Fandom: star trek TOS
Pár: Spock/McCoy
Obsah: Kapitán James T. Kirk musí vyriešiť drobný problém na ošetrovni.
Kapitán James Kirk zamieril na
ošetrovňu. Jeho lekársky dôstojník požadoval, aby sa tam okamžite ukázal.
Nebolo mu jasné, čo mohlo Kostru tak rozladiť. A určite ho tam nepozýval
kvôli nejakej hlúposti. Hneď však pochopil v čom je problém, keď uvidel
Spocka sediaceho na jednej z postelí. Sám ho tam predsa poslal, aby si
nechal ošetriť poranená ruku. Asi tak pred pol hodinou sa transportovali
z jednej planéty. Počas konfrontácie s miestnymi, ktorá sa trochu
vyostrila, si jeho prvý dôstojník dosť vážne poranil obe ruky, ale tie mali byť
už predsa dávno ošetrené. Bola to len otázka niekoľkých minút.
„Čo sa deje, Kostra?“
„Jim, tvoj prvý dôstojník odmieta
ošetrenie. Ja už naozaj neviem, čo s ním mám robiť!“
„Pán Spock, čo mi k tomu
poviete?“
„Nepotrebujem ošetrenie.“
Jim naňho chvíľu znepokojene
hľadel.
„Na chvíľu nás nechaj, Kostra.
Vyriešim to.“
Kostra okamžite opustil
miestnosť. Jim nepochyboval o tom, že krátka prechádzka mu padne veľmi
dobre. On mohol svoju plnú pozornosť
sústrediť na svojho vedeckého dôstojníka a vyriešiť to, snáď, bez
zbytočných hádok.
„To čo ste povedali, je
nelogické. To sa na vás vôbec nepodobá. Vaše ruky nevyzerajú dobre, Spock.
Dovoľte doktorovi, aby vás ošetril. Sám som vás sem poslal práve kvôli tomu,“
pokúšal sa ho presvedčiť.
„Je to neprípustné
a nevhodné, aby sa svojimi rukami dotýkal tých mojich. Vulkánci sa
bozkávajú prostredníctvom dotyku rúk, preto musím poopraviť vaše tvrdenie. Je
úplne logické, že to odmietam.“
„Doktorovou povinnosťou je vás ošetriť.
S touto záležitosťou ho nebudeme zbytočne zaťažovať. Predpokladám, že vaše
ruky ešte budete potrebovať, to čo sa stane, bude len nevyhnutná súčasť
ošetrenia. Okrem toho potrebujem vás na mostíku a celá táto vec nás len
zbytočne zdržiava.“
Spock napokon súhlasil. Keď ho
Jim nechal samého a vrátil sa na mostík, už si tým nebol až taký istý, ale
kapitánovo apelovanie na jeho zmysel pre povinnosť, a to, že mu to
takpovediac prikázal mu nedávalo veľmi na výber.
„Ste pripravený?“ netrpezlivo sa
spýtal Kostra.
„Potvrdzujem.“
Kostra sa pokojne pustil do
práce. Naozaj veľmi oceňoval, že jeho pacient sa rozhodol mlčať. Bolo to
rozhodne lepšie ako to čo predvádzal predtým. Poslednou fázou ošetrenia bolo
nanesenie upokojujúceho gélu.
„To nebude potrebné,“ okamžite
namietol Spock.
„Doktor som tu ja a nie vy.
Budete to potrebovať. Inak tými rukami nepohnete...“ nechápal, čo mu na tom
môže prekážať. Bolo to úplne nevyhnutné a neškodné ošetrenie.
McCoy jemne rozotrel prvú vrstvu.
Sústredil sa na pomalé láskanie citlivej pokožky, nevynechal ani kúsok, a keď
s priblížil k boľavému miestu, čo najviac zjemnil svoje pohyby.
Naschvál to celé predlžoval, len
kvôli tomu, aby mu ukázal, že s ním sa ,teda, zahrávať nebude. Spockove
prsty sa takmer majetnícky zovreli okolo tých jeho. Zrazu sa držali za ruky a ani
nevedel ako k tomu prišlo.
Spock chcel niečo povedať, ale
dvere sa opäť otvorili a do miestnosti vošla sestra. Doktor ho okamžite
pustil.
„To by malo stačiť. Chvíľu ešte
počkajte, kým sa to vstrebe...“ nasadil prísne lekársky výraz a viac si
prvého dôstojníka nevšímal. Na chrbte cítil jeho pohľad, ale ani raz sa naňho
nepozrel. Zvláštne napätie kolovalo v jeho tele. Bolo mu teplo, akoby mal
horúčku a na sestru sa nedokázal ani len pozrieť.
