Fujito, záverečná časť...
Koniec celej série
Ležal na červenou gauči. Rukami si pridržiaval pohár s krvou. Hltavo pil. Malý rozkošný upír. Tak ho začali nazývať, keď sa im dostal do rúk. Vzali mu všetko a mysleli si, že bude slepo poslúchať ich príkazy. On však len čakal. Nesmrteľní sa musia naučiť trpezlivosti. Inak by nedokázali zvládnuť to nekonečné množstvo času, ktoré je ostatným odopierané.
Červená tekutina mu do tváre prinavrátila zdravú farbu. Takmer viac než polroka bol oddelený od svojich partnerov.
Hrozne mu chýbali a nedokázal sa vzdať toho neodbytného pocitu. Oddelili ho od nich, aj keď si to nikdy neprial. Bál sa toho, čo sa z neho stalo. Nespoznával samého seba. Príliš rýchlo podľahol nátlaku.
Chcel opäť vidieť Kenjiho, Takea aj Kazuhika. Všetkých ich objať a povedať im, ako veľmi si váži každú chvíľu, ktorú mohol stráviť v ich blízkosti. Miloval ich. Potreboval ich tak, ako nikdy predtým. Chcel, aby opäť našli toho chlapca, ktorým kedysi bol. Tú bytosť plnú citov.
Fujito prišiel o ľudskú časť svojej osobnosti. Musel pravidelne piť, aby získal viac sily. Najviac ho však trápilo to, čo sa stalo z jeho telom a dušou. Ak vôbec nejakú dušu mal. Začínal si myslieť, že snáď stvrdla na kameň. Už s ním nič nedokázalo pohnúť. Ani bolesť, ani vyhrážky, dokonca ani muži, s ktorými spával sa nedokázali k nemu naozaj priblížiť. Všetky dni v tom centre boli rovnaké. Klienti, oslavy, plnenie špeciálnych požiadaviek, nikdy nekončiace sexuálne hry. Mal pocit, akoby ho zavreli do klietky, z ktorej niet úniku. Už niekoľkokrát plánoval útek, ale nemalo zmysel vychádzať von, keď sa proti nim postavila celá upírska komunita.
Všetkým vyhovovalo, že ho pekne držia pod zámkou. Dokonca aj jeho nepriatelia sa s ním pravidelne prichádzali pohrať. Nikto by ich nepomohol. Niekto by opäť prezradil ich polohu a zničil ich nádherný svet. Strážili ich ako tých najhorších zločincov. Každý pokus o vzburu znamenal bolestivý trest pre osoby, ktoré miloval. Položil pohár na malý stolík a pohodlnejšie sa oprel.
Na kolene pocítil ruku. Majetnícky sa ho dotkol klient, na ktorého sa ani nepozrel. Nevšímal si ho o nič viac, ako pavučinu, ktorá bola na strope. Dokonca ani tvár toho muža ho nezaujímala. Nechal sa pobozkať. Pootvoril pery a vpustil ho dovnútra. Vyzliekol si oblečenie, pomohol mužovi zbaviť sa oblečenia. Klient si ho posadil na kolená. Nedočkavo sa o neho obtieral.
Na gauč sa vyšplhal ďalší obyvateľ Weru. Muž si zrejme objednal ešte jedného. Zrejme ho poslali do apartmánu na poslednú chvíľu. Fujito sa odtiahol od klienta. Muž nesúhlasne zamrmlal a donútil ho pokračovať v bozkávaní. Fujito sa trochu nadvihol, našiel jeho penis a takmer automaticky ho trel. Necítil žiadne uspokojenie, sám seba považoval za chladný stroj, ktorý všetko znesie... Potreboval nejaký impulz. Aspoň malú nádej, že všetko bude napokon v poriadku.
„Fujito,“ Kenji si sadol k nim a začal sa obom poriadne venovať. Bozkával ich a dotýkal sa ich tiel.
„Kenji...“ zamrmlal medzi vzdychmi. Klient Fujita položil na vankúše a prenikol do jeho tela a začal sa v ňom pohybovať. Fujito sa dokonale prispôsobil jeho rytmu. Myseľ sa však vôbec neuvoľnila. Momentálne sa sústredil na svoju lásku. Svojho milovaného. Kenji ho láskyplne držal za ruku.
Muž sa v ňom začal pohybovať čoraz rýchlejšie. Fujito potláčal slastné stony. V jeho tele sa rozliala cudzia túžba. Vôbec sa tomu nebránil. Chcel, aby sa to stalo. Začínal si uvedomovať, že sa mu páči len tak si užívať. Napriek tomu v sebe cítil prázdnotu. Potreboval viac lásky a nehy. Chcel byť len s nimi a nenávidel všetkých, ktorí mu vtom bránili. Muž z neho nešetrne vykĺzol.
„Výborne, zlatíčko,“ hodil na stôl peniaze.
Potom sa obrátil k druhému upírovi. Kenji smutne pustil Fujitovu ruku. Chcel aspoň na chvíľu vidieť svoju lásku. Preto prišiel o trochu skôr. Takýto život sa mu vôbec nepáčil. Túžil po starých časoch, keď spolu žili v byte. Bolo mu smutno a nedokázal si na túto situáciu zvyknúť.
„Ty pôjdeš so mnou,“ muž si rýchlo zapol nohavice.
„Dobre, ale najprv skúsime niečo iné,“ Kenji ho zrazil k zemi.
Prstom začal dráždiť mužovu dierku. Klient na chvíľu prestal, akoby sa náhle zľakol, ale veľmi rýchlo podľahol naliehaniu ďalšieho rozkošného upíra.
Kenji sa spokojne uškrnul. Vedel, čo chce urobiť a plne s tým súhlasil. Obišiel ich zozadu. Vyceril tesáky a nečakane sa zabodol do jeho krku. Muž zreval a pokúšal sa vyslobodiť, ale Kenji ho nepustil a Fujito ho pevnejšie objal. Vytiahol prst z jeho otvoru a pevne pritisol celé mužovo telo k svojmu. V ich apartmánoch neboli žiadne kamery, klienti si to tak nepriali a okrem toho všetci si mysleli, že Fujito je úplne ovládaný pomocou obojka, ktorý mu nasadili na krk. Netušili, že sa jeden spoj na ich dokonalom prístroji pokazil a nebezpečný upír má opäť svoje reakcie úplne pod kontrolou. Našiel si spôsob ako kontaktovať Kenjiho, aj keď nie priamo, ale prostredníctvom iného upíra. Vyslal správu, ktorou oslabil účinok obojku. Obaja boli voľní.
„Takeo a Kazu... vieš, kde ich máme hľadať?“ opýtal sa Fujito.
***
Fujito objal svojho partnera. Bozkával ho. Stískal v náručí. Nedokázal sa nasýtiť jeho dotykov.
„Zlatko, čo to máš na tvári? Ublížil ti niekto?“ všimol si pár modrín, ktoré mal na tvári a krku. Chcel potrestať každého, kto sa odvážil niečo také urobiť.
„Nie, to nič nie je. Chcem odtiaľto odísť. Vezmeme ostatných a zmizneme. Nemôžeme ich tam nechať. Neznášam ich. Nenávidím ich všetkých,“ Takeo sa opatrne pridržiaval svojho partnera. Nedokázal poriadne chodiť. Fujito ho nadšene stískal.
„Máš pravdu, neodídeme, len tak naprázdno. Vypustíme všetkých,“ súhlasil Kazu. Držal za ruku Kenjiho a tváril sa dosť urazene.
***
Po dvoch dňoch...
„Tá noc bola nádherná, najkrajšia v celkom našom živote,“ Takeo pevne držal za ruku svoje lásky. Všetci ležali na posteli. Tisli sa k sebe, akoby sa stále nemohli nabažiť vzájomných dotykov.
Fujito a Kenji medzi seba vzali aj Kazuhika. Chvíľu sa síce tváril, že k nim do postele nevlezie, ale napokon neodolal podmanivým pohľadom svojich partnerov.
„Hlavná vec, že nám už všetci dajú pokoj. Celá budova spadla to ich snáď odnaučí strkať nos do našich vecí,“ spokojne poznamenal Kazu. Túlil sa k nim a smial sa. Nemohol prestať. Stále mal pred očami výraz ostatných upírov. Keď zistili, že sú slobodní a ich obojky boli porušené všetko tam zdemolovali.
„Teraz chcem byť na vrchu ja. Však mi to dovolíš, Kazu?“ zašepkal mu do ucha Fujito. Pri pohľade na Takea a Kenjiho sa v ňom hneď vzbúrila všetka vycicaná krv. Dokonca aj ich sexuálny život sa vrátil do starých koľají.
„Možno, keď ešte viac vyrastieš,“ doberal si ho Kazu. V posteli okamžite nastal poriadny chaos. Fujito vyliezol na Kazuhika a snažil sa ho presvedčiť. Pritom šliapol na svojich partnerov. Posteľ sa pod nimi triasla. Povolila a všetci sa zosypali na zem. To im však nebránilo vystrájať celú noc. Slastné vzdychy sa miešali s výkrikmi. Kým sa navzájom dostatočne postriedali bolo už ráno. Zaspali pritisnutí k sebe.
