*Brian*
Brian fascinovane hľadel na monitor. Tú správu si musel prečítať ešte raz. Cítil výzvu plynúcu z tej fantastickej otázky. Vychutnával si slastné vlnenie, ktoré sa šírilo celým telom. Nič nemohlo byť fascinujúcejšie ako stretnutie s osobou, ktorá ho vytrhla z nudného kolobehu bežných medziľudských vzťahov.
Kedy a kde? To zatiaľ ešte nemal premyslené. Mal na výber celú škálu vhodných miest. Stretnutie s potencionálnym internetovým priateľom si vyžadovalo niečo špeciálne. On si rozhodne vedel nájsť to správne miesto a čas. Najlepšie by bolo mrazivé objatie noci a jeho nový priateľ, úplne vydaný napospas všetkému, čo si preňho pripravil. Aspoň na chvíľu chcel zabudnúť na svojho brata a problémy spojené s jeho existenciou. Ledva sa zdržal ďalšieho kontaktu. Chcel mu dopriať dostatok času. Stále sa obával, že ho odvrhne. Sústredil svoje myšlienky hlavne na nového priateľa a pokúšal sa byť trpezlivým a priateľským výrobcom protéz.
Brian ešte dlho hľadal tie správne slová. Nie je ľahké niekomu písať. Občas je to rovnako ťažké, ako priama komunikácia. Hlavne, keď máte o danú osobu záujem a nechcete to pokaziť nejakým nevhodným vyhlásením.
Otvoril si novú správu. Ešte chvíľu trápil svoju myseľ všemožnými alternatívami. Napokon sa mu podarilo nájsť vhodný kompromis.
Odoslal krátku a stručnú odpoveď, s ktorou bol až nad mieru spokojný. Konečne všetko zabalil a zamieril k východu.
Noc ho privítala s otvorenou náručou. Tak ako vždy, sa bez problémov dostal do svojho dobre zabezpečeného bytu.
Po rýchlej sprche vliezol do postele a upadol do hlbokého spánku. Nikdy nemával zlé sny ani žiadne obete naňho nemávali z jeho vlastnej mysle. Táto noc nemala byť iná ako tie predchádzajúce. Aspoň, kým sa spomienka nespojila so snom...
Pomaly sa prepadal do toho neviditeľného sveta. Cítil pevný dotyk detskej ruky. Držal v náručí niečo krehké. Priam posvätné. Cítil vôňu tej vrtiacej sa bytosti. Z nejakého dôvodu vedel, že patria k sebe. Krvou, celou svojou bytosťou a všetkými zmyslami sa približujú k jednému zdroju života.
To spojenie sa prerušilo, keď opäť nadobudol vedomie. On s ním už nebol. Nemal možnosť sa k nemu priblížiť.
***
*Dexter*
Niekde ďaleko na inom konci mesta. Takisto zo sna precitol iný človek. Nemával sny, preto mu to pripadalo čudné. Stále však cítil prítomnosť toho druhého, akoby sa od seba nikdy neodlúčili. Jeho vôňa, teplo po dotyku tých rúk.
Chcel ho. Nevedel, kde je, ale napriek tomu sa ho zmocnil taký silný impulz.
Nespokojne sa pomrvil na posteli. Zahnal tú prchavú chvíľu naplnenia. Temnota ho pobádala, aby na také niečo zabudol.
Napriek tomu neodolal pohľadu na svoj počítač. Väčšinou ho využíval len na prácu, ale potreboval sa pozrieť, či mu náhodou niekto neodpísal. Najprv sa tváril, že ho to nezaujíma, ale osoba, s ktorou komunikoval v ňom vzbudzovala čoraz väčšiu zvedavosť. Nemohol s tým prestať.
Tak sa na to pozrime. Osobné stretnutie mu snáď bude vyhovovať. Aj, keď rande so mnou by ho mohlo vyjsť draho. Pomyslel si spokojne.
Zadíval sa na novú správu. Tá odpoveď ho vôbec neprekvapila. Už ho mal dosť dobre spracovaného.
Musím ťa vidieť a presvedčiť sa. Viem, že si taký, ale nemám dôkaz. Potom mi už neunikneš.
So svojou odpoveďou bol tiež spokojný. Jeho internetový priateľ schválne vybral dosť opustené miesto, poznal ho a uvažoval o tom, akoby mal taký nevinný človek asi zareagovať.
Frozenbarbie:
To miesto je úplne opustené. Nepáči sa mi to. Prečo sa chceš hrať práve tam? Ak máš rád také miesta, aj ja mám pre teba návrh...
Nemal čas to dopísať. Za chrbtom sa mu náhle objavila Deb. Namierila si to k nemu tak, nenápadne, že si ju takmer vôbec nevšimol.
„Máme nový prípad. To ťa bude naozaj zaujímať. No tak rýchlo. Poštu si pozrieš neskôr,“ netrpezlivo ho vytlačila zo stoličky. Nedovolila mu ani, poriadne sa naraňajkovať.
