Pár: SH/JW
varovanie: nadväzuje na Mlčanie, spomínané chýbajúce časti tiel, na začiatku smutné
Sherlock a John sa spamätávajú z ďalšieho stretnutia s M... Cena za toto dobrodružstvo je tentoraz veľmi vysoká...
Sedel
na posteli. Na kolenách mal položený svoj notebook. Prázdna stránka sa naňho
pomstychtivo vyškierala. Nemohol nič napísať. Nie preto, že by nechcel ale nová ruka ho ešte poriadne neposlúchala.
Trochu sa triasla, keď sa o to snažil a písať len jednou bolo
vrcholne nepohodlné. Okrem toho nemohol písať o tom, čo sa tam stalo... Sľúbil, že to za žiadnych okolností neurobí,
ale nemal veľkú chuť to dodržať. Tí, ktorí to spôsobili si nezaslúžili žiadnu
diskrétnosť.
Johnov blog
Písané v on-rozprávaní, lebo sa
zúfalo potrebujem odosobniť
Niekto stisol kľučku. Silné zapraskanie
ho prebudilo z mrazivého opojenia. Sherlockova ruka ustrnula počas pohybu.
Ten zvuk všetko vrátil späť. Bolestné zovretie strachu mu takmer bránilo
poriadne dýchať. Celá jeho pozornosť bola zrazu sústredená na dvere. Za nimi na
nich čakalo všetko, z čoho mal strach. Všetko, čo si odmietal pripustiť.. Panika
vstrebala úplne všetko akoby sa spojili do jedinej zúfalej bytosti. Mladíkova
ruka roztrasene prešla po jeho hrudi. Až teraz si uvedomil ako silno mu začalo
tĺcť. Ako zúfalo nenachádzalo ani chvíľku pokoja.
Niekto silno vrazil do
dverí, ale nepovolili.
Bol úplne ochromený, túžil
len, aby ich malý svet ostal zachovaný bez akejkoľvek prítomnosti iných
bytostí. Bál sa prerazenia tej ochrannej vrstvy ľadu, ktorá mu bránila
podľahnúť bolesti.
Spomenul si na to, že
nedokázal ochrániť svojho priateľa. Na to aké hrozné bolo prebudenie sa do reality,
v ktorej už nemohol počuť jeho hlas. Urobil by čokoľvek, len aby to mohol
zmeniť. Pristúpil by na akékoľvek podmienky.
„Je tam niekto?“
Známy hlas preťal ticho.
John pomaly vstal a so Sherlockom za chrbtom prešiel až k dverám.
Jednou rukou odsunul stoličku.
Otvoril dvere. Uvidel Mycrofta
Holmesa.
„Čo tu robíte?“ hlesol
znepokojene.
„To by som sa mal skôr
opýtať ja vás....“
„Moriarty, mi poslal
súradnice s odkazom. Údajne tu nájdem niečo čo ma bude veľmi zaujímať.
Vyzeráte hrozne, John a prečo sa Sherlock schováva za vami? Snáď nerobíte
niečo zakázané?“
Mycroft Holmes stál pred
nimi. Boli s ním aj nejakí muži z jeho ochranky. Starší Holmes vôbec
nevyzeral prekvapene.
„Ako ste vedeli, že sme
tu?“ hlesol John.
John cítil ako v ňom
narastá hnev.
„Takže vám to pripadá
vtipné? Uškŕňate sa mi tu, akoby sa nič nestalo. Váš brat prišiel o jazyk
a ja o ruku! To vám azda nestačí?“
Mycroft poriadne zbledol.
„O čom to hovoríte?“
John mu v krátkosti vyrozprával
všetko, čo sa stalo. Sherlock sa aj naďalej túlil k jeho chrbtu a inak
nejavil žiadne známky aktivity.
„Poďte do auta. Odveziem
vás na miesto, kde to celé vyriešia...“ navrhol starší Holmes.
„Podľa vás je to také
jednoduché? Ako to chcete vôbec... To predsa...“
„Nič nehovorte a poďte.
Všetko vám vysvetlím. Nemôžem uveriť tomu, že to urobil vám. Niečo také som
neočakával.“
Johnovi sa jeho slová vôbec nepáčili, ale mal dosť starosti
s tým, aby jeho priateľ vôbec nastúpil do auta. Napokon obaja skončili na
zadnom sedadle.
„Moriarty ma požiadal, aby som neukončoval istú
experimentálnu liečbu v našom vládnom zariadení, ktorá je nanešťastie až príliš nákladná. Povedal, že ak
to neurobím, pošle mi darček, ktorý môj názor dokáže zmeniť. Zdá sa, že mi
neostáva nič iné len vás oboch zaviesť na tú kliniku.“
„Zavri
to.“
Zaklapol
počítač len kvôli tým slovám. Kvôli tomu hlasu. Chýbalo mu to. Poslúchnuť ho
bolo také jednoduché. Urobil to takmer bez rozmýšľania. Len vďaka tomu, že to
od neho požadoval. Sherlock odložil svoj notebook a ľahol si k nemu
do postele. Objal ho. Nie tak ako vtedy, tentoraz to bolo objatie, ktoré ho
nemalo len udržať nad hranicou priepasti.
„Zmaž
to,“ pošepol mu bez toho, aby si uvedomoval ako zmyselne znie jeho hlas.
John
cítil akoby sa časť jeho srdca vrátila na svoje miesto. Niečo z neho bolo
opäť kompletné. Niečo o čom si myslel, že sa už nemôže vrátiť späť. Jeho
priateľ mal naozaj nádherný hlas. Nič neznelo lepšie, nič nemohlo byť krajšie ako
počuť ho opäť rozprávať. A niečo omnoho nižšie takisto prejavilo snahu
zapojiť sa do úplne inej hry.