Prológ

Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.

Varovanie: smrť, duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe, tajný spolok

Obsah (skrátená verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej miesto. Kei cíti prítomnosť sestrinho ducha, niekedy sa mu zdá, akoby spolu zdieľali jedno telo. Verí tomu, že pokiaľ sa mu nepodarí zistiť pravdu, sestrin duch si nikdy neodpočinie. Počas svojho pátrania stretáva aj osobu, do ktorej sa zamiluje (čiže sem-tam aj romantika, platí aj to, čo bolo napísané v dlhšom obsahu)
Predpokladaný počet kapitol: 8 + prológ, epilóg

Poznámka: poviedka neprešla AP.

KIYOMI sedela s otcom v  obývačke.  Jej hlas znel tak cudzo, príliš formálne. Nešetrila zdvorilosťami. 
Ešte pred nedávnom usmiata KIYOMI sedela v tej istej  obývačke a bozkávala sa s otcom. 
Chcela k nemu nasťahovať. Ešte nedávno plánovali spoločnú budúcnosť. Nikoho to už teraz nezaujímalo. Nikto nechcel nikomu nič hovoriť. Nikto nechcel myslieť na dievča v maske, ktoré museli prísť identifikovať. Na prázdny pohľad, na hotelovú izbu, v ktorej našli dcéru niekoho, sestru niekoho... 
Tú, ktorá bola vždy milovaná a chránená.

Kei sedel vo svojej izbe. Držal v rukách masku vlka. Po okrajoch už mierne popraskanú a vyblednutú. Mal by zavolať matke a povedať jej, čo sa stalo. Otec to nedokáže. Pozná ho. Bude čakať až do poslednej chvíle. Chcel to urobiť, ale Kei nevedel, čo sa stalo. Nevedel, k čomu skutočne došlo. Nebol si istý, či dokáže hovoriť. Či v sebe nájde svoj hlas. Nevedel, či dokáže pustiť z rúk masku, ktorú mu Ai darovala. Kúpila dve. Jednu pre seba, druhú pre svojho brata. Pamätal si, ako povedala, že sú to masky života. Tie, ktoré budú mať pri sebe vždy, nech by boli od seba akokoľvek vzdialení. Pamätal si, ako sa usmievala a objímala ho, práve počas podobného večera, akým bol ten dnešný. Hovorila mu o tom, že niečo také nikomu nekúpila, ani svoji kamarátkam, ani svojmu priateľovi, že je to len ich jedinečné tajomstvo.  Kei si položil masku na kolená, hľadel na tašku svojej sestry, ktorá ostala presne na tom istom mieste, kde ju včera večer položila. Na prikrývku na jej posteli, na všetky tie drobnosti, ktoré pripomínali jej prítomnosť... Nepokojné myšlienky prerušil príchod osoby, ktorá potichu vošla do jeho izby. Neobťažoval sa so zažínaním svetiel, neodhodil od seba všetko, aby zakryl svoje neradostné úvahy.

„Kei, viem, že je to pre teba ťažké, ale musím ťa o niečo požiadať...“

Netušil, čo všetko môže znamenať jedna nevinná veta, ktorú raz večer, vyslovila policajná vyšetrovateľka KIYOMI.