O tri roky neskôr....
Pokračovanie tejto série...
Varovanie: sex!
***
„Opäť si spomenie. Cítim, ako sa to derie na povrch. Už to nemôžem zastaviť,“ Fujito potichu nariekal pri kuchynskom dreze. Bol o tri roky starší. Podarilo sa mu trochu vyrásť, ale stále pôsobil dosť krehko. Krv, ktorú musel darovať partnerovi nedokázal tak ľahko nahradiť. Musel zabíjať, takmer každú noc po sebe zanechával krvavú stopu. To ustráchané dieťa však stále ostávalo časťou jeho osobnosti. Najnepríjemnejšou udalosťou bolo pochovanie starého tela. Musel ho nájsť a úplne zničil. Nepriatelia využili proti nemu staré schopnosti rodného tela. Už vedel sám rozlišovať, čo sa stalo a čo bolo len výplodom jeho fantázie. Spomenul si na rozličné postupy uzatvárania mysle a ovplyvňovania duše. Pochopil, že niekto ho nastavil tak, aby o všetkom vedel, ale zároveň aj nie. Len ak Takeo použil určité slová, dokázal dopracovať k pravde. Začínal mať vážne podozrenie, že práve on to tak zariadil. Neurobil to však zo súcitu. Skôr chcel zariadiť, aby sa k nemu už nikdy nepokúšal priblížiť. Fujito to už vedel. Neprekážalo mu, že sa o niečo také pokúsil.
Bál sa čoraz viac. Hlavne, keď si uvedomil, že zásah do partnerovho vedomia nebol trvalý. Nechcel, aby sa naňho opäť díval tým hrozným spôsobom. Nemohol mu nič vysvetliť. Nikdy o tom viac nemienil hovoriť.
Kenji si obliekol zásteru a práve odušu umýval riad. Napriek tomu, že všetky poháre a taniere boli čisté, nedokázal sa vzdať toho zvyku. Páčilo sa mu tie nepatrné ľudské činnosti. Občas pobiehal po dome a horúčkovito upratoval. Krátil si čas a zmierňoval vnútornú nervozitu. Stále musel toho veľa vyskúšať. Kazuhiko doňho priam vlieval veľké množstvo informácii. Takisto bol poriadne paranoidný a bez hlbšieho prieskumu ho ani nepustil von. Obával sa, že ešte nebude vedieť všetko zvládať.
„Raz sa to prevalí. Kazu ti vravel, že to nie je jednoduché. Spomienky tak ľahko nevymažeš. Obzvlášť nie inému upírovi. Stále sa to k nemu vracia. Len mu tým ešte viac ubližuješ,“ pokúšal sa ho upokojiť, ale napokon to vzdať. Fujito sa nedal len tak ľahko utíšiť. Kenji ho pomaly objal. Rukami ho pohládzal po celom tele.
Potom si nežne vzal jeho pery. Fujito spokojne zastonal. Kenji bol tiež súčasťou ich vzťahu. Postupom času sa s nimi zblížil aj Kazu. Rozhodli sa, že si budú navzájom pomáhať vo všetkých oblastiach. Naučili sa jeden druhého milovať. Chránili sa navzájom a nikto sa neodvážil ich otravovať. V pároch by boli veľmi zraniteľní, ale spolu dokázali toho využiť oveľa viac.
„Neboj sa, láska. On ťa neopustí. Bude nám spolu dobre,“ pošepkal mu do ucha. Nedočkavo rozopol jeho školskú uniformu. Chcel sa, čo najskôr dostať k nahej pokožke svojho priateľa.
„Kenji!“ vyhŕkol vzrušene. Začínal tušiť, že do školy sa zas nedostane.
„Vezmem ťa do postele k Takeovi. Hneď prestane premýšľať o hlúpostiach. Hlavne, keď sa naňho vrhneme...“ okúzľujúco sa usmial a nedočkavo mu stiahol nohavice.
Fujito mu pomaly zobliekal zásteru. Pritískal sa k nemu. Cítil jeho vzrušenie. Rukou nenásytne uchopil partnerov penis. Nedočkavo roztiahol nohy. Chcel ho vpustiť hlboko do svojho chladného tela. Potreboval v sebe opäť rozprúdiť život. Zaviedol ho na to správne miesto.
„Fuji...“ slastne zastonal mladší upír. Cítil ako sa pomaly vnára do úzkeho priestoru. Fujito ho pritískal k sebe a bozkával každý kúsok jeho tela. Obrátil ho tak, aby sa mohol pohodlnejšie oprieť. Predsa len mu bolo ľúto, že zatiaľ nestihli dôjsť do postele.
„Áno, Takeo bude...bude... A kto ste vy?“ Fujito videl tri vysoké postavy, ktoré stáli pri kuchynskom stole a dívala sa na nich. Zdalo sa mu, akoby tam už boli celú večnosť.
Kenji sa od neho okamžite oddelil. Takisto vycítil, že niečo nie je v úplnom poriadku. Obaja sa obrátili k narušiteľom. Mali na sebe dlhé tmavé plášte s vyšitými obrazmi, ktoré v ňom okamžite oživili pár spomienok. Tie plápolajúce znaky, boli aj na obojku, ktorý mu kedysi nasadali... Tie znaky mu pripomenuli tú najsilnejšiu bolesť.
„...Sudcovia!“ vyhŕkol zdesene. Pevne uchopil Kenjiho. Podarilo sa mu ho dostať do Takeovej izby. Rýchlo zavrel dvere a zamkol ich. Vedel, že ich to nadlho nezadrží...
„Čo sa deje?“ Takeo namrzene zdvihol zrak od knihy.
„Prečo robíte taký hluk?“ Kazu sa nespokojne pomrvil na posteli. Ešte sa mu chcelo spať. Nemal vôbec chuť vstávať.
Cítil silnú vôňu. Bola až nepríjemne sladká. Kenji si rozpačito zakrýval intímne časti tela. Jeho penis ešte stále nepochopil, že k žiadnemu styku zrejme nedôjde.
„Oni si po nás prišli. Sú tu,“ Fujito zúfalo pobiehal po izbe. Pokúšal sa otvoriť okná, ale vôbec sa mu to nedarilo.
„Zapečatili dom. Sudcovia sú tu...“ mrmlal rozrušene. Úplne prepadol panike.
„Postarám sa o nich. Ale bude to dosť bolestivé...“ Kazu siahol pod posteľ. Z tajnej schránky vytiahol meč. Urýchlene si nasadil rukavice, aby ho dokázal udržať. Trvalo mu veľmi dlho, kým sa ho naučil ovládať.
„Oblečte sa! Rýchlo!“ Takeo vytiahol zo skrine nejaké veci. Okamžite poobliekal Kenjiho. Fujitovi pozapínal všetky gombíky. Obaja sa k nemu pritúlili.
„Nedovoľ im, aby ma zobrali preč. Chcem byť len s vami...“ zúfalo vyhŕkol Fujito.
„Kto sú vlastne tí sudcovia?“ opýtal sa Kenji.
„Prišli si po nás, lebo nerešpektujeme pravidlá našej komunity. Už som vám raz hovoril o tom, ako nenávidia lásku. Neznesú, že sme spolu a obzvlášť nemajú radi, keď sa niekto odváži spochybňovať ich rozhodnutia. Každý upír má vopred určenú úlohu. Niečo ako životné poslanie. Ak sa rozhodne voči tomu vzoprieť čaká ho trest... Sudcovia sú vykonávateľmi trestu...Ak sa k nám priblížia, nebudeme sa môcť dlho brániť... Priniesli si so sebou...“ Kazu pevnejšie stisol meč. Bál sa ich. Viac než čohokoľvek iného. Tá podmanivá vôňa bola sladšia než krv. Zbraň mu vypadla z rúk. Dvere sa prudko otvorili. Jeden zo sudcov ich ukážkovým spôsobom vylomil.
Ukázalo sa, že ich bolo oveľa viac. Ostatní len vyčkávali pod rúškom neviditeľnosti. Takeo svoju schopnosť použiť nemohol. Ešte stále bol príliš slabý na podobné záležitosti.
Fujito nedokázal vydať zo seba ani hláska. Bezmocne pozoroval, ako jeden zo sudcov siahol na omámeného Kazuhika. Jedným prudkým trhnutím ho zbavil nohavíc.
„Pustite ho!“ skríkol Takeo. Postavil sa proti nim. Sácali ho po miestnosti a pomaly mu strhávali oblečenie. Nenásytné ruky ho láskali na tých najintímnejších miestach. Takeo pomaly strácal pôdu pod nohami. Bozkávali ho a dráždili, ale zároveň mu uštedrovali údery, ktoré boli aj pre upíra veľmi bolestivé. Kenji a Fujito sa ich pokúšali zastaviť. Obaja veľmi trpeli, už len pri pohľade na takéto zaobchádzanie.
„Rozsudok bol vynesení. Vrátite sa do Weru,“ jeden zo sudcov pevne uchopil Fujita. Podarilo sa mu ho dostať ďalej od ostatných. Bez okolkov ho zhodil na posteľ. Sudcovia boli pre upírov tým najsilnejším sexuálnym lákadlom. Nemohli im odolať, nech sa snažili akokoľvek, nedokázali kontrolovať svoje telá. Túto schopnosť mala len veľmi úzka vrstva upírskeho spoločenstva. Ich schopnosť sa rozhodli využívať ako zbraň proti osobám, ktoré sa odvážili vzoprieť pravidlám. Ich sídlom bol luxusný komplex určený na poskytovanie sexuálnych služieb. Nazývali ho Weru. To miesto bolo zároveň aj väzením pre neposlušných upírov. Vyššie postavené bytosti, ktoré sa chceli len zabaviť často navštevovali toto miesto. Podľa záväzného zákona, nebolo možné jedného upíra odsúdiť na smrť dvakrát. Druhou možnosťou bol doživotný pobyt v tomto obrovskom sídle.
„Nikdy!“ Fujito sa celý triasol. Chcel im odtrhnúť hlavu, ale telo túžilo po niečo úplne inom. Bránil sa tomu. Dlho vzdoroval dotykom. Vedel, že ak niečo dosiahnu Takeo bude oslobodený od sľubov, ktoré si dali.
„Len buď pokojný. Istým spôsobom ste všetci dostali milosť. Dokonca aj Kenji a Kazuhiko... Už nemusíte utekať. Čaká vás už len...“ Sudca si zložil kapucňu a vyzývavo pobozkal Fujita. Jazykom preskúmal tie vlhké ústa. Cítil ako sa mu postupne úplne poddávajú. Veľmi matne videl, ako Kenjiho zhodili na zem. Takeo bol už takisto vyzlečený. Ďalší so sudcov si ho posadil na svoj penis. Jeho dráždivé pohyby privádzali Fujita do šialenstva. Kdesi v hĺbke jeho duše sa prebúdzala žiarlivosť. Pomaly ho pobodala, ale nedokázala sa vymaniť spod nadvlády takej silnej moci. Vedel, že robí niečo veľmi zlé, že to bude ľutovať, ale nedokázal odolať podmanivej sile tých bytostí.
V otvore pocítil prst, ktorý ho jemne skúmal. Celým telom sa oprel o útočníka a nechával mu úplne voľnú cestu. Vôbec sa tomu nebránil. Jeho myseľ si predstavovala ako ich všetkých zničí. Jedného po druhom. Ešte chvíľu... Už len trochu... Upír si rozopol oblečenie... Fujito uchopil jeho penis a začal ho hladiť. Jeho telo to robilo úplne automaticky, sústredil sa na iné veci. Pohľadom hľadal Kazuhika. Musel sa s ním skontaktovať. Oveľa radšej by sa obrátil na niekoho iného, ale nemal príliš na výber. Nikto iný nemohol vziať meč bez toho, aby si spôsobil smrteľné zranenia.
Kazu, počúvaj ma. Musíš ho zobrať.. Rozumel si? Tažko sa mu prenikalo do mysle zahmlenej rozkošou.
Kazu s vypätím všetkých síl prikývol. Bolo mu však jasné, že to chvíľu potrvá. Potreboval sa poriadne skoncentrovať a odpútať svoju myseľ od tela.
Sudca hlasno vyvrcholil. Fujito si znechutene poutieral ruku do jeho plášťa. Tie bytosti boli síce mimoriadne sexuálne aktívne, ale povrávalo sa o nich, že nemajú vlastnú vôňu. Ich mozog bol na takej úrovni, že mohli fungovať len na základe jednoduchých príkazov. Veľmi dobre chápal, že ich niekto ovláda. Obával sa, že ich pozorujú osoby, ktoré by mohli byť oveľa nebezpečnejšie než nastrčené bábky.
Ťažko sa mu prenikalo do mysle zahmlenej rozkošou. Zlosť v ňom narastala, ale telo bolo stále v moci útočníka. Mladý muž s dlhšími tmavými vlasmi ho starostlivo objal. Šepkal mu do ucha slová, ktorým nerozumel. Vôbec nedávali zmysel. V otvore mal už viacero prstov. Fujito dúfal, že po jeho starostlivosti, sa nedokáže tak rýchlo vzrušiť, ale nerátal s tým, že táto bytosť žije len kvôli sexuálnemu uspokojovaniu. Šokovane sebou trhol, keď pocítil penis hlboko vo svojom otvore. Ten upír to urobil, tak rýchlo, že vôbec nestihol zareagovať.
Kazu. Pozri sa na nich. Budeme ako oni. Ak nič neurobíš...Sú len štyria, to ostatné sú ilúzie... Zvládneme to... Musíš to skúsiť. Kazu sa natiahol za zbraňou. Fujito sa posmešne uškrnul.
Opäť vyslal svoje myšlienky smerom k nemu. Chytil svojho partnera za boky a nútil ho k väčšej aktivite. Prebodol mu kožu. Krv pomaly začala stekať po jeho tele. Nemohol sa z nej napiť. Bolo by to ešte horšie. Fujito nahlas vzdychal, nedokázal premôcť slastné pocity, ktoré zaplavovali celé jeho telo. Tá bytosť presne vedela, čo potrebuje. Dotýkala sa ho tak, aby si to, čo najviac vychutnal.
„Prehrali ste...“
Sudca uhryzol Fujita do krku. Pomaly chlípal čerstvú krv. Fujito zreval od bolesti. Cítil ako jeho ľudská časť jeho duše definitívne umiera. Nedokázal sa viac udržať pri vedomí. Viečka mu klesli a okamžite sa ponoril do temnoty. Ten hlas už raz počul. Kedysi dávno niekto s podobným hlasom oboch zabil.
***
Fujito
Spoločník číslo 025/A
Skrátený záznam
Správa vytvorená pre potreby
Inštitúcie W.
Meno: Fujito Kasai
Rasa: upír
Vek:???
Varovanie: je nebezpečný, nutne musí mať na krku hypnotický obojok, nemá povolenie opustiť areál...
Poznámka: majetok bol zaistený, v nepoškodenom stave
Fujito sa narodil ako upír. Nikdy predtým nepoznal skutočný ľudský život. Rástol omnoho rýchlejšie a postupom času ostal v navždy uzavretý v svojej mladej podobe. Matka ho odviedla do Weru. Uzavrela s tamojším riaditeľom dohodu, podľa ktorej sa mal stať večným spoločníkom. Nikdy s ním nemala dobrý vzťah a chcela sa ho čo najskôr zbaviť. Fujito z toho miesta ušiel. Počas niekoľkých storočí sa túlal po svete. Šíril okolo seba len hrôzu a strach. Považovali ho za najmocnejšieho upíra. Dokázal premôcť a zabiť kohokoľvek. Neúnavne hľadal svoju matku, lebo si myslel, že tí ľudia ho len uniesli. Nikdy mu nepovedali, že ho predala.
Vrátil sa späť k nej, lebo vôbec ničomu nerozumel. Svoju matku mal rád a potreboval ju. Nedokázal pochopiť, že ona ho považuje len za príťaž. Napadla ho. Ona jediná mala nad ním moc. Podarilo sa jej ho zraniť... Stretol Takea. Chlapca, do ktorého sa zamiloval. Ich šťastné spolunažívanie netrvalo dlho, vďaka jednému z našich ľudí. Utajený mal Fujita priviesť späť do našej inštitúcie, ale nepodarilo sa mu to. Počas útoku bol nútený ho zabiť, aby oslabil jeho moc. Naším pôvodným plánom bolo, aby sa opäť vrátil pod dohľadom organizácie. Fujito svoju dušu načas uložil do tela svojho milenca. Nebol ochotný sa vzdať. Utajený počas súboja zničil aj telo Takea...
„Výborne, presne tak som si to predstavoval. Ten upír nás už stál celý majetok. Doživotne odtiaľto nevyjde. To vám môžem zaručiť. Tí ostatní sú dostatočným bonusom za toľkú námahu,“ Itchiro preletel očami celú správu o prevzatí. Bol riaditeľom Weru. On jediný mal právo o všetkom rozhodovať. Považovali ho za nemilosrdného obchodníka, ktorý sa nezastaví pred ničím. Kolovali o ňom rôzne reči. Podľa niektorých nosí na tvári kuklu, lebo bol škaredo zohavený. Iní si mysleli, že nechce, aby niekto videl jeho tvár, lebo má nevybavené účty s vysokopostavenými upírmi.
Bol tajomnou osobou, ktorú nikto poriadne nepoznal. Všetci vedeli len to, že má veľa peňazí, je slobodný a nikdy neopúšťa svoju organizáciu.
„Prečítaj si aj tie ostatné. Kenji, je rozkošný. Chudáčik bol hrozne vystrašený. Dokonca neprijal ani krv, ktorú sme mu ráno podali,“ Utajený nervózne postával pri svojom šéfovi. Podával mu papiere a dosť dychtivo sa díval Takea, ktorý bol ešte stále v bezvedomí. Šéf si ho chcel obzrieť celého. Zaujímal ho upír kvôli, ktorému Fujito stratil hlavu.
„Neskôr sa pôjdem na neho pozrieť. Ani tento nie je až taký zlý,“ Itchiro opatrne pristúpil k svojmu novému majetku. Zľahka sa dotkol Takeových pier. Chcel si s ním užiť. Nových spoločníkov bolo treba otestovať.
