ktorú od neho žiadal. Mohol sa len postarať , aby prežil v prítomnosti Temného pána. Uvoľnil jeho telo a šepkal mu upokojujúce slová vždy, keď ho nútil k nedobrovoľným radovánkam. Zmiernil tým jeho utrpenie, ale zároveň oveľa viac zväčšil to svoje. Nechcel sa toho chlapca dotýkať, viac než by to bolo nutné. Nemienil v ňom vzbudzovať falošné nádeje.
Napriek tomu nedokázal ostať úplne chladný voči náklonnosti. Vedel, aké to je ľúbiť osobu, ktorá nemá absolútny záujem o vzťah. Možno kvôli tomu sa k nemu správal oveľa láskavejšie ako predtým a prejavoval mu viac pozornosti. Zároveň však veľmi dobre vedel, že ho tým len pripravuje o možnosť odpútať sa od neho.
„Láska je len prechodná záležitosť, Potter. To vaše poblúznenie nebude trvať dlhšie než dva roky,“ vyslovil to, aj keď si už dávno nebol istý tým či je to naozaj pravda.
Do jeho kabinetu takmer nehlučne vošiel riaditeľ. On patril práve k tým osobám, ktoré túto teóriu radi vyvracali.
„Severus, vy viete, kde sa nachádza Vyvolený? Nesnažte sa to popierať,“ podišiel bližšie k nemu. Tentoraz sa nechcel nechať ničím ovplyvniť. Potreboval poznať odpovede. Vojna medzi dobrom a zlom bola až príliš dôležitá. Nemohol všetko nechať na náhodu.
„Pán riaditeľ naozaj netuším, kde by ste ho našli v tejto chvíli,“ vyhýbavo odvetil Snape. Mal dosť vlastných problémov. Nechcel to všetko ešte viac komplikovať.
„Severus, pochopte ide o životy mnohých ľudí.. Harry musí byť s nami, on sám musí prežiť, aby mohol vykonať najdôležitejšie poslanie svojho života,“ chlácholivo mu položil ruku na plece.
Profesor sa otiahol, akoby sa ho dotkli tí najhorší démoni.
„A čo môj život? Ten nie je dôležitý? Mám mu dovoliť, aby ma zabil kvôli vašim rozmarom. Potterove problémy ma vôbec netrápia! Mal som ho chrániť, ale on si nikdy nedá povedať,“ vzal do ruky neopravené školské práce, aby mu naznačil, že nemá ani najmenší záujem pokračovať v rozhovore.
„Tak je to naozaj pravda, že ho uniesol Lord Voldemort?“ nenechal sa zastrašiť prvotným tlakom a ďalej kládol otázky.
„Každý má svoju pravdu, pán riaditeľ. Bude lepšie, ak zabudnete na vášho chlapca. On možno raz porazí Temného pána, ale myslím, že máme oveľa vážnejší problém. Nebudem sa môcť k nemu vrátiť. Musím niečo vymyslieť, aby som sa k nemu už nemusel vracať. Nesmie ma vidieť, kým sa nenarodí dieťa,“ musel mu to povedať, aby tým odpútal pozornosť.
„Dieťa? To mi budete musieť vysvetliť. Vy sa stanete otcom?“ riaditeľ nervózne odstúpil a zvedavo ho prebodával pohľadom.
„Áno, vlastne dá sa povedať, že aj matkou. To dieťa mám s temným pánom...on sa to nesmie dozvedieť...“ vyčítavo sa na muža, ktorého už dlhšiu dobu považoval za svojho otca. Nerád sa niekomu zdôveroval a on nebol výnimkou.
„Útekom nič nevyriešite, musíte sa tomu postaviť... Nemôžete teraz zahodiť toľko úsilia. Okrem toho Temný pán neprijme len nejakú obyčajnú výhovorku. Choďte za ním a povedzte mu všetko. Musí si myslieť, že má veci úplne pod kontrolou,“ vedel, že to bude nebezpečné, ale bol ochotný mu dôverovať aj naďalej, aj keď vedel, že pred ním niečo tají.
„Vy to nechápete....On neznáša deti. Nenávidí ich plač a všetko, čo je s nimi spojené. Nechcem, aby sa o tom dozvedel. Mohol by ma zabiť. Vy ho nepoznáte, tak dôverne ako ja. Učili ste ho, ale váš vzťah bol dosť neosobný,“ nebál sa toho, že by mohol umrieť. Skôr nechcel, aby niekto ublížil jeho dieťaťu. Nikdy nebol úplne chladnokrvný, aj keď sa ostatných snažil presvedčiť o opaku.
„Poznal som niekoho, kto sa naňho dosť podobal. Je mi jasné, že to nie je vôbec ľahké. Viem Severus, že všetci máme strach a ty nie si výnimkou. V našich rukách je však budúcnosť. Môžeme ju zmeniť práve teraz. Nikto to neurobí za nás. Musíme ich priviesť na cestu, ktorá nám vyhovuje... Temný pán má tiež svoje slabosti. Tou prvou a najzákladnejšou je to, že sa nechal zlákať zvodmi, ktoré ho môžu veľmi ľahko priviesť do záhuby. Duša je niečo nesmierne cenné, nevie si ani predstaviť, akú škodu sám sebe spôsobil, keď sa vzdal jej celistvosti. Vydal sa do našich rúk, kvôli pohŕdaniu láskou. Neznalosť týchto prirodzených vecí ho stavia do dosť zlej situácie. On nevie o činoch, ktoré ľudia dokážu páchať z lásky, považuje ich len za niečo úplne bezvýznamné a nerozumie im. Viem, že vy ho dokážete uspokojiť. Nezabúdajte, že ten, kto sa bojí smrti sa bojí aj života. Nesmrteľnosť neprináša útechu, lebo naša duša si takýto osud nepraje, aj keď to občas tak vyzerá,“ oči starého muža si láskavo premeriavali niekdajšieho študenta slizolinskej fakulty.
„Vaša láska, nezachránila nikoho. Neverím tomu, že je až tak dôležitá. Mali by ste už ísť, čoskoro mi začína hodina. Musím sa poponáhľať,“ pripomenul mu chladne.
„Netvrdím, že láska nie je krutá, Severus. S niektorými vecami sa musíme zmieriť, napriek tomu, že sú až priveľmi bolestivé. Porozmýšľajte o tom a rozhodnite sa podľa svojho svedomia. Harry potrebuje vašu pomoc a ochranu... My všetci sme takí zraniteľní...“ vyšiel von tak rýchlo, akoby pred niečím utekal.
***
Temný pán sa rozčúlene prechádzal po svojom sídle. Mal sa stať otcom a dozvedel sa to len pred pár minútami od Luciusa Malfoya. Tá správa v ňom vyvolala rôzne protichodné nálady. Túžil po svojom milencovi čoraz viac. Chcel sa ho dotknúť, aby sa ubezpečil, že sú už navždy spojení. Svoju zlosť si vybíjal na mladom Potterovi. Nenechal ho ani chvíľu vydýchnuť. Počas neprítomnosti Severusa sa však chlapec dosť tvrdo bránil. Bolo by veľmi ľahké ho zabiť, ale on to nechcel. Vedel, že je to jediný spôsob, akoby mohol mať pri sebe svojho smrťožrúta. Necítil k nemu lásku, ale bol s ním istým spôsobom stotožnený a jeho telo zúfalo túžilo po spojení s ním. Niečo dôležité mu unikalo pomedzi prsty a on to necítil.
Svetlovlasý smrťožrút, ktorý mal pravidelne prinášať správy sa už dlhšiu dobu neozval. Práve preto pána prekvapilo, že Lucius k nemu prišiel tak skoro ráno, akoby vedel, že nemôže zaspať. Chcel svojho milenca tak veľmi, že ho to zamestnávalo viac než celá vojna s čarodejníckym svetom.
„Čo sa stalo, Lucius?“ nevrlo naňho namieril prútik a zrazil ho na kolená.
„Môj pane, máte syna a dcéru, pred mesiacom a pol sa narodili. Sú v poriadku a...viem, presne kde nájdete nášho zblúdilého Severusa,“ po dlhom čase sa mu podarilo nájsť svojho priateľa.
„Postarám sa oňho sám. Daj pozor na Pottera! Nikto k nemu nesmie, rozumel si?“ chcel, aby jeho mladý milenec náhodou nepadol do rúk ostatným smrťožrútom. Potter bol príliš cenný. Nebolo ťažké nájsť ich podľa Luciusových informácií ľahko vypátral miesto ich pobytu. Severus sa nesnažil pred ním ukryť a to sa mu veľmi páčilo. Obzvlášť bol rád, že sa pred ním nesnažil utiecť. Odovzdane si kľakol k jeho nohám. Vedel, že túto poctu preukazuje len jemu.
„Môj pane, nechcel som vás zaťažovať,“
„Severus...Severus... za tvoju opovážlivosť bol potrestaný hlavne náš mladý priateľ. Potterovi si veľmi chýbal a ja chcem tvoje telo, vyzleč sa, okamžite! Potom sa pozhovárame o deťoch...“ pritisol ho k sebe a okamžite si ho vzal. Trochu ho to bolelo, ale ani to ho nezastavilo. Prenikal čoraz rýchlejšie do tela svojho znovunájdeného milenca.
Netušil, že kým sa on pomaly dostáva na vrchol, Pottera odvádzajú do bezpečia.
Koniec klubu tehotných.
