Horúčka II.

 

Obsah: Posádka dostala osobné voľno, ale McCoy musel ostať na lodi... (Kostra nevie nič o pon farr, Spock nie je duševne spojený s T´Pring)

Pár: McCoy/Spock

Varovanie: 15+, krátke príznaky pon farr, nedobrovoľné splynutie myslí, posadnutý a majetnícky_ agresívny_Spock, bezbranný a podráždený_McCoy

Poznámka: poviedka prešla AP.
Nabudúce očakávajte niečo z týchto možností: Vulkán III., jednorázovku z fandomu Sherlock, prípadne nejakú novú poviedku zo sľúbených vecí, človek nikdy nevie.

Leonard McCoy zamieril do svojej izby. Bolo už naozaj dosť neskoro a on mal celý deň veľa práce. Kvôli zraneniam istých členov posádky nemohol dostať osobné voľno, aj keď ho nepochybne veľmi potreboval.  Okrem zranených z poslednej misie bolo na lodi už len pár ľudí, ktorý sa pravidelne striedali tak, aby každý mal aspoň trochu času pre seba. Bolo to prisľúbené aj McCoyovi, ale šťastena mu nebola ktovieako naklonená. Scotty neustále krúžil okolo pokazeného transportéra a momentálne nikomu neodporúčal presun týmto spôsobom. McCoy sa už pomaly zmieroval s myšlienkou, že mu nie je súdené žiadne dobrodružstvo. Čakal ho obyčajný večer počas, ktorého si možno dá jeden pohárik na zahriatie. To ticho bolo istým spôsobom ubíjajúce. Sprevádzaný týmito myšlienkami otvoril prístupové dvere do svojich izieb a chystal sa vojsť dovnútra. Niekto naňho zozadu zaútočil telepatickým stiskom. Okamžite ho to uviedlo do bezstarostného stavu úplného bezvedomia...

Po prebudení cítil silný tlak v hlave. Neodvážil sa ani len otvoriť oči, keď si uvedomil, že leží nahý vo svojej posteli.

Prítomnosť ďalšej osoby vnímal veľmi intenzívne. Nemusel dlho uvažovať nad tým, kto sa stal jeho nočným hosťom.

„Svetlá!“

„Pán Spock, môžete mi vysvetliť, čo to má znamenať?“

Prvý dôstojník bol k nemu obrátený chrbtom.

„Pokojne ležte a v žiadnom prípade sa nehýbte!“ prikázal mu rozrušene. Jeho hlas bol akýsi iný. Nie ten zvyčajne automatický a logický. Obsahoval v sebe zložku, ktorú by uňho nikdy nebol predpokladal.

„To nebola odpoveď na moju otázku. Požadujem okamžité vysvetlenie.“

Spock sa pomaly obrátil k nemu. Doktor usúdil, že posvietiť si naňho asi nebol ten najlepší nápad. Vulkánec majetnícky prešiel pohľadom po jeho odhalenom tele.

„Uvedomujete si vôbec, že ste bezdôvodne napadli lekárskeho dôstojníka....“

Chcel vstať a niečo si na seba hodiť.

„Ostaňte tak, ako som vám povedal. Inak za seba neručím.“

Vulkánec ho neúprosne zatlačil späť do postele. Jednu ruku nechal položenú na jeho hrudi a hrozivo sa nad ním nakláňal.

„Vy sa mi vyhrážate? Čo si to dovoľujete! Okamžite vypadnite z mojich izieb!“ Kostra poriadne zvýšil hlas. Nemal v úmysle nechať sa zastrašiť.
Spock mlčal.

„Dobre, ako chcete. Budeme hrať túto hru, ak je to pre vás také dôležité, ale najprv mi to vysvetlite. Prečo ste ma vyzliekli? Ani k tomu mi nič nepoviete!“

Opäť sa pokúsil vstať, tentoraz ešte s nepriaznivejšími výsledkami ako predtým. Spock ho pritlačil k posteli tak silno, až to preňho začínalo byť bolestivé. Prestal sebou zmietať, čím docielil akurát to, že sa akýmsi zvláštnym spôsobom ocitol v Spockovom objatí. A pocítil ako sa o jeho penis, ktorý bol zatiaľ v blaženej nečinnosti obtrelo niečo extrémne tvrdé.

„Vy ste... ako môžete byť...“

„To nie je nateraz nevyhnutné. Pokiaľ ostanete tam, kde ste, nateraz sa nemáte čoho obávať.“

„Odíďte!“
„Žiadal som vás, aby ste sa nehýbali...“ pripomenul mu potichu.

„Čo zamýšľate urobiť?“ pohľadom zamieril do tej oblasti. A rozhodne tu bolo niečo, čo si žiadalo okamžitú pozornosť.

Neodpovedal mu, aspoň nie tak, akoby to čakal. Jednoducho preklenul aj tú najmenšiu vzdialenosť medzi nimi. A chystal sa urobiť, niečo čím by rozhodne prekročil všetky hranice.

Podľa toho ako sa jeho telo chvelo, to vyzeralo, že zvádza dosť veľký boj sám so sebou.

„Nie, to neurobíte. Ne...“

Spockova ruka využila chvíľu jeho nepozornosti. Sústredil sa len na  komandérove pery, len na to, aby zabránil tomu, čo všetko by si ešte mohol dovoliť. Nepočítal s tým, že takýto kontakt preňho zrejme nie je prvoradý. Ich mysle splynuli a on cítil teplo prichádzajúce z miesta dotyku. A zachytil niečo ako drobnú nezrovnalosť. Spock sa dotkol niečoho očividne nehmotného, čo akosi zaberalo isté miesto v jeho mysli. Druhou rukou zovrel jeho prsty, tlmene zastonal, keď pocítil ako sa to miesto rozžiarilo rozkošou.