30. 7. 2012

22. kapitola uzavretie kruhu 2


páry: HP/SS, NL/LV
varovanie: rodinné, dramatické, romantické 12+
Poznámka: Máme tu druhú časť poslednej kapitoly poviedky obnovenej v rámci prázdninového projektu dokončovanie poviedok. Upozorňujem, že poviedka ešte neprešla antipreklepovým programom. (Jej kompletnú opravu sa chystám začať po oficiálnom dokončení) Ešte pribudne epilóg, ale ten ešte nie je napísaný a teraz nasleduje zas striedanie s inou poviedkou.


„Severus, prečo si to urobil? Mohli sme ho zastaviť...“
Nový riaditeľ Rokfortu ho opatrne prepustil zo svojho náručia. Niekedy naozaj nevedel, čo na tom chlapcovi vidí. Prečo práve tá posledná myšlienka naňho dokázala otvoriť tie dvere. Nedokázal si to nijakým rozumným spôsobom vysvetliť. Preto sa radšej pokúšal objasniť niečoho svojmu až príliš horlivému partnerovi.
„Nemal by si sa spolčovať s nimi. Nič dobré by nám nepriniesli. Nech je Temný pán akýkoľvek, je to stále istým spôsobom človek.  S podstatou mágie si len tak ľahko neporadíš. Ak by si im udelil súhlas, už nikto sa toho nezbavíme. Naše životy by nestačili na to, aby sme to dali do poriadku.“
Nič viac mu povedať nemohol. Vedel, čo všetko môžu spôsobiť zásahy do budúcnosti. Bolo nebezpečné o tom už len hovoriť. Dorian im možno neukázal tú ďalšiu časť, lebo to bol len jeden z pevných bodov, ku ktorým by mohol dospieť. To ostatné patrilo ešte k nevytvorenej budúcnosti. Túto problematiku nikdy do hĺbky neštudoval, ale mal možnosť zhovárať sa s veštkyňou, ktorá síce nezodpovedala úplne predstave o tom, aký by mal veštec byť, ale rozhodne o tom vedela viac než on.
„Možno by to pomohlo...“
„Podľa toho čo som počul ti to spôsobovalo bolesť. To rozhodne nie je ten druh pomoci, s ktorým počítame. Zachránil by si ich pred jedným a odsúdil by si ich na vládu druhého. Ako si myslíš, že by sa tie sily zachovali v živom ľudskom tele. Narušili by rovnováhu viac než čokoľvek iné. Prestal by si byť sám sebou, nemohol by si ich kontrolovať a ktovie čoho všetkého by boli schopné. Dohoda s nimi neprichádza do úvahy. Chcem, aby si teraz išiel do izby ku Garethovi a deťom. Pôjdeme si s nimi pozrieť ten dom. O tom jedinom by si mal uvažovať...“
„Ale Severus,“ Harry zrejme chcel namietnuť, ale tmavovlasý muž naňho hľadel podobným spôsobom ako kedysi na hodinách elixírov.
„A čo bude s tými ľuďmi, ktorých premenia. Mohol som ich zachrániť! Myslím, že tebe sa tá moc nad všetkými páči. Nechceš, aby to skončilo...“
Drobné zaklínadlo preťalo pokožku na jeho líci. Bol to len škrabanec, nič závažné, len dôsledok Severusovho hnevu. Odsotil ho od seba, aby náhodou nezašiel ešte ďalej. Za pomoc lásky musela osoba v jeho postavení zaplatiť.
„Odíď!“ hlesol nahnevane.
Tmavovlasému mladíkovi neostávalo mu nič iné, iba ho poslúchnuť. Pokiaľ teda netúžil po ďalšej mimoriadne nepríjemnej hádke.
Po jeho odchode si Severus musel sadnúť. Ubralo mu to príliš veľa síl. Všetky tie veľké city, nádeje a sny boli po rozbití mágie nahradené neústupčivým prázdnom. Vrátilo sa mu to späť ako hodený bumerang. Nenávistné a posledné zachvenie tých neviditeľných podstát uvoľnilo dlho potláčané spomienky. Temná časť spomienok prichádzala spolu s tými príjemnými. Matka, ktorá neodišla od otca, ani keď ich začal oboch terorizovať. Zakázala mu brániť sa, nemohol nič robiť, kým nebol plnoletý. Prepáčila mu všetko, nechcela nič počuť dokonca ani od svojho syna. Ich spojenectvo bolo prelomené a ona sa mu strácala pred očami, ale nič s tým nerobila. Nechala sa úplne zničiť, a keď jej povedal, že jej pomôže zbaviť sa tej príťaže, vyhodila ho z domu ešte počas prázdnin a vykričala mu veci, ktoré ho hlboko zasiahli. Lily, ktorá pred ním uprednostnila Jamesa, už ho viac ani len nepozdravila, nebol hodný ani toho, aby sa naňho pozrela. Odsunula ho nabok, aj keď sa jej snažil vysvetliť, že to, čo povedal nikdy nemyslel úplne vážne, ona to využila, aby sa od neho odpútala a mohla byť s tým... Harry, ktorý ani teraz nerozumel tomu, že on nie je ako Dumbledore. Nenechá ho skočiť do priepasti a nebude sa dívať nato, ako padá len kvôli vyšším záujmom.
Severus si rukami zakryl oči. Tie vízie boli plné hnevu, plné nenávisti. Druhá strana bola takisto silná. Podmanivo mu šepkala, že nikoho nepotrebuje, že všetko, čo mu ukázala láska je len klam. Nebol si istý, či dokáže odolať, či dokáže veriť tomu, čo preňho tak dávno stratilo zmysel, ale on si už vybral. V ten deň, keď sa rozhodol ísť za Dumbledorom a pokúsil sa zachrániť Lily. V ten deň si zvolil, čo bude nasledovať a nemienil z tej cesty ustúpiť, nech by bola akokoľvek ťažká. Potlačil do úzadia násilné šepkanie temnoty a vybral sa ťažkou cestou smerom k svetlu. Vedel, že Harry to nepochopí. Nebude rozumieť tomuto spôsobu a zrejme mu ani neodpustí, že mu nedovolil zomrieť, ale on si už vybral a bol ochotný znášať všetky následky.

O NIEKOĽKO ROKOV NESKÔR...

Ahoj Harry,
Chcel ti len povedať, že sa už na teba veľmi teším. Prijal som miesto profesora herbológie. (Temný pán s tým súhlasil. V poslednom čase už nie je taký aktívny ako predtým, ale nebudem na Rokforte bývať L ) Teším sa na to, čo všetko budem môcť študentov naučiť. Ako vieš strávil som veľa času na cestách a spoznal som mnohé rastliny, o ktorých sme na hodinách ani len nepočuli. Počul som, že ty chceš tento rok začať s učením tvojho obľúbeného predmetu. Som rád, že tam nebudem jediný začiatočník. Pán riaditeľ zo mňa nebol veľmi nadšený. Pripomenul mi naše školské časy, ale tentoraz som to vydržal bez toho, aby sa v mojej prítomnosti roztápali všetky kotlíky. Zrejme s veľkou pomocou Merlina sme to obaja prežili.

Tvoj verný priateľ
Neville

PS: Neštrajkuj kvôli tým veciam a príď na stanicu. Inak to tam asi nevydržím. To vieš, stále tie pohľady typu: pozri, TAM IDE PARTNER TEMNÉHO PÁNA a bude nás učiť. Veď to poznáš, každopádne daj o sebe vedieť a neber si to tak. Vieš predsa, že nie je vhodné dráždiť  isté osoby.

Harry si ešte raz prečítal priateľov list. Naozaj to bola skvelá správa. Tešil sa, že ich deti sa už nebudú musieť tak často lúčiť. Dorian a Brian sa veľmi radi hrali so Samuelom. Stala sa z nich takmer nerozlučná trojica. Brian sa už chystal do školy o pár dní mal nastúpiť. Nevedel, či je tým až taký nadšený ako jeho syn. Na Rokforte sa teraz učila čierna mágia a nebolo to tam už ani zďaleka také príjemné ako kedysi. Nebol dokonca ani presvedčený o tom, či malému pomôže aspoň to, že je synom riaditeľa. Napriek tomu koľko rokov prešlo, Severus stále trval na tom, že sa do tých vecí nemá miešať, ale on stále dúfal, že sa mu podarí nejakým spôsobom zabrániť tomu, aby Temný pán ďalej kontroloval čarodejnícky svet. Aj keď ani to už tak úplne neplatilo. Lorda Voldemorta aj tak viac zaujímala mágia ako vládnutie a čím bol starší tým viac sa dištancoval od takýchto povinností. O jeho rodinnom živote s Nevillom nevedel nič. Priateľ o ňom písal málokedy a keď už vždy si dával pozor, aby to nevyznelo príliš osobne. Zrejme tým nechcel Harryho opäť rozčúliť. Niečo také by ho už zrejme až tak nerozladilo, chápal v akej je Neville situácii. Teraz viac než kedykoľvek predtým.
Severus a Elias už mali pod kontrolou drvivú väčšinu záležitostí. Elias bol pomerne obľúbeným ministrom, aj keď tie jeho žarty občas presiahli vhodnú mieru. Severus si na Rokforte vybudoval celkom slušnú povesť, aj keď bol stále považovaný za prísneho a oddaného stúpenca temnej strany. Harry niekedy nevedel čo si o ňom má myslieť. Niekedy to naozaj vyzeralo tak, že si to užíva, ale nemohol si tým byť úplne istý, Severus vedel ako správne zohrať svoju rolu. Niečo také si však nechcel o svojom manželovi myslieť. Severus bol súčasťou jeho života, bol  jeho láskou, aj keď nie vždy bolo všetko medzi nimi v poriadku. Miloval tie chvíle, keď boli spolu ako rodina, ale aj tie, keď ich od seba nič neoddeľovalo v súkromí ich izby, mal rád rozhovory, ktoré sa netýkali temnoty. Mal rád spoločné večery, keď spolu len preberali obyčajné školské záležitosti.
Teraz o tom však nechcel premýšľať, rýchlo napísal krátku odpoveď pre Nevilla. Poslal ju po sove a potom už len opustil svoju pracovňu a zamieril do obývačky. Gareth mal pravdu,  čo sa týkalo toho domu, bol naozaj skvelý a cítil sa tu veľmi dobre, mágia toho miesta ho chránila, dávala mu pocit domova, ktorý nikdy predtým nepoznal. Krátko prešiel pohľadom po izbe, v ktorej jeho dvojča bývalo. Gareth bol momentálne v štádiu, keď ho nikto nesmel rušiť, preto okolo jeho izby len potichu prešiel. Severus bol dolu s deťmi.
Hneď ako vošiel, obrátili pozornosť k nemu.
„Ocko, kedy príde Samie?“ opýtal sa ho Brian.
„Predpokladám, že už o pár dní ho uvidíte. Temný pán sa vracia...“
Posadil sa k nim. Dorian sa hneď presunul na otcove kolená a tváril sa mimoriadne vážne. Bol to zvláštny chlapček. Nikdy toho veľa nenahovoril a jeho tvár ešte stále nevyzerala ako tváre ostatných detí, ale  bolo na ňom niečo, čo ľudí aj tak priťahovalo. Dokázal si ich získať. Niečím, čomu nikto celkom presne nerozumel.
„Bude nutné sa na to poriadne pripraviť. Postarám sa o to.“
Harry prikývol. Nič viac mu k tomu radšej nepovedal. Táto téma bola pre nich ešte stále dosť citlivá.
Brian pobozkal svojho brata na čelo a jemne si ho privinul späť k sebe.
„Môžeme sa ísť hrať von?“
„Samozrejme, len choďte, ale dávaj na brata pozor.“
 „A nechoďte za hranice nášho pozemku,“ dodal Severus.
Brian súhlasne prikývol a veľmi rýchlo odviedol svojho malého brata smerom k dverám.
Harry sa prisunul bližšie k svojmu manželovi. Teraz ho tak už mohol nazývať, lebo formálne svoj zväzok istým spôsobom spečatili, ale bez zbytočností, ktoré ani jeden z nich nepovažoval za nevyhnutné. Prisunul sa k nemu a nechal sa objať. Nech bola situácia akokoľvek vážna, nenechal si ujsť príležitosť na malé prejavy náklonnosti.
„Môžem s tebou o niečom hovoriť?“
„Samozrejme, Harry.“
„Hneváš sa, že chcem učiť na škole? Netváril si sa práve nadšene, keď som požiadal o prijatie.“
„Nie, Harry. Robím si len starosti. To miesto je stále prekliate. Nechcem, aby sa ti niečo stalo.“
„Rozhodol som sa zmeniť názov predmetu. Teda, pokiaľ ma vtom podporíš. Dočítal som sa o tom, že tým by sa mala tá vec oslabiť. Bude to úplne iný predmet, aj keď podstata ostane rovnaká. Myslel som, že by to mohlo byť vedené takým štýlom ako DA.“
Severus o tom chvíľu uvažoval.
„To by snáď mohlo stačiť, pokiaľ by sa však vyskytol nejaký problém, urýchlene ma informuj.“
„Platí, pán riaditeľ. Ak by sa niečo dialo, okamžite prídem na čaj...“
Nepochyboval, keď bol s ním. Keď sa mu díval do očí, vedel, že nič z toho čo sa medzi nimi odohralo nebola žiadna hra. Vtedy si myslel, že naozaj pozná skutočného Severusa. Zahnal všetky svoje obavy a len si užíval manželovu pozornosť a podporu.