Názov: Hell Hunter
Fandom: supernatural/reaper
Pár: samifer
Varovanie: mladý, nevinný Sammy, upravený dej, žiadna apokalypsa...
Obsah (celkový): Samuel Winchester je ľudským lovcom duší. Musí sa postarať, aby sa uniknuté duše dostali späť do pekla. Túto prácu samozrejme nerobí dobrovoľne. Pred istým časom jeho otec urobil chybu, ktorej dôsledkom bolo, že sa Samova duša stala majetkom Lucifera... Celá rodina sa pokúša pomôcť mu zrušiť kontrakt a Sam si to želá tiež, až kým sa so svojím zamestnávateľom nezačne zbližovať...
Krátke.
Sam
cítil ako ním opäť prešla nesmierna dávka hnevu. Mohla by zrejme nakŕmiť aj
celé légie anjelov. Jeho otec ako mizerná schránka pre démona. Nič horšie si už
nevedel ani len predstaviť.
„Okamžite
z neho vypadni...“ pekelná zbraň ho
opäť pálila. Priam sa dožadovala použitia, ale jeho chrbát mu naznačoval niečo
úplne iné. Démoni by ho z radosťou stiahli do pekla. Sam vrhol prosebný
pohľad na Grace.
Ona
rozhodne mala aj takéto právomoci, ale nevyužívala ich takmer vôbec. Vždy sa
spoliehala na to, že ju jednoducho poslúchnu vďaka jej výnimočnému postaveniu. Sam
nevedel, ako presne si získala až takéto postavenie. Učenie lovcov jej
samozrejme pridávalo na vážnosti, ale absolútne nechápal, prečo ju rešpektujú
aj démoni. Zatiaľ ešte nenarazil na žiadneho, s ktorým by mala problémy.
„Alastair...“
napomenula ho Grace.
„Dobre,
dobre, tak ja už idem, ale buď si istá, že sa uvidíme neskôr...“ zdvihol sa
z postele a pomaly vyšiel von z izby.
Sam si
opatrne sadol na kraj postele a pokúšal sa zhlboka dýchať. Až kým
neuveriteľne nepríjemný tlak nepominul. Zlosť nechal vstrebať hlboko do
pekelnej zbrane ako rezervnú zásobu.
„Kedy sa
vráti Dean?“ spýtal sa ako by sa vôbec nič nestalo.
„Možno
už bude vo svojej izbe. Crowley dnes nemohol ostať veľmi dlho... Ak chceš
pôjdem ho zavolať...“
„Nie,
len som chcel vedieť, či je v poriadku.“
„Nič
vážne sa nestalo. Zvláda to veľmi dobre.“
Sam
spokojne prikývol. Chystal sa ešte niečo povedať, ale pocítil ako ho niečo
jemne chytilo. Stávalo sa to, keď bol náhle vhodený do inej reality. Žalúdok sa
mu mierne zakolísal a on sa rýchlo chytil ponúkanej ruky.
Keď sa
trochu spamätal, uvedomil si, že stojí na nejakej streche. Díval sa dolu na
akési zvláštne sochy, poprepletané do ohnivého tanca. Na zemi sa hýbalo niečo
zabalené do handier. A ligotajúce sa zlaté ruky siahali na akýsi zvláštny
strom. Niečo zo stromu sa oddelilo, taký ten malý tenký lístok a on videl
ako ho vietor unášal až k nemu. Natiahol ruku a nechal ho dopadnúť na
svoju dlaň.
„Vezmi
si to. Je to pre teba...“ začul za sebou Luciferov hlas.
„Myslel
som si, že máš prácu...“ potichu zamumlal Sam. Lístok v jeho ruke začal
meniť tvar. Teraz vyzeral ako papierová vstupenka do kina, až na to, že na ňom
bolo napísané. VOĽNÝ LÍSTOK Z PEKLA. ZÁCHRANA JEDNEJ DUŠE. URČENÝ NA JEDNO
POUŽITIE. NEPRENOSNÝ.
„Mám,
ale bežne zvládam robiť aj viac vecí naraz. Nie je to až tak zložité.“
„Naozaj
by si mi dal...“
„Ó, áno
iste. Je to tvoje a môžeš si s tým urobiť, čo len budeš chcieť.
Stačí, keď do tej prázdnej časti napíšeš meno danej osoby...“
„Bol by
si ochotný nás pustiť všetkých? Teda, aspoň celú moju rodinu?“ ďalej vyjednával Sam.
„Lístok
je len jeden. A pravidlá, ktoré sú napísané na ňom bezvýhradne platia. Prečítaj
si aj tie na druhej strane. A kým ho použiješ, dobre si rozmysli kedy
a za akých okolností.“
Sam si
strčil lístok do nohavíc a prudko sa k nemu obrátil.
„To
nestačí. Môžeš mi dať čokoľvek len budeš chcieť, ale ty a Neal... Nechcem,
aby si sa stretával s Nealom. Nechcem ho už vidieť a...“
„O Neala
si nerob starosti. Tak skoro ho neuvidíš...“
Nick sa
k nemu naklonil a pobozkal ho. Sam tlmene zastonal a privinul sa
bližšie k nemu. Nemohol odolať.
Nedokázal to, nech by sa stalo čokoľvek, jeho telo ho stále dokázalo
zradiť. Cítil, že patrí k nemu, ako by to bolo zakódované v jeho génoch
a oni boli jednou neoddeliteľnou
bytosťou.
Keď sa
od seba odtiahli, takmer mu vyhŕkli slzy. Ten pocit straty bol taký silný, až
ho to kdesi vnútri takmer neprekonateľne zabolelo.
Nick
ešte raz pobozkal a potom ho od seba jemne odsunul.
„Teraz
ten druhý dar...“
Zdvihol
niečo zo zeme a vložil do Samovho náručia. Sam cítil váhu niečoho malého
a mäkkého. Niečoho čo mu okamžite oblizlo tvár.
„Dívaj
sa dobre, Sam...“
„Ja
nič...“
Chvíľu
sa sústredil na tú krehkú bytosť. Jej kontúry sa mu čoskoro začali zjavovať
pred očami. Bolo to malé šteňa s čiernou srsťou. Červené oči sa naňho dôverčivo
dívali. Istým spôsobom bol nádherný, aj keď z jeho vzhľadu jasne vyplývalo
kam patrí.
„To je pekelný pes?“
Myslel
si, že vyzerajú hrozne. Ako nejaké príšerné bytosti, ale tento pôsobil takmer
nevinne. Nebyť tých očí, pomýlil by si
ho z obyčajným psom.
„Áno, môžeš
si ho nechať, ak máš záujem.“
„Nikomu
neublíži?“
„Nie,
pokiaľ ťa prijme za pána. Ty budeš rozhodovať o tom, čo bude robiť... Ale
musím ťa varovať, aby si ho nepoužíval proti démonom a dodržiaval zvyčajné
pravidlá.“
„Dobre,
prijímam to.“
