Fandom: Star trek 2009
Pár: Kirk/Spock, T´Pring a.i.
Varovanie: 18+, academy AU
Obsah: Pokračovanie Vulkánu I a II, James T. Kirk zisťuje, čo
všetko obnáša puto s dvomi ľuďmi.
Poznámka: poviedka ešte neprešla AP.
Je to krátke dokončenie k časti 2.1.
Nebol to práve najpríjemnejší
rozhovor. Musel si vypočuť pár vecí, na ktoré radšej nereagoval, aby svojho
spolužiaka ešte viac nerozčúlil. Trvalo takmer desať minút, kým ho nahnevaný
doktor konečne pustil k slovu. Pustil sa do opatrného vysvetľovania.
Pričom nezabúdal zdôrazniť, že T´Pring potrebuje byť pod dohľadom lekára
a rozhodne jej bude najlepšie v rukách takého skvelého
a výnimočného odborníka. To ho prinútilo prehodnotiť situáciu. Napokon
prisľúbil, že o chvíľu príde za nimi aj s náhradnými uniformami. Jim mu popísal ich predbežnú polohu. Poďakoval
a vrátil sa späť k svojim spoločníkom.
Spock si ho okamžite pritiahol do
náručia. Ochraňujúco okolo neho ovinul ruky. Jim cítil ako mu srdce tlčie
prudším tempom. Dokonca zaznamenal aj menšie chvenie a zvýšenie teploty. A čo
bolo naozaj podivné, Spock bol opäť vzrušený. Stačilo len letmé obtretie o jeho
úd...
„Si v poriadku?“
„Nie, Jim.“
„Deje sa niečo, čo sa vymyká
akejkoľvek logike. Nemôže to byť pon
farr. Je priskoro. Podľa poslednej kontroly k tomu mám ešte ďaleko,
ale to čo sa deje teraz... Ja... Nie je vhodný čas. Mal by som pomáhať svojim
ľuďom. Nemalo by to tak byť...“ poslal Jimovi pár vysvetľujúcich myšlienok.
Mladý kapitán ich rozhodne považoval za veľmi zaujímavé. Úsmev s tváre mu,
však, zmizol, keď pochopil, že za istých okolností môže dôjsť k pomerne nepríjemnej
smrti.
„Dá sa to vyvolať nejakými
prostriedkami? Možno tým zvukom...“
„Niečo také nám nie je známe, ale
zvyčajne je to proces, ktorý sa skôr týka biológie ako akustiky.“
„Postarám sa o teba.“
„Si unavený...“
„To nevadí. Nejako to už
zariadime.“
Odtiahol sa od neho, ale len
natoľko, aby mal dostatok priestoru.
Pohladil ho po stehne a jemne
nasmeroval svoju ruku na miesto, kde bola jeho pomoc najviac potrebná. Jemne ho
stisol, prechádzal po celej dĺžke, skúmal jeho reakcie, hľadal spôsoby, ako ho
čo najúčinnejšie potešiť. Predlžoval to sladké mučenie, natoľko ako to bolo len
možné, až kým Spock nedosiahol úplné uspokojenie.
Na vznášadlo im niekto zaklopal.
„Ste tu? Nebudem čakať celý deň!“
„Áno, Kostra. Chvíľu vydrž...“
Jim si poutieral ruku. Odsunul sa
k menšiemu okienku a opatrne ho odklopil. Z nejakého jemu
neznámeho dôvodu dával pozor, aby McCoy nevidel dovnútra. Prevzal od neho tri
vzorovo poskladané uniformy, ženská verzia vyzerala podobne ako šaty, tie
mužské boli absolútne klasické, až na to, že Spockova mala inú farbu.
