Tretia časť jednorázovky o Artušovi a Merlinovi!
Prisunul sa celkom blízko k nemu. Jednou rukou ho objal a druhú držal pred jeho tvárou. Slová zaklínadla z neho začali plynule vychádzať.
Jeho oči na chvíľu zažiarili. Zatmelo sa mu pred očami a musel sa poriadne oprieť o Artuša.
Cítil ako energia vychádzajúca z kúzla začínala hromadiť okolo nich.
Pevne objímal Artuša, tisol sa k nemu a cítil ako sa začína uzdravovať.
Zaklínadlo z neho odčerpávalo zlú mágiu a začínal sa aj preberať.
Merlin sa k nemu tisol ešte pevnejšie. Všetko ho bolelo a nedokázal sa udržať pri vedomí, ale nemohol ani upadnúť do láskavej krajiny snov.
Po celý čas vnímal len teplo Artušovho tela a začínal si uvedomovať, že sa naňho díva.
Niečo povedal, ale Merlin to vôbec nepočul.
Bolo to také nepríjemné, také vysiľujúce, myslel si, že zomrie. Telo mal neznesiteľne ťažké.
„Nie, som zradca... Nechcel som ti ublížiť, Morgause sa hnevá, prekliala ma, nemohol som...“ hlesol vysilene.
Potom sa celý svet zrazu prevrátil a on si bezmocne oprel hlavu o Artušovu hruď.
„Pokojne, Merlin,“ Artuš cítil, že hovorí pravdu. Chvíľu ešte pochyboval, ale stačil jediný pohľad do tých očí a vedel, že ich spája viac než by si obaja dokázali priznať. Merlin mu nechcel ublížiť. Chránil ho.
To, že bol čarodejníkom veľa vysvetľovalo.
Začínal si spomínať na situácie, keď mu pomohla zvláštna náhoda, ktorej nepripisoval žiadny hlbší význam. Už vedel, že ho ochraňoval on a nedokázal odolať jeho ospravedlneniu.
„Prisahám, že som nikdy nechcel... Záleží mi na tebe...“ zahanbene vyjachtal Merlin.
Artuš ho len pevne držal. Nestaral sa o to, že sa ich niekto pokúša vyrušiť. Takmer zabudol aj na Gaiusa. Bolo príjemné vedieť, že to všetko bolo úplne inak.
O pár dní neskôr...
Niekto ho zľahka nadvihol, podoprel mu hlavu. Do pootvorených úst poputovala horká tekutina.
Tmavovlasý mladík sa to pokúšal vypľuť, ale donútili ho všetko prehltnúť.
„Je to odporné,“ zamrmlal znechutene. Horká chuť sa mu ešte chvíľu zdržiavala na jazyku.
„S tým by si už mal počítať, Merlin. Môžeš byť rád, že vôbec niečo cítiš,“ vyčítavo dodal Gaius.
Merlin sa opatrne posadil a starostlivo si pretrel oči.
„Bol som väzení a Artuš...“ takmer vyskočil z postele, ale Gaius ho okamžite vtiahol späť.
„Ešte chvíľu vydrž. Kúzlo zabralo a Artuš sa cíti skvele,“ položil mu na kolená polievku.
Merlin si uľahčene vydýchol.
„Gaius a ako je to možné, že ma nepopravili?“ pochyboval o tom, že by to niekto dokázal Utherovi rozumne vysvetliť.
Hlavne nie, ak išlo o útok na jeho jediného syna.
Gaius mu vložil do rúk lyžičku a naznačil mu, aby začal jesť.
Merlin premiešaval polievku, ale vôbec nebol hladný.
„Artuš ťa zbavil všetkých obvinení,“ obozretne dodal Gaius.
„Uther mi udelil milosť?“ prekvapene sa spýtal Merlin. Niečo také vôbec neprichádzalo do úvahy. Už len predstava takého odpúšťajúceho Uthera bola viac než bláznivá.
Gaius smutne pokrútil hlavou. Vyzeralo to, akoby preňho nebolo ľahké o tom hovoriť, ale napokon sa k tomu odhodlal.
„Uther je mŕtvy. Morgause sa ho podarilo zabiť. Našli ho mŕtveho v jeho komnatách. Jej kúzlo malo len odpútať pozornosť. Nikto nevie, ako sa to stalo, lebo si na to už nespomínajú. To naše opravné kúzlo, upravilo ich mysle, ale to, čo sa stalo sa už nedá zmeniť. Všetci si myslia, že Uther umrel prirodzenou smrťou,“ dodal čo najtichšie. Jasne mu naznačil, že bude lepšie, ak si túto pravdu ponechajú pre seba.
„A prečo si to pamätáme my?“
„To spôsobil ten opačný efekt. Boli sme priamo v centre toho kúzla. Nanešťastie, aj Artuš pozná pravdu,“ mrzelo ho to hlavne kvôli ostatným čarodejníkom. Nechcel, aby k nim kvôli Morgause cítil rovnakú nenávisť ako Uther.
„Prepáč, Gaius, ale rád by som šiel za ním, musím... Ďakujem, že si sa o mňa postaral. Veľmi si to vážim,“ rýchlo dodal Merlin.
Odložil tanier a začal rýchlo hľadať oblečenie.
„Tak dobre, ale nebuď tam dlho. Si ešte príliš slabý,“ jemne zdôraznil Gaius.
„Neboj sa dám, na seba pozor,“ spokojne odvetil Merlin.
Gaius ho nechal o samote, aby sa mohol v pokoji obliecť.
***
Merlin rýchlo zamieril do Artušovej komnaty.
„Vaša výsosť, prepáčte, že vás ruším, ale chcel som sa ubezpečiť, že ste v poriadku,“ zadychčane vyhŕkol tmavovlasý sluha.
„Nerušíš, Merlin. Cítim sa skvele,“ pokojne odvetil Artuš.
„Sadni si ku mne,“ prikázal mu.
Merlin neisto poslúchol. Ani nedúfal, že ešte bude môcť pracovať pre nového kráľa. Vzhľadom na to, čo sa medzi nimi stalo, by bolo pochopiteľné, keby sa ho zbavil.
Chvíľu len mlčali a dívali sa jeden na druhého. Tá noc ich ťažila. Boli spolu, milovali sa a chceli, aby to pokračovalo. To, čo sa stalo ich vzťah posunulo do nebezpečnej roviny. Už nič nemohlo byť také ako predtým. Merlin pokojne čakal a díval sa na svojho pána. Chcel byť s ním. Vždy, aj za cenu toho, že nepovolí ľuďom používať mágiu.
„Dnes ťa ešte nebudem trápiť neodkladnými záležitosťami. Chcem ti položiť len jednu otázku. Ostaneš so mnou, aj keď ešte neviem, ako sa zachovám k čarodejníkom?“
„Áno, rád ostanem vo vašich službách. Mrzí ma, že som vám nemohol povedať pravdu, ale naozaj som nechcel...“ porozprával mu všetko o tej noci. Zdôraznil úplne každý detail.
Artuš ho pozorne počúval a keď skončil, opatrne sa k nemu priblížil. Chlácholivo položil mladíkovi ruku na plece. Odolával pokušeniu pobozkať ho. Merlin chcel byť s ním a to, čo sa medzi nimi stalo nebolo spôsobené len kúzlom.
„Vedel som, že ty taký nie si. Nechcel som tomu veriť.
Tvoje povinnosti budú o niečo zložitejšie, ale verím, že ty to zvládneš. A v súkromí mi môžeš hovoriť Artuš.“
„Ďakujem, Artuš,“ spokojne odvetil tmavovlasý mladík. Keď sa ich ruky dotkli, tiež pocítil hĺbku svojej túžby.
Artuš sa k nemu naklonil a pošepkal mu do ucha:
„Je ti jasné, že si súhlasil aj s tým, že ma budeš milovať?“
Merlin automaticky prikývol. Keď si uvedomil s čím súhlasil, chystal sa niečo povedať, ale Artuš opatrne preskúmal jeho pery. Opäť sa bozkávali, bez zábran, nežne.
Merlin sa od neho neodťahoval. Dával mu všetko, čo mu mohol ponúknuť.
Artuš mu nepovedal, že mu na ňom záleží, ale všetky jeho dotyky to len potvrdzovali.
Potom sa na chvíľu objali. Mali čas len na rýchle maznanie. Kedykoľvek mohol niekto prísť a vyrušiť ich.
Artuš si užíval blízkosť svojho milenca.
Mali pred sebou ešte veľa práce. Veľa nedokončených vecí, ktoré nezniesli odklad.
Koniec
