Pár: Kirk/Spock, T´Pring a.i.
Varovanie: 18+, academy AU
Obsah: Pokračovanie Vulkánu I a II, James T. Kirk zisťuje, čo
všetko obnáša puto s dvomi ľuďmi.
Poznámka: poviedka ešte neprešla AP.
Poznámka 2 : Takto približne raz vyzerala naša hodina fonetickej transkripcie. Trochu som to samozrejme prispôsobila na Spocka. Pre zaujímavosť fonetická transkripcia je prepis výslovnosti, čiže prepis hlások zo zvukovej podoby do grafickej.
Spock sedel na svojím stolom.
Trieda bola plná študentov a on ich postupne vyvolával
k elektronickej tabuli. Opakovanie fonetickej transkripcie dnes nemal
v pláne, ale nemohol sa zbaviť niektorých myšlienok, preto bolo lepšie
sústrediť sa na to, ako študenti prepisujú výslovnosť. Aj tak už ostávalo už
len pár minút a on sa chcel presvedčiť, koľko toho vie skupina,
s ktorou minulý semester nemával hodiny. Svoju pozornosť sústredil na
pomerne prešľapujúceho kadeta.
„Dobre, teraz si prejdeme slovo
po slove, objasnite prečo ste to tak zapísali... Nezabudnite vyznačiť dôležité
miesta...“ vyzval svojho študenta. Mladík očividne neočakával, že dnes ich bude
takto skúšať. Jeho skupina však vedela, že si na takéto analýzy viet dosť
potrpí. Mladík začal s vyznačovaním slov. Prechádzal ich jedno po druhom. Spock
mu položil otázku, kvôli chybe, ktorú tam objavil.
„Ešte raz si pozrite ako máte to
predchádzajúce slovo. Niečo vám tam nesedí. Ste si istý, že ste vyznačili
všetko?“
Chcel, aby sám prišiel na to,
prečo to nemá vyznačené správne. Mienil mu samozrejme pomôcť ďalšou otázkou,
pokiaľ to bude nevyhnutné.
„Nie, ja ešte možno...“
Kadet sa chystal ešte niečo
dodať, ale bol prerušený príchodom ďalšieho študenta. Väčšina študentov ho
poznala ako doktora McCoya. Budúceho lekárskeho dôstojníka. Jeho prítomnosť
okamžite vzbudila istú mieru zvedavosti.
„Komandér Spock, je nutné, aby
ste šli so mnou...“
„Hodina ešte neskončila. Sadnite
si a chvíľu počkajte, kým dokončíme túto vetu.“
McCoy sa zrejme chystal niečo
odseknúť, ale rozmyslel si to, lebo Spock mu venoval jeden zo svojich
najprísnejších pohľadov, ktorý ešte stále platil na každého študenta. Sadol si
na voľné miesto, nervózne poklopkával rukou po stole a vrhal naňho dosť
nepríjemné pohľady, ale nedovolil si protestovať inými spôsobmi.
„Pokračujte...“
„Nie som si istý, čo mám ešte
opraviť...“ utrápene priznal kadet.
„Ja si nie som istý, či ste v predchádzajúcom
semestri dostali to správne hodnotenie. Máte tam viac chýb, než je prípustné a zdá
sa, že ste nevenovali dostatočnú tejto disciplíne. Je nelogické, aby ste tu strácali
čas základnými vecami. Sadnite si.“
Kadet sa pomaly vrátil späť na
svoje miesto.
Spock vstal a presunul sa k tabuli.
„Predpokladám, že bude vhodné, ak
si v rámci tejto disciplíny dáme test z fonetickej transkripcie. Dnes
ste veľmi nepresvedčili o tom, že ste tomu v minulom semestri
venovali dostatok času. Očakávajte jednu krátku vetu na začiatku budúcej
hodiny. A nepodceňujte to. Tento test rozhodne o tom, či vôbec
patríte do mojej triedy. Na dnes je to všetko. Môžete ísť. Nabudúce dokončíme
aj túto vetu.“
Študenti mimozemských jazykových
kombinácií zvyčajne začínali semester skôr a ako prvý sa museli zahrabať do
kníh. Rozhodne to pre nich nebol práve ten najlepší začiatok.
„Čo potrebujete, doktor McCoy?“
bez záujmu sa opýtal Spock.
„Ja nepotrebujem vôbec nič.“
„Tak z akého dôvodu ste ma
poctili svojou prítomnosťou?“
„Nemôžem nájsť Jima.“
„Zaujímavé.“
„Je to vážne. On jednoducho zmizol!“
Spock sa natiahol po svojich
veciach. Už nemal žiadne ďalšie vyučovanie. Chystal sa ísť do svojich izieb a venovať
sa meditácií. Začínal tušiť, že to bude potrebovať, pokiaľ ešte niekto pred ním
spomenie meno Jim.
„To je všetko čo ste mi chceli
povedať?“
„Odišiel s nejakým starým
Vulkáncom. Hľadal som ho po celej škole. Úplne všade. Nikto o ňom nič
nevie. Poslali ste za ním niekoho zo svojej rodiny?“
„Nie je mi známa prítomnosť žiadneho
staršieho člena mojej rodiny.“
„Tak s tým niečo urobte!
Musíte mi pomôcť ho nájsť. V poslednom čase dokonca nemal ani dobré
výsledky na zdravotnej prehliadke. Neviem, čo sa to s ním deje, ale vy ste
určite ako vždy kľúčom ku všetkému.“
„Neviem kde je.“
„Tak to zistite. Máte spolu
predsa to spojenie.“
„Od istého času blokujem spojenie
medzi mnou a Jamesom Kirkom.“
Dal jasne najavo všetkým, aby
Jima nechali na pokoji. Nechcel, aby ho v škole niekto otravoval. Urobil
to jednoduchým spôsobom. Povedal im pravdu. Povedal im, čo všetko ich ešte čaká
a aké rozhodnutia spočívajú na jeho pleciach. Bolo by len logické, že sa
stiahnu a počkajú si na konečný výsledok.
Po poslednej návšteve jeho matky
mu T´Pring naznačila, že Jim bol kvôli niečomu veľmi smutný. Nechcel, aby sa
niečo také opakovalo. On sám si odopieral prístup k jeho myšlienkam. Nechcel, aby jeho partner vedel o istých veciach,
ktorými sa zaoberal až príliš na to, aby ostali pred ním utajené v prípade
priameho spojenia. Nemohol Jimovi povedať, čo sa deje, lebo ani on sám s tým
ešte nebol vnútorne vyrovnaný. Na niečo také ho ani logika nedokázala
pripraviť.
