Fandom: Star trek 2009
Pár: Kirk, Spock_prime
Varovanie: 12- 18+, academy AU,
Obsah:
pokračovanie všetkých Vulkánov, dvojdielna vsuvka o ceste J.T.K
a Spocka prime, nadväzuje na dej Vulkánov, obsahuje zmienku o pánovi
času. Je to taká vsuvka medzi Vulkánom a ďalšou časťou, kt. ešte nemá
meno.
35 hodín pred zásahom supernovy
Malá vulkánska loď sa kolísavo
vynorila z časového prúdu. Jim sedel na svojom mieste. Kontroloval polohu
a pohyb lode, kým Spock mal na starosti hlavné ovládanie a časové
motory, ktoré konečne prestali vydávať ten podivný zvuk. Loď spustila všetky
možné druhy poplachov a chvíľu jej trvalo, kým sa dokázala zorientovať
v novom čase. Jim nakukol na prístroje, ktoré postupne prestávali šialene
blikať.
„Čo znamená to odpočítavanie?“
„Toľko hodín nás približne delí
od smrti tejto planéty... Podľa mojich výpočtov to zrejme bude sedieť,
pripúšťam menšiu odchýlku, ale to, kvôli čomu sme sem prišli to, aj tak
neovplyvní.“
„Nedá sa nič robiť. Nemôžeme to
zastaviť?“
„Nie, t´hy´la. Obávam sa, že tu
nie sme kvôli tomu.“
Jim bol rád, že ho tak oslovil.
Chýbalo mu to. Napriek tomu nebol spokojný s touto odpoveďou. Vstal zo
svojho miesta a presunul sa bližšie k Spockovi. Pravú ruku položil na
jeho plece a jemne ho štuchol.
„Bojíš sa porušiť pravidlá? Ak ty
nemôžeš, tak to urobím ja...“
„Porušovanie v tomto prípade
je neprípustné.“
Jim sa mierne zamračil. Cez ich
dotyk prešlo do jeho tela jemné pulzovanie duševnej bolesti.
„Tak čo potom bude našou úlohou?“
opýtal sa s miernymi obavami.
„Čakať. Musíme si vyzdvihnúť to,
čo som predtým prehliadol. To jediné môžeme zmeniť.“
Jim jemne odtiahol ruku. Nechcel ho uraziť. Nechcel naňho kričať a už
vôbec nie od neho niečo požadovať. Neprislúchalo mu miešať sa do reality, ktorú
on sám nepoznal. Uvedomoval si nebezpečenstvo plynúce z takéhoto konania.
„Ako dlho tu ostaneme.“
„Až do samého konca. Mrzí ma, že
som ťa musel požiadať o niečo také. Viem, že to nie je misia po akej by si
túžil, ale nemám inú možnosť. Sám nezvládnem sledovať všetko a moje reakcie
už nie sú také ako... Nikomu inému neverím tak ako tebe.“
„To je v poriadku. Ja to
zvládnem. Urobíme to, čo máme urobiť,“
počas toho krátkeho okamihu, keď sa dotkli, zdalo sa mu, akoby všetko
bolo ako predtým, aby medzi nimi nebola žiadna prekážka, ktorá by ho neustále
odsúvala na vedľajšiu koľaj. Obával sa však, že si na niečo také v súvislosti s jeho Spockom ešte bude musieť veľmi dlho
počkať. Spock pred ním niečo tajil, niečo kvôli čomu ho nemilosrdne odsúval,
nebolo to len tým, že teraz v ich živote figurovala T´Pring. Teraz sa
sústredil na svoje povinnosti, ale po skončení tejto noci bol rozhodnutý
vyhľadať svojho Spocka a donútiť
ho, aby sa k tomu všetkému konečne vyjadril. Už nebolo cesty späť.
Potreboval sa pohnúť ďalej.
