Obsah: Posádka dostala osobné voľno, ale McCoy musel ostať na lodi... (Kostra nevie nič o pon farr, Spock nie je duševne spojený s T´Pring)
Pár: McCoy/Spock
Varovanie: 18+, pocitové
Poznámka: poviedka neprešla AP.
Znepokojivé impulzy prešli celým
telom. Zdieľanie rozkoše s inou bytosťou v takejto forme bolo
neopísateľne nádherné. Nevynechali žiadnu príležitosť vyvolať v ňom príjemné
pocity rôznej intenzity. Celý svet sa zúžil len na poznanie novej formy
potešenia. Doktor sa dotkol jeho tváre. Neznesiteľné teplo prešlo jeho telom.
Cítil sa bezmocný, ovládaný tými najnižšími pudmi. Spojený s mysľou,
z ktorej sa vytratila akákoľvek zmienka o logike.
„Dávajte si pozor, doktor.“
„Spock, ja...“
Privrel oči, keď sa ich pery
spojili bez akéhokoľvek zaváhania. Nebol si istý, čo chcel povedať. Ani prečo
by mal ďalej protestovať. Nepoznal už nič okrem rozkoše dávkovanej v takej
miere, aby nedošlo k žiadnemu poškodeniu.
Objal ho okolo krku
a privinul si ho bližšie k sebe. Spock ho potreboval. Túžil po ňom.
Niečo také bolo takmer neuveriteľné. Chcel ho cítiť pri sebe, čo najbližšie. Ich
ruky boli stále spojené, ale stimulácia toho záhadného miesta sa zmiernila
natoľko, aby nespôsobila žiadne komplikácie. Doktor ho ďalej bozkával. Učil ho
ako sa ho má dotknúť aj týmto spôsobom. Chcel, aby si začal uvedomovať aj isté
výhody spojenia s človekom. Žiadne ďalšie slová neboli potrebné. Nič ich
nemohlo vyrušiť z toho priam hypnotického opojenia.
Mierny tlak pripomínajúci bolesť
ho na chvíľu vytrhol z magického opojenia. Bol naplnený pocitom, ktorý
nikdy predtým v takejto miere nezažil. Jeho myseľ sa pod Spockovým vedením
opäť pomaly ponárala do sladkej bezstarostnosti... Zdalo sa mu, že opäť
vyslovil jeho meno, ale nebol si tým úplne istý. Zdalo sa mu, akoby
neexistovalo nič iné, len jeho pevné objatie, len spôsob akým jeho telo
prijímalo obe formy spojenia. Mierna bolesť ho prinútila prudšie sa nadýchnuť,
ale v milencovom objatí mu bolo aj tak dobre.
Cítil ako sa Spockovo vedomie
čoraz viac približuje k tomu bodu, ktorí ho vťahoval hlbšie do
všadeprítomnej temnoty. Oddelene nemohol existovať. Spoločne prekonávali
všetko. Vnímal každý pohyb, každé pohladenie, každý typ kontaktu ho pripravoval
o akúkoľvek chuť ďalej uvažovať. Rozkoš sa zvyšovala až na tú najvyššiu
úroveň... A klesala, keď už cítil, že si potrebuje oddýchnuť od toho
silného opojenia. Neboli spokojní len s jedným spojením. Vyskúšali mnoho
spôsobov, nenásytne sa vrhali na ďalšie, až kým neboli úplne uspokojení. Doktor
zaspal okamžite po poslednom milovaní, ktoré bolo natoľko intenzívne, že zrejme
zanechalo stopy aj na jeho tele a duši. Zdalo samu, že Spock ho o niečo
žiadal a on súhlasil, ale nemohol o tom priveľmi uvažovať. Zaspal,
schúlený v jeho objatí.
Ráno už nebolo ani zďaleka také
optimistické. Doktor cítil na tele každý sval, dokonca aj také, o ktorých si
myslel, že by nemali spôsobovať žiadne takéto problémy. Pery mal mierne
opuchnuté, citlivé brušká prstov začervenané od myšlienkového bozkávania. Nechcelo
sa mu robiť nič a už vôbec nie hýbať sa. Namiesto toho opäť zavrel oči.
Bolo lepšie ešte spať ako riešiť to, čo sa stane, keď bude musieť opäť normálne
fungovať. Bolo až príliš lákavé, pritisnúť sa k milencovmu telu a na nič
nemyslieť. Opäť sa prebudil, až o niečo neskôr, keď pocítil, ako sa jeho
milenec pohol. Varovne priložil ruku na jeho hruď, aby ho zatlačil späť do
postele. Nebol ochotný poriadne fungovať, rozhodne ešte nie.
„Ešte nevstávajte,“ zaprosil
nespokojne. Celé telo sa vzpriečilo proti akejkoľvek činnosti. Jeho milenec ho
však jemne posadil.
„Rád by som s vami ešte
ostal v posteli, ale mal by som si overiť, ako Scotty pokračuje s opravou
transportéru.“
„Áno, to by ste istotne mali, ale
ja.. Potrebujem ten krém. Inak asi naozaj nevstanem. A vezmite aj niečo na
ruky Ja nebudem nimi nebudeme môcť poriadne hýbať, keď... A predpokladám,
že ani vám to nepôjde práve najlepšie...“
Po tme našiel jednu z partnerových
rúk. Ich dotyk bol príjemný, ale čiastočne aj bolestivý.
Spock vyšiel z postele.
McCoy sa pokúšal nehľadieť na jeho nahé telo a nemyslieť na to, čo všetko
s ním v noci urobil...
„Kde ich máte?“
„Mal by byť v tamtej skrinke.“
Ukázal na jednu z tých menších,
ktoré boli súčasťou bežného vybavenia.
„Tlmené svetlá,“ prikázal Spock.
McCoy si ľahol späť do postele a zaclonil
si oči.
„Máte to?“
„Vidím tu len prázdne fľaše...“
„Skúste tú vedľa.“
Doktorovi odľahlo, keď sa Spock
vrátil s masťami, ktoré potreboval.
„Budete schopný mi trochu pomôcť?“
„Potvrdzujem.“
