Fandom: Star trek 2009
Pár: Kirk/Spock
Varovanie: 12+,
academy AU
Obsah: Nasledujúci týždeň
prinesie nečakané zmeny
Kirk sa rýchlo zaradil na koniec
radu. Dych mal ešte stále zrýchlený a uniformu nemal správne pozapínanú.
Počas víkendu mal pomerne zlú náladu. Počas minulej noci si poriadne vypil
a pobil sa v bare. O čom svedčila aj jeho doráňaná tvár. Ráno sa ledva vyštveral zo svojej postele,
samozrejme vstal neskoro a dozvedal sa, že by už mal byť na akomsi
mimoriadnom zhromaždení.
„Meškáš. Kde si bol tak dlho?
A ako to máš ten golier,“ Kostra sa k nemu obrátil a začal mu to
naprávať.
„Teraz nie. Potom ti poviem...“
plašil ho od seba Jim. Tvrdohlavo
zazeral na Spocka, ktorý sa tváril akoby prítomnosť svojho milenca vôbec
nezaregistroval. Pokračoval ďalej v nejakých oficiálnych pokynoch. Jim si
spomenul na nejakú exkurziu, ktorá minulý týždeň ešte nebola potvrdená, ale Jim a Kostra
sa prihlásili do posádky. Vedenie im dovolilo počas takejto akcie riadiť menšiu
loď, ktorá bola určená skôr na študentské exkurzie. A kadeti
z posledných ročníkov boli schopný ju riadiť. Samozrejme ešte stále pod
dozorom staršieho dôstojníka, ale to by nemal byť problém. Celkom sa na to
tešil.
„...Musím vás upozorniť, že táto
cesta je mimoriadne dôležitá. Očakávam od vás správanie hodné budúcich členov
hviezdnej flotily. Takisto vám musím pripomenúť, aby ste sa vyhýbali zbytočným
konfliktom a bitkám. Takisto aj Vulkánskym ženám. Nemusím vám snáď
pripomínať, že táto návšteva je dôležitá a akékoľvek prehnané prejavy
emócií nebudú tolerované. Venujte sa tomu, čo máte v oficiálnom programe.
Držte sa na miestach, ktoré budú pre vás povolené a nepúšťajte sa do
žiadnych samostatných akcií. Nejaké otázky?“
Nastalo ticho počas, ktorého bolo
počuť každý nádych. Spock podišiel bližšie k nim a pohľadom preletel
celý rad. Najdlhšie sa pohľadom zastavil na Jimovi. Bolesť bola preč. Ani jeden
z nich už necítil ten zničujúci dopad. Chcel mu toho toľko povedať, to
pôvodné ok by už dokázal rozviť na
pár dlhších viet. Pripravoval sa na to viac než na akúkoľvek skúšku. Potreboval
ten čas, aby to všetko dokázal pochopiť, ale mrzelo ho, že svojmu partnerovi
spôsobil bolesť. Spock pôsobil úplne chladne. Dokonca aj kontakt s ich
putom bol taký. Žiadne emócie, žiadny tlak. Všetko profesionálne zabalené
a pripravené. Práve preto bolo také ťažké vrátiť sa späť do prítomnosti
a čeliť tomu, čo bolo nevyhnutne pred ním.
„Vtom prípade sme skončili.
Môžete ísť všetci okrem kadeta McCoya a kadeta Kirka.“
Ľadový pokoj, ktorý pôsobil aj na
jeho rozbúrené emócie a počiatočnú bolesť hlavy bol za daných okolností mimoriadne
osviežujúci.
„Drž sa. Keby niečo budem dávať
pozor,“ pošepol mu McCoy a diskrétne sa vzdialil. Zrejme mu všetko
povedal, počas svojho návratu do ich spoločnej izby. Už si celkom presne
nespomínal, ale rozhodne musel pôsobiť veľmi zúfalo. Napäto prikývol. Napriek
tomu bolo ťažké vidieť ho odchádzať. Všetko, čo chcel povedať zrazu niekam
zmizlo a on si nebol istý, čo by mal urobiť. Pomaly upriamil svoju
pozornosť na Spocka.
„Si v poriadku, Jim?“
„Áno, to nič nie je... Chcel by
som len, aby si vedel, že som neodišiel preto, lebo odmietam naše spojenie. To
v žiadnom prípade. Chcem byť s tebou. Myslím to vážne a nie je
to žiadna hra. Nenechám ťa vtom samého. Počítaj so mnou úplne vo všetkom. Ale
pokiaľ máš v zálohe ešte nejakú slečnu, mohol by si mi o tom dať
vedieť...“
Najprv si nebol istý či robí
správnu vec. Možno by bolo lepšie, keby mu dovolil upevniť puto s tým dievčaťom
z Vulkánu. Urobil by to, keby bol naozaj presvedčení o tom, že je to
preňho to najlepšie, ale vždy, keď sa dotkol ich puta pocítil istotu, že takto
to musí byť. Spock predsa nebude žiť na Vulkáne. Ostane členom hviezdnej
flotily. Bude s ním. Hneď ako dokončí štúdiá a dostane svoju prvú loď
budú spolu cestovať po vesmíre. Spoločne spoznávať nové svety. Tak to chcel a vedel,
že Spock má podobné predstavy o svojom ďalšom živote. Často tieto témy
preberali a ich predstavy o dobrodružnom živote boli vcelku podobné.
„Nie som si celkom istý tým, čo
znamená mať niekoho v zálohe, ale môžem ťa ubezpečiť, že žiadne ďalšie
záväzky nemám. “
Spock nijak zvlášť nekomentoval
kadetove slová, ale cez puto cítil ako sa mu po tele rozlieva spokojnosť,
posilnená ďalším bozkom, ktorý prešiel do ich vedomia cez prsty. Bolo to omnoho bezpečnejšie vzhľadom na ich
momentálnu polohu. Bolestná túžba prešla Jimovým telom. Chcel ho. Zúfalo si
potreboval vynahradiť ten stratený čas. Objal ho. Bolo mu tak dobre. Nemal však
nárok na nič iné len na ďalší rýchly bozk.
To mu však ani zďaleka nestačilo. Spock ho opatrne pustil, očividne aj on
začínal mať veľké problémy so sebaovládaním.
„O desať minút musím ísť dohliadať
na test. Musím si ešte viať veci.“
„Máš plný rozvrh?“
„Dnes až do večera.“
„Nemáš na starosti náhodu test
Kobayashi maru?“
„Potvrdzujem.“
„Tak tam by som mal byť aj ja,“
neochotne priznal Jim.
