Fandom: Star trek 2009
Pár: Kirk/Spock
Varovanie: 12-18+, táto časť 12+, academy AU
Obsah:Udalosti pred cestou na Vulkán...
Poznámka: Túto jednorázovku rozložím na časti, lebo mi to tak vychádza, že toho asi vymyslím viac. A bude mi to trvať dlhšie, kým to cele skompletizujem. V nasledujúcej časti sa v deji už dostaneme na Vulkán. Nespokojný mladík si v posteli nedokázal nájsť tú správnu polohu. Zato Kostra spal ako bábätko. Napriek blížiacej sa ceste a ich ďalšiemu neúspechu v teste očividne nemal takéto problémy. Budúci kapitán mal hlavu plnú nepokojných myšlienok. Obával sa o svojho priateľa, o ich puto a takisto vedel aj to, že počas cesty na Vulkán budú musieť zachovávať prísnu profesionalitu a takisto aj keď sa dostanú na tú planétu. Nikto predsa nesmie vedieť, že spolu zdieľajú puto. Ani len náznakom nesmú prejaviť nejakú bližšiu náklonnosť. Nepripadali do úvahy už ani Vulkánske bozky. A on nevedel ako to tak dlho vydrží. Už teraz mu to všetko nesmierne chýbalo. Vrátane iných vecí, ktoré spolu nebudú môcť robiť, lebo musia dbať na to, aby si všetci mysleli, že ani zďaleka nezakopali vojnovú sekeru. Bolo to tak omnoho jednoduchšie, všetky problémy sa tým samozrejme nevyriešili. Spock mu nezakazoval chodiť za dievčatami, ale obával sa, že to intímne puto, ktoré má s ním ani jedna nedokáže nahradiť. Niečo podstatné by mu chýbalo, niečo čo nemohol dosiahnuť s nikým iným. Čo však neznamenalo, že jeho túžby si zrazu urobili dovolenku. Práve naopak, kým McCoy spal Jim potreboval akútnu pomoc v istých miestach. Rukou nespokojne zašmátral pod prikrývkou. Pričom to ako Kostra mierne pootvoril ústa a zachrápal, najprv len veľmi slabo neskôr omnoho hlasnejšie. Jim doňho štuchal nanešťastie až príliš silno, a keď si to uvedomil bolo už príliš neskoro. Jeho priateľ bol prebudený.
„Svetlá! Čo je?“ hlesol
rozospato.
„Nič, len spi ďalej.“
„Môžeš mi vysvetliť, prečo si do
mňa kopol?“
„Chcel som, aby si prestal
chrápať.“
„Kvôli jednému hlbšiemu nadýchnutiu si ma
nemusel budiť!“
„Nemôžem vystáť ten zvuk...“
Kostra veľavýznamne zahľadel na
istú časť prikrývky, ktorá bola zrazu
posunutá akosi vyššie.
„Choď si dať studenú sprchu!
Zhasnúť svetlá“ poznamenal podráždene a bez okolkov mu vrátil kopanec. Stále
bol naňho ešte nahnevaný, kvôli tomu čo predvádzal na teste. Musel uznať, že
bol k nemu trochu nepríjemný, ale to všetko len preto, lebo za sklom bol
Spock a on sa pred ním tak trochu predvádzal. Nemohol si pomôcť. Chcel od
neho dostať plný počet bodov, ale ten ušatý ničomník sa z toho opäť
vykrútil. Otočil sa na druhý bok a niečo si pre seba nahnevane
mumlal. Čím bola celá atmosféra patrične
narušená a neostávalo mu nič iné, len ho poslúchnuť a zbaviť sa toho
drobného problému tam. Vedel, že už aj tak nedokáže zaspať. Jim naslepo dokrivkal
do malej kúpeľne. Vykĺzol z nohavíc a nahý zamieril dovnútra. Navolil
svoj obľúbený sprchovací program, ktorý zahŕňal dávkovanie vody
v intervaloch, ktoré preňho boli príjemné. Niekto mu to však pokazil
a pridal viac studenej vody. Začínal sa už naozaj hnevať na Kostru.
Nechápal, prečo musí vždy prehadzovať jeho nastavenia. Mohol si predsa do
pamäte uložiť svoje vlastné, ale to by mu zrejme zabralo až príliš mnoho
času. Natiahol sa k masážnemu
panelu a pokúšal sa obnoviť pôvodné nastavenia. Z nejakého zvláštneho
dôvodu zrazu všetko potemnelo. Pôsobilo to ako spätný náraz, nebolelo to, ale
cítil menšiu slabosť v nohách. Akékoľvek známky vzrušenia samozrejme úplne
opadli. Chvíľu len zhlboka dýchal a opieral sa o stenu. Dokonca mu
prestala vadiť aj tá studená voda.
Jim, počuješ ma?
Prudko trhol hlavou. Nejaký hlas
zaznel v jeho hlave. Spock bol
v jeho myšlienkach. Na to si už zvykol, ale ešte nikdy spolu takto
nekomunikovali. Nebol si ani len istý, či je niečo také možné.
Áno, ale ako je to vôbec možné.
Je to logické vzhľadom na to, že to druhé puto sa práve prirodzene
prerušilo. To nám umožňuje aj túto formu komunikácie.
Jim stíšil studenú vodu
a konečne prepol na príjemnejší program. Takto spolu komunikovať malo
nesporné výhody, ale obával sa, že nedokáže potlačiť aj isté myšlienky, ktoré
by teraz práve nerád rozoberal. Každopádne jeho ruky vedeli, čo majú robiť
a pokračoval v umývaní, už bez akéhokoľvek náznaku rozrušenia, ale
obával sa, že ak chceš chvíľu bude počúvať jeho vnútorný hlas, ten pocit sa
môže veľmi rýchlo vrátiť. Cítil ho tak blízko seba až to bolo priam
neuveriteľné. Vnímal jeho dotyk, akoby stál len niekde za ním. Akoby ich
nedelili žiadne steny ani chodby. A vyslal k nemu myšlienku,
o ktorej už dlhšie uvažoval, aj keď takto to rozhodne neplánoval. Bola to
mimoriadne neverbálna myšlienka spojená s istou predstavou, ktorá jasne hovorila
o tom, čo by si želal. Tá myšlienka sa preliala do ich puta
a spôsobila hotovú pohromu.
Spock, myslím, že niečo nie je...
Bolesť hlavy ho opäť zasiahla.
Bola príliš prudká. Presahujúca akúkoľvek stupnicu. Miestnosť sa mu pred očami
začala hýbať a on už ani len necítil dopad na zem. Neprichádzala so Spockovej
strany, ale z niečoho čo odchádzalo...
Keď opäť precitol z toho
omámenia, bol už vo svojej posteli. Potešilo ho, že niekto ho osušil
a navliekol naňho nohavice. A ešte omnoho príjemnejšia bola Spockova
prítomnosť v jeho posteli.
Mohol sa oňho pokojne opierať. Spock mal položenú ruku na kontaktom mieste. Upravoval ich puto tak, aby
mu neprekážalo. Počas tej myšlienkovej vlny sa zrejme posunulo do oblastí, na
ktoré nemalo práve najlepší vplyv. Jemne ho posúval späť na miesto, kam
patrilo. Nebolelo to. Nevyvolávalo žiadne emócie. Presúval ho veľmi pomaly
a opatrne. Dával si pozor, aby nedošlo k príliš silnému kontaktu. Jim
bol fascinovaný jeho dotykom. Nechcel, aby ho pustil. Neželal si nič, len ostať
v tejto pozícii čo najdlhšie. McCoy
očividne nebol až taký nadšený. Nervózne pobehoval po izbe a nahodil výraz
zodpovedného lekára, hneď ako si všimol, že sa už prebral. Jeho pozornosť sa mu
však upútať nepodarilo, lebo presunutie lebo oči sa mu opäť ako na povel
zavreli. Chvíľu trvalo, kým bolo všetko usadené na správne miesto, ale on si
kvôli tomu nerobil starosti. Dôveroval mu. Spock opustil jeho kontaktné miesto.
Jim mierne zaprotestoval, keď sa pokúsil vstať z jeho postele. Nechcel,
aby odišiel. Vedel, že by ho mal pustiť, lebo v izbách študentov nemôže
ostať veľmi dlho, ale nedokázal to urobiť. Racionálna časť jeho ja však bola
vypnutá a momentálne fungoval len na pocitovej báze. Zrejme to súviselo
s tým posunutím a musel ešte chvíľu vydržať, kým sa ich spojenie
ustáli na tom správnom mieste. Nateraz nemohol robiť nič len čakať, kým všetko
začne poriadne fungovať.
„Jim, už je ti lepšie?“ Kostra náhle pristúpil k nemu a zašermoval mu
pred očami nejakým meracím prístrojom.
„Som v pohode...“
„Dobre, tak vtom prípade mi
vysvetli, čo to vy dvaja stvárate!
Odkiaľ tvoj priateľ vedel, že si stratil vedomie! Zistil to skôr, než
ja...“ podozrievavo si ho premeriaval.
„Je to Vulkánska záležitosť,“
povedal Spock, čím jasne naznačil, že do toho doktora zaťahovať nebude. A nič viac už nepovedal.
„Nie je to nič vážne. Naozaj.“
opatrne dodal Jim.
„Tak o tom rozhodnem ja,“
ani zďaleka sa nechcel vzdať Kostra. „Pred cestou ťa chcem kompletne vyšetriť
a keď nebudeš v poriadku. Nedovolím ti, aby si...“
„Dobre, tak ma vyšetri. Nie som
proti. Len nás nechať chvíľu o samote a potom pôjdem s tebou na
ošetrovňu hoci aj hneď,“ ľahostajne pokrčil plecami. Nebolo to nič fyzické.
Neobával sa preto zlých výsledkov. Jim chápal, že si oňho priateľ robí
starosti. Chcel ho upokojiť, ale on sám
ledva akceptoval to, čo preňho ich myšlienkové puto znamenalo. Momentálne bolo
preňho jednoduchšie postupne si na to zvykať a nezaťahovať do toho nikoho
ďalšieho.
„Dobre, ale máte už len 10 minút.
Dlhšie by ste tu nemali takto ostávať. Nikdy neviete, kto sa tu môže objaviť.“
Jim poslušne prikývol. Bolo
lepšie práve teraz neprovokovať mierne vytočeného doktora. Keď sa za ním
zavreli dvere kúpeľne obrátil pozornosť na svojho partnera.
„Ako sa naše puto dostalo mimo
bezpečných miest? Urobil som niečo...“
„Nie, Jim. Ty za to nenesieš
žiadnu zodpovednosť. Podľa môjho názoru niekto použil staré puto T´Pring, aby
sa dostal k informáciám o tebe. Tvoja myseľ sa počas kontaktu
s cudzím vedomím dostala do obrannej pozície. Bolesť bránila prístupu do
istých oblastí, ktoré tvoje vedomie vyhodnotilo ako neprístupné. Nastala
intenzívna reakcia, ktorej výsledkom bolo úplné pretrhnutie starého puta. Myseľ
T´Pring použili ako bránu. Na vyslanie vlny, ktorá mala zrejme odhaliť všetko
o tebe. Tento zásah však neskončil podľa ich predstáv. Neočakávali, že to
pocítiš a vzoprieš sa tomu. Niektorí z nás ľudí vždy podceňovali
a puto s nimi považujú za slabosť. Následná obranná vlna, ktorá čiastočne prešla
aj mojou mysľou ich zasiahla naplno. Tou istou bolesťou, ktorá zasiahla teba.
Tá druhá myseľ zhasla. T´Pring sa zrejme dostala do stavu, ktorý vy nazývate
kómou, ale neviem to potvrdiť s úplnou istotou. Nemohol som do toho
zasiahnuť. Ani zmierniť tvoju bolesť ani jej zabrániť, aby vtom pokračovala.
Stačil jediný nesprávny zásah a celá tá vlna telepatie mohla zničiť tvoju
myseľ. Celá tá vlna samozrejme rozhádzala tvoje puto a spôsobila menšie
nezrovnalosti. Vďaka, ktorým som bol nútený ho poopraviť a umiestniť
menšiu telepatickú ochrannú vrstvu, ktorú tvoj systém prijal. Počas niekoľkých
dní, kým sa bude naše puto spamätávať z toho otrasu, nie je vhodný
akýkoľvek myšlienkový kontakt. Budem ho priebežne kontrolovať cez telepatickú
vrstvu. “
Jim ho trpezlivo počúval.
Potreboval presne vedieť, čo sa stalo. A Spocka
odpoveď bola viac než uspokojujúca.
„ A čo tvoja myseľ? Neublížila ti...“
„Nebol som hlavným cieľom útoku,
ale pokiaľ by telepatická vlna nebola tvojou mysľou vrátená späť je veľká
pravdepodobnosť úmrtia. Je to veľmi citlivá oblasť.“
