Trest

Fandom: Star trek 2009

Pár: Kirk/Spock

Varovanie: 12+, academy AU

Obsah: Trest, ale pre koho?

Opravoval pravopisné cvičenia, ktoré mu nedávno odovzdali jeho študenti. Nevyzeralo to až tak hrozne, ako sa na prvý pohľad zdalo.  Zameraný bol najmä na práce, ktoré najprv nedopadli veľmi dobre, ale druhý pokus bol oveľa sľubnejší. Všetci si na tom dali záležať  a vyzeralo to na celkom dobré hodnotenie. Nebolo to vôbec jednoduché vzhľadom na to, že musel dávať pozor aj na kadeta Kirka, ktorý spolu s ostatnými previnilcami vypomáhal v lingvistickom laboratóriu. Začínal sa domnievať, že toho opraví oveľa viac, keď väčšine z nich povolí odchod, ale obával sa, že v skutočnosti chce aby odišli z úplne iného dôvodu, ktorý si však nemienil ani na okamih pripustiť. Preto veľmi rázne, ale zároveň elegantne vstal a zamieril k nim.

Všetci sa k nemu s očakávaním otočili. Jim zložil na zem poslednú debničku a celkom nenápadne sa postavil čo najbližšie k svojmu partnerovi.

„Vaša práca bola dnes príkladná. Bolo by logické, keby som vám povolil obed a následne aj nevyhnutnú prestávku. Vaša práca tým končí, ale kadet Kirk mi ešte pomôže s poslednou kontrolou.“

Súcitné pohľady ostatných smerovali ku Kirkovi. Tváril sa podráždene a vzdorovito si ho premeriaval.

„Nepustíte ma ani na obed?“

„Váš trest ešte neskončil.“

„Mám právo sa aspoň najesť!“

„Potvrdzujem, že toto právo naozaj máte, ale až po oficiálnom skončení vášho trestu.“

Ostatní usúdili, že bude lepšie, ak ich nechajú osamote, aby si to vybavili medzi sebou a čo najrýchlejšie opustili laboratórium.

Jimovi sa po tvári rozlial široký úsmev.

„Aký som bol?“ opýtal sa pobavene.

 „Tvoje správanie úplne zodpovedalo našim bežným interakciám. A predpokladám, že si aj hladný.“

„Tak trochu som. Môžeme sa potom najesť spolu, ale najprv by som chcel s tebou o niečom hovoriť. Čo je to T´Prink?“

To jediné slovo, akoby rozbilo celú príjemnú atmosféru na kúsky.

„Nie je to, čo, ale kto a volá sa T´Pring,“ opravil ho.

„To je v poriadku. Nemusíš mi to hovoriť, pokiaľ ti to spôsobuje nepríjemnosti...

Budúci kapitán pristúpil k svojmu partnerovi.

Natiahol k nemu ruky. Spock sa ich zachytil. Celkom pomaly a navonok ľahostajne, ale vo vnútri prebiehala búrka. Vulkánske bozky ju dokázali dostať pod kontrolu. Príjemné chvenie ich na okamih zbavilo akýchkoľvek starostí. A on už vedel, že bolo len otázkou času, kým sa ho na to spýta. V poslednej dobe dosť často myslel na ňu a na veci s ňou spojené. Časť týchto jeho starostí zrejme prešla aj do vedomia jeho partnera, možno niekedy počas spánku, ich puto bolo ešte krehké a jeho udržiavanie vôbec jednoduché, pričom občas presakovali aj myšlienky, ktoré si chcel nechať pre seba. Stávalo sa to aj kvôli starému putu, ktoré ešte nedávno nebolo úplne zrušené, aj keď už veľa nechýbalo, len ho so všetkých síl vytláčal preč a bolo mu jasné, že ani osoba, s ktorou ho kedysi spojili s ním nechce mať nič spoločné. Pustil jeho ruky a pokynul mu, aby sa posadil. Prístroje mohli skontrolovať neskôr, toto už zrejme neznieslo odklad.

„T´Pring bola vybraná, aby sa stala mojou ženou. “

Bolo ťažké to vysloviť. S niečím takým sa už dávno nestotožňoval. Staval si pred ňou také vysoké múry, ako to len bolo možné a ona takisto.

„Uhura o tom vedela?“

„Nemal som dôvod jej to povedať. Náš vzťah nikdy nedospel až tak ďaleko ako s tebou. Bolo logické, zbytočne ju nezaťažovať vecami, ktoré by aj tak nemohla zmeniť. S tebou je to iné.“

„Takže so mnou je to iné? Mne si to chcel zrejme oznámiť, až po svadbe,“ hlesol nahnevane.

„Nemám v úmysle zavŕšiť zväzok s T´Pring. Rozmýšľal som o možnostiach, ako to zrušiť bez toho, aby som tým poškodil postavenie našej rodiny. Je fascinúce ako naše puto robí všetko, aby ju vytlačilo čo najďalej. T´Pring si uvedomila, že sa niečo deje s putom a poslala mi oficiálnu správu. O týždeň budem musieť ísť na Vulkán a celé to vyriešiť. Pričom budem nútený jej rodine podať adekvátne vysvetlenie. Nebude to však mať žiadny dopad na náš vzťah a nič sa nezmení. Je to záležitosť týkajúca sa našich tradícií.“

Jim mierne zbledol.

„Budem sa musieť zoznámiť s tvojimi rodičmi?“

„Nepredpokladám, že niečo také budú nateraz požadovať. Otec mi dal najavo, že nie je veľmi nadšený takýmto vývojom udalostí, ale matka ma ubezpečila, že nech urobím čokoľvek, bude stáť pri mne. Predpokladám, že časom sa jej ho podarí presvedčiť.“

„Okej,“ tlmene hlesol svetlovlasý mladík.

„Teraz by sme mohli skontrolovať tie prístroje?“ dodal nervózne. Bolo na ňom vidieť, že ho to dosť rozrušilo.

Profesor súhlasil. Spoločne to veľmi rýchlo prešli. Trvalo to krátko aj preto, že Jim sa sústredil na prácu a priveľmi sa ničím nezdržiaval. Spock tušil, že teraz položenie tej otázky veľmi ľutuje a nemusel sa kvôli tomu ani dotýkať ich puta.  Až keď sa dostal takmer k  prístroju ruka s pomôckami mu klesla. Kadet ledva stihol zabrániť tomu, aby sa nerozbil. Zrejme to však bolo na niečo dobré, lebo sa k nemu pomaly otočil.

„Myslím, že bude lepšie, ak dnes ostanem vo svojej izbe. Potrebujem popremýšľať o istých veciach.“

„Nemám proti tomu žiadne námietky.“

Spock dokončil kontrolu svojho posledného prístroja. Sadol si späť na svoje miesto. Tak napokon bude môcť dočítať tie práce. Nechápal, prečo jeho ľudská stránka pociťuje niečo, čo by nazval bolesťou.