6. 7. 2012

Bonus k Mlčaniu


Pár: SH/JW
varovanie: nadväzuje na Mlčanie, spomínané chýbajúce časti tiel, na začiatku smutné
Sherlock a John sa spamätávajú z ďalšieho stretnutia s M... Cena za toto dobrodružstvo je tentoraz veľmi vysoká...
Sedel na posteli. Na kolenách mal položený svoj notebook. Prázdna stránka sa naňho pomstychtivo vyškierala. Nemohol nič napísať. Nie preto, že by nechcel ale nová ruka ho ešte poriadne neposlúchala. Trochu sa triasla, keď sa o to snažil a písať len jednou bolo vrcholne nepohodlné. Okrem toho nemohol písať o tom, čo sa tam stalo...  Sľúbil, že to za žiadnych okolností neurobí, ale nemal veľkú chuť to dodržať. Tí, ktorí to spôsobili si nezaslúžili žiadnu diskrétnosť.
Johnov blog
Písané v on-rozprávaní, lebo sa zúfalo potrebujem odosobniť
Niekto stisol kľučku. Silné zapraskanie ho prebudilo z mrazivého opojenia. Sherlockova ruka ustrnula počas pohybu. Ten zvuk všetko vrátil späť. Bolestné zovretie strachu mu takmer bránilo poriadne dýchať. Celá jeho pozornosť bola zrazu sústredená na dvere. Za nimi na nich čakalo všetko, z čoho mal strach. Všetko, čo si odmietal pripustiť.. Panika vstrebala úplne všetko akoby sa spojili do jedinej zúfalej bytosti. Mladíkova ruka roztrasene prešla po jeho hrudi. Až teraz si uvedomil ako silno mu začalo tĺcť. Ako zúfalo nenachádzalo ani chvíľku pokoja.
Niekto silno vrazil do dverí, ale nepovolili.
Bol úplne ochromený, túžil len, aby ich malý svet ostal zachovaný bez akejkoľvek prítomnosti iných bytostí. Bál sa prerazenia tej ochrannej vrstvy ľadu, ktorá mu bránila podľahnúť bolesti.
Spomenul si na to, že nedokázal ochrániť svojho priateľa. Na to aké hrozné bolo prebudenie sa do reality, v ktorej už nemohol počuť jeho hlas. Urobil by čokoľvek, len aby to mohol zmeniť. Pristúpil by na akékoľvek podmienky.
„Je tam niekto?“
Známy hlas preťal ticho. John pomaly vstal a so Sherlockom za chrbtom prešiel až k dverám. Jednou rukou odsunul stoličku.
Otvoril dvere. Uvidel Mycrofta Holmesa.
„Čo tu robíte?“ hlesol znepokojene.
„To by som sa mal skôr opýtať ja vás....“
„Moriarty, mi poslal súradnice s odkazom. Údajne tu nájdem niečo čo ma bude veľmi zaujímať. Vyzeráte hrozne, John a prečo sa Sherlock schováva za vami? Snáď nerobíte niečo zakázané?“
Mycroft Holmes stál pred nimi. Boli s ním aj nejakí muži z jeho ochranky. Starší Holmes vôbec nevyzeral prekvapene.
„Ako ste vedeli, že sme tu?“ hlesol John. 
John cítil ako v ňom narastá hnev.
„Takže vám to pripadá vtipné? Uškŕňate sa mi tu, akoby sa nič nestalo. Váš brat prišiel o jazyk a ja o ruku! To vám azda nestačí?“
Mycroft  poriadne zbledol.
„O čom to hovoríte?“
John mu v krátkosti vyrozprával všetko, čo sa stalo. Sherlock sa aj naďalej túlil k jeho chrbtu a inak nejavil žiadne známky aktivity.
„Poďte do auta. Odveziem vás na miesto, kde to celé vyriešia...“ navrhol starší Holmes.
„Podľa vás je to také jednoduché? Ako to chcete vôbec... To predsa...“
„Nič nehovorte a poďte. Všetko vám vysvetlím. Nemôžem uveriť tomu, že to urobil vám. Niečo také som neočakával.“
Johnovi sa jeho slová vôbec nepáčili, ale mal dosť starosti s tým, aby jeho priateľ vôbec nastúpil do auta. Napokon obaja skončili na zadnom sedadle.
„Moriarty ma požiadal, aby som neukončoval istú experimentálnu liečbu v našom vládnom zariadení, ktorá je nanešťastie až príliš nákladná. Povedal, že ak to neurobím, pošle mi darček, ktorý môj názor dokáže zmeniť. Zdá sa, že mi neostáva nič iné len vás oboch zaviesť na tú kliniku.

„Zavri to.“
Zaklapol počítač len kvôli tým slovám. Kvôli tomu hlasu. Chýbalo mu to. Poslúchnuť ho bolo také jednoduché. Urobil to takmer bez rozmýšľania. Len vďaka tomu, že to od neho požadoval. Sherlock odložil svoj notebook a ľahol si k nemu do postele. Objal ho. Nie tak ako vtedy, tentoraz to bolo objatie, ktoré ho nemalo len udržať nad hranicou priepasti.
„Zmaž to,“ pošepol mu bez toho, aby si uvedomoval ako zmyselne znie jeho hlas.
John cítil akoby sa časť jeho srdca vrátila na svoje miesto. Niečo z neho bolo opäť kompletné. Niečo o čom si myslel, že sa už nemôže vrátiť späť. Jeho priateľ mal naozaj nádherný hlas. Nič neznelo lepšie, nič nemohlo byť krajšie ako počuť ho opäť rozprávať. A niečo omnoho nižšie takisto prejavilo snahu zapojiť sa do úplne inej hry.