páry: HP/SS, NL/LV
varovanie: rodinné, dramatické, romantické 12+
Poznámka: Máme tu druhú časť poslednej kapitoly poviedky obnovenej v rámci prázdninového projektu dokončovanie poviedok. Upozorňujem, že poviedka ešte neprešla antipreklepovým programom. (Jej kompletnú opravu sa chystám začať po oficiálnom dokončení) Ešte pribudne epilóg, ale ten ešte nie je napísaný a teraz nasleduje zas striedanie s inou poviedkou.
„Severus, prečo si to urobil? Mohli sme ho zastaviť...“
Nový riaditeľ Rokfortu ho opatrne prepustil zo svojho
náručia. Niekedy naozaj nevedel, čo na tom chlapcovi vidí. Prečo práve tá
posledná myšlienka naňho dokázala otvoriť tie dvere. Nedokázal si to nijakým
rozumným spôsobom vysvetliť. Preto sa radšej pokúšal objasniť niečoho svojmu až
príliš horlivému partnerovi.
„Nemal by si sa spolčovať s nimi. Nič dobré by nám
nepriniesli. Nech je Temný pán akýkoľvek, je to stále istým spôsobom
človek. S podstatou mágie si len
tak ľahko neporadíš. Ak by si im udelil súhlas, už nikto sa toho nezbavíme.
Naše životy by nestačili na to, aby sme to dali do poriadku.“
Nič viac mu povedať nemohol. Vedel, čo všetko môžu spôsobiť
zásahy do budúcnosti. Bolo nebezpečné o tom už len hovoriť. Dorian im
možno neukázal tú ďalšiu časť, lebo to bol len jeden z pevných bodov, ku
ktorým by mohol dospieť. To ostatné patrilo ešte k nevytvorenej
budúcnosti. Túto problematiku nikdy do hĺbky neštudoval, ale mal možnosť
zhovárať sa s veštkyňou, ktorá síce nezodpovedala úplne predstave o tom,
aký by mal veštec byť, ale rozhodne o tom vedela viac než on.
„Možno by to pomohlo...“
„Podľa toho čo som počul ti to spôsobovalo bolesť. To
rozhodne nie je ten druh pomoci, s ktorým počítame. Zachránil by si ich
pred jedným a odsúdil by si ich na vládu druhého. Ako si myslíš, že by sa
tie sily zachovali v živom ľudskom tele. Narušili by rovnováhu viac než
čokoľvek iné. Prestal by si byť sám sebou, nemohol by si ich kontrolovať a ktovie
čoho všetkého by boli schopné. Dohoda s nimi neprichádza do úvahy. Chcem,
aby si teraz išiel do izby ku Garethovi a deťom. Pôjdeme si s nimi
pozrieť ten dom. O tom jedinom by si mal uvažovať...“
„Ale Severus,“ Harry zrejme chcel namietnuť, ale tmavovlasý
muž naňho hľadel podobným spôsobom ako kedysi na hodinách elixírov.
„A čo bude s tými ľuďmi, ktorých premenia. Mohol som
ich zachrániť! Myslím, že tebe sa tá moc nad všetkými páči. Nechceš, aby to
skončilo...“
Drobné zaklínadlo preťalo pokožku na jeho líci. Bol to len
škrabanec, nič závažné, len dôsledok Severusovho hnevu. Odsotil ho od seba, aby
náhodou nezašiel ešte ďalej. Za pomoc lásky musela osoba v jeho postavení
zaplatiť.
„Odíď!“ hlesol nahnevane.
Tmavovlasému mladíkovi neostávalo mu nič iné, iba ho
poslúchnuť. Pokiaľ teda netúžil po ďalšej mimoriadne nepríjemnej hádke.
Po jeho odchode si Severus musel sadnúť. Ubralo mu to
príliš veľa síl. Všetky tie veľké city, nádeje a sny boli po rozbití mágie
nahradené neústupčivým prázdnom. Vrátilo sa mu to späť ako hodený bumerang.
Nenávistné a posledné zachvenie tých neviditeľných podstát uvoľnilo dlho
potláčané spomienky. Temná časť spomienok prichádzala spolu s tými
príjemnými. Matka, ktorá neodišla od otca, ani keď ich začal oboch terorizovať.
Zakázala mu brániť sa, nemohol nič robiť, kým nebol plnoletý. Prepáčila mu
všetko, nechcela nič počuť dokonca ani od svojho syna. Ich spojenectvo bolo
prelomené a ona sa mu strácala pred očami, ale nič s tým nerobila.
Nechala sa úplne zničiť, a keď jej povedal, že jej pomôže zbaviť sa tej
príťaže, vyhodila ho z domu ešte počas prázdnin a vykričala mu veci,
ktoré ho hlboko zasiahli. Lily, ktorá pred ním uprednostnila Jamesa, už ho viac
ani len nepozdravila, nebol hodný ani toho, aby sa naňho pozrela. Odsunula ho
nabok, aj keď sa jej snažil vysvetliť, že to, čo povedal nikdy nemyslel úplne
vážne, ona to využila, aby sa od neho odpútala a mohla byť s tým...
Harry, ktorý ani teraz nerozumel tomu, že on nie je ako Dumbledore. Nenechá ho
skočiť do priepasti a nebude sa dívať nato, ako padá len kvôli vyšším
záujmom.
Severus si rukami zakryl oči. Tie vízie boli plné hnevu,
plné nenávisti. Druhá strana bola takisto silná. Podmanivo mu šepkala, že
nikoho nepotrebuje, že všetko, čo mu ukázala láska je len klam. Nebol si istý,
či dokáže odolať, či dokáže veriť tomu, čo preňho tak dávno stratilo zmysel,
ale on si už vybral. V ten deň, keď sa rozhodol ísť za Dumbledorom a pokúsil
sa zachrániť Lily. V ten deň si zvolil, čo bude nasledovať a nemienil
z tej cesty ustúpiť, nech by bola akokoľvek ťažká. Potlačil do úzadia
násilné šepkanie temnoty a vybral sa ťažkou cestou smerom k svetlu.
Vedel, že Harry to nepochopí. Nebude rozumieť tomuto spôsobu a zrejme mu
ani neodpustí, že mu nedovolil zomrieť, ale on si už vybral a bol ochotný
znášať všetky následky.
O NIEKOĽKO ROKOV NESKÔR...
Ahoj Harry,
Chcel ti len povedať,
že sa už na teba veľmi teším. Prijal som miesto profesora herbológie. (Temný
pán s tým súhlasil. V poslednom čase už nie je taký aktívny ako
predtým, ale nebudem na Rokforte bývať L ) Teším sa na to, čo
všetko budem môcť študentov naučiť. Ako vieš strávil som veľa času na cestách a spoznal
som mnohé rastliny, o ktorých sme na hodinách ani len nepočuli. Počul som,
že ty chceš tento rok začať s učením tvojho obľúbeného predmetu. Som rád,
že tam nebudem jediný začiatočník. Pán riaditeľ zo mňa nebol veľmi nadšený.
Pripomenul mi naše školské časy, ale tentoraz som to vydržal bez toho, aby sa v mojej
prítomnosti roztápali všetky kotlíky. Zrejme s veľkou pomocou Merlina sme
to obaja prežili.
Tvoj verný priateľ
Neville
PS: Neštrajkuj kvôli tým veciam a príď na stanicu.
Inak to tam asi nevydržím. To vieš, stále tie pohľady typu: pozri, TAM IDE
PARTNER TEMNÉHO PÁNA a bude nás učiť. Veď to poznáš, každopádne daj o sebe
vedieť a neber si to tak. Vieš predsa, že nie je vhodné dráždiť isté osoby.
Harry si ešte raz prečítal priateľov list. Naozaj to bola
skvelá správa. Tešil sa, že ich deti sa už nebudú musieť tak často lúčiť.
Dorian a Brian sa veľmi radi hrali so Samuelom. Stala sa z nich
takmer nerozlučná trojica. Brian sa už chystal do školy o pár dní mal
nastúpiť. Nevedel, či je tým až taký nadšený ako jeho syn. Na Rokforte sa teraz
učila čierna mágia a nebolo to tam už ani zďaleka také príjemné ako
kedysi. Nebol dokonca ani presvedčený o tom, či malému pomôže aspoň to, že
je synom riaditeľa. Napriek tomu koľko rokov prešlo, Severus stále trval na
tom, že sa do tých vecí nemá miešať, ale on stále dúfal, že sa mu podarí
nejakým spôsobom zabrániť tomu, aby Temný pán ďalej kontroloval čarodejnícky
svet. Aj keď ani to už tak úplne neplatilo. Lorda Voldemorta aj tak viac
zaujímala mágia ako vládnutie a čím bol starší tým viac sa dištancoval od
takýchto povinností. O jeho rodinnom živote s Nevillom nevedel nič.
Priateľ o ňom písal málokedy a keď už vždy si dával pozor, aby to
nevyznelo príliš osobne. Zrejme tým nechcel Harryho opäť rozčúliť. Niečo také
by ho už zrejme až tak nerozladilo, chápal v akej je Neville situácii.
Teraz viac než kedykoľvek predtým.
Severus a Elias už mali pod kontrolou drvivú väčšinu
záležitostí. Elias bol pomerne obľúbeným ministrom, aj keď tie jeho žarty občas
presiahli vhodnú mieru. Severus si na Rokforte vybudoval celkom slušnú povesť, aj keď bol stále
považovaný za prísneho a oddaného stúpenca temnej strany. Harry niekedy
nevedel čo si o ňom má myslieť. Niekedy to naozaj vyzeralo tak, že si to
užíva, ale nemohol si tým byť úplne istý, Severus vedel ako správne zohrať
svoju rolu. Niečo také si však
nechcel o svojom manželovi myslieť. Severus bol súčasťou jeho života,
bol jeho láskou, aj keď nie vždy bolo
všetko medzi nimi v poriadku. Miloval tie chvíle, keď boli spolu ako
rodina, ale aj tie, keď ich od seba nič neoddeľovalo v súkromí ich izby,
mal rád rozhovory, ktoré sa netýkali temnoty. Mal rád spoločné večery, keď
spolu len preberali obyčajné školské záležitosti.
Teraz o tom však nechcel premýšľať, rýchlo napísal
krátku odpoveď pre Nevilla. Poslal ju po sove a potom už len opustil svoju
pracovňu a zamieril do obývačky. Gareth mal pravdu, čo sa týkalo toho domu, bol naozaj skvelý a cítil
sa tu veľmi dobre, mágia toho miesta ho chránila, dávala mu pocit domova, ktorý
nikdy predtým nepoznal. Krátko prešiel pohľadom po izbe, v ktorej jeho
dvojča bývalo. Gareth bol momentálne v štádiu, keď ho nikto nesmel rušiť,
preto okolo jeho izby len potichu prešiel. Severus bol dolu s deťmi.
Hneď ako vošiel, obrátili pozornosť k nemu.
„Ocko, kedy príde Samie?“ opýtal sa ho Brian.
„Predpokladám, že už o pár dní ho uvidíte. Temný pán
sa vracia...“
Posadil sa k nim. Dorian sa hneď presunul na otcove
kolená a tváril sa mimoriadne vážne. Bol to zvláštny chlapček. Nikdy toho
veľa nenahovoril a jeho tvár ešte stále nevyzerala ako tváre ostatných
detí, ale bolo na ňom niečo, čo ľudí aj
tak priťahovalo. Dokázal si ich získať. Niečím, čomu nikto celkom presne
nerozumel.
„Bude nutné sa na to poriadne pripraviť. Postarám sa o to.“
Harry prikývol. Nič viac mu k tomu radšej nepovedal.
Táto téma bola pre nich ešte stále dosť citlivá.
Brian pobozkal svojho brata na čelo a jemne si ho
privinul späť k sebe.
„Môžeme sa ísť hrať von?“
„Samozrejme, len choďte, ale dávaj na brata pozor.“
„A nechoďte za
hranice nášho pozemku,“ dodal Severus.
Brian súhlasne prikývol a veľmi rýchlo odviedol svojho
malého brata smerom k dverám.
Harry sa prisunul bližšie k svojmu manželovi. Teraz ho
tak už mohol nazývať, lebo formálne svoj zväzok istým spôsobom spečatili, ale
bez zbytočností, ktoré ani jeden z nich nepovažoval za nevyhnutné.
Prisunul sa k nemu a nechal sa objať. Nech bola situácia akokoľvek
vážna, nenechal si ujsť príležitosť na malé prejavy náklonnosti.
„Môžem s tebou o niečom hovoriť?“
„Samozrejme, Harry.“
„Hneváš sa, že chcem učiť na škole? Netváril si sa práve
nadšene, keď som požiadal o prijatie.“
„Nie, Harry. Robím si len starosti. To miesto je stále
prekliate. Nechcem, aby sa ti niečo stalo.“
„Rozhodol som sa zmeniť názov predmetu. Teda, pokiaľ ma
vtom podporíš. Dočítal som sa o tom, že tým by sa mala tá vec oslabiť. Bude
to úplne iný predmet, aj keď podstata ostane rovnaká. Myslel som, že by to
mohlo byť vedené takým štýlom ako DA.“
Severus o tom chvíľu uvažoval.
„To by snáď mohlo stačiť, pokiaľ by sa však vyskytol nejaký
problém, urýchlene ma informuj.“
„Platí, pán riaditeľ. Ak by sa niečo dialo, okamžite prídem
na čaj...“
Nepochyboval, keď bol s ním. Keď sa mu díval do očí,
vedel, že nič z toho čo sa medzi nimi odohralo nebola žiadna hra. Vtedy si
myslel, že naozaj pozná skutočného
Severusa. Zahnal všetky svoje obavy a len si užíval manželovu pozornosť a podporu.