Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino Kategória: real person slash, supernatural, sci-fi
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...
Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy. Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
Citát k tejto poviedke Láska je ako tieň. Uteká od vás, keď ju naháňate, ale keď sa otočíte a odchádzate, zistíte, že beží za vami.
Mark Svetlovlasý muž stál na svojom obľúbenom mieste. Spod čiapky vykúkali pramienky sivých vlasov... Prešli roky, veľa sa toho odohralo. Zabudol na plány, zmenil taktiku, žil takmer ako obyčajný človek, ale toto miesto nedokázal ignorovať. Práve tu kedysi našiel mladíka trasúceho sa od zimy a poskytol mu pomoc bez toho, aby vedel, čo všetko ich už vtedy spájalo. Spomínal na to, ako ho držal v náručí. Bolo príjemné na to spomínať práve počas tohto mrazivého rána. Privinul si bundu tuhšie k telu a pokúšal sa udržať Myracla v dostatočnej vzdialenosti od nebezpečných miest. Jeho život bol dlhší tak ako život tých, ktorých zmenili, ale to neznamenalo, že aj šťastnejší. Aj on to cítil. Vnímal tú silu toho miesta. Videl to pred sebou tak, akoby to bolo len včera. Soul sedel pri ňom. Jemne doňho občas štuchol ňufákom akoby mu chcel pripomenúť, že prišiel čas vrátiť sa domov. Nereagoval. Nedokázal sa od toho obrazu odlúčiť. Stále ho videl pred sebou takého akým bol... A istá časť z neho by sa do toho obdobia chcela vrátiť. Na plece mu dopadla studená ruka. Tmavé žilky zapulzovali pod pokožkou, cítil každú jednu z nich. Pripomenutie toho ako všetkých postupne stratil. Ako choroba aj napriek jeho snahám postupovala, plán nevyšiel. Bolo ich čoraz menej. Neprispôsobili sa aj napriek ich snahe a on pochopil, že čas tohto spoločenstva jednoducho skončil. Takmer všetci boli už dávno preč... Nebolo to také jednoduché ako v ten deň, keď upokojoval svojho partnera. Po tejto generácii musela nasledovať ešte ďalšia. Tým novým sa podarilo dorásť a prejsť všetky cykly. Vzal si chlapca k sebe, keď to všetko skončilo. Obával sa, že inak by nemohol ďalej pokračovať. Bolo to dieťa druhej generácie, nie jedno z tých jeho. A práve nedávno prekonalo poslednú fázu dospelosti. A jeho partner bol ďaleko. Príliš a on s ním nemal možnosť už dlhší čas hovoriť. Nežné pery dopadli na studené líce. Takmer pritom zavadili o hrubý šál. Prudko nasal do pľúc vzduch a srdce mu zaplavila krátkodobá vlna šťastia. Zdalo sa mu, akoby to urobil on, ale ten dotyk bol iný... „Prosím, poď už domov...“ „Nemôžem. Nechaj ma ešte tu chcem ostať...“ odtisol ho od seba. „Je zima,“ netrpezlivo ho potiahol. „Nič necítim. Ak chceš zober psov, ale mňa tu ešte nechaj.“ „Čaká na teba. Vrátil sa.“ Srdce vynechalo pár úderov. Rozbehol sa smerom k chate. Zvedavé psi vyštartovali za ním. Chlapec len pokrčil plecami a vydal sa za nimi. Nechápal, prečo ho to vždy tak veľmi zoberie, keď Misha s času na čas odíde kvôli práci. Nechápal ako môžu byť aj vo svojom veku až takí naviazaní jeden na druhého. Pomalým tempom šiel späť k Chate. Videl ako sa tí dvaja zúfalo objímajú a bozkávajú, akoby sa predtým nepohádali už snáď tisíckrát.
Poznámka autorky: Zvyčajne takéto poznámky nezvyknem písať, ale keďže toto bol fakt dlhodobý projekt, tak si myslím, že je vhodné to urobiť. Jednak preto, že je to už naozaj koniec tejto poviedky a patrilo by sa možno niečo dodať na záver. Tak trochu som tu uvažovala o tom, že nedám šťastný koniec, ale zas no prišlo mi to také ako skoro pri všetkých veciach, čo píšem, skrátka v živote je málo šťastných koncov a tak si to vynahradzujem aspoň v poviedkach. Takisto by som chcela poďakovať všetkým, čo to čítali, teda pokiaľ to niekto naozaj čítal a vydržal pri tom :D tak som rada, nemám prehľad teda kto túto poviedku čítal až do konca, ale pokiaľ by sa našiel niekto taký a zistil by nejaké chyby v zápletke tak mi to kľudne napíšte do komentárov a ja to opravím. Nemala som napokon čas to ešte celé čítať, takže nejaký ten no veď-viete- sa môže vyskytnúť, takže keby ste niečo objavili len smelo do toho. Takisto by som chcela ešte aj dodať, že táto poviedka pôvodne nemala byť sci-fi, ale nejako som uprostred zistila, že už nemám o čom písať, skrátka tam kde už boli len spolu a mali sa odohrať také tie zoznamovacie vzťahové veci mi to nešlo, tak som upriamila pozornosť na dobrodružstvo. No niektoré veci vzťahové ešte nemám "odžité" takže sa to tak akosi aj prejavuje v tvorbe. No uvidíme ako to bude v budúcnosti, teda neviem no či nejaké skúsenosti budú či nie. Teda, také aby som vedela aj niečo o tých vzťahoch iné než čo si domýšľam.
