2. kapitola 2/3

 

 

 

Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.

Varovanie: smrť, duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe, tajný spolok

Obsah (skrátená verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej miesto. Kei cíti prítomnosť sestrinho ducha, niekedy sa mu zdá, akoby spolu zdieľali jedno telo. Verí tomu, že pokiaľ sa mu nepodarí zistiť pravdu, sestrin duch si nikdy neodpočinie. Počas svojho pátrania stretáva aj osobu, do ktorej sa zamiluje (čiže sem-tam aj romantika, platí aj to, čo bolo napísané v dlhšom obsahu)
Predpokladaný počet kapitol: 8 + prológ, epilóg

Poznámka: poviedka neprešla AP. 

Poznámka 2: Trochu sa mi zmenil obsah, ale mne sa to občas stáva takže no snáď to bude v pohode.
Táto časť je trochu vysvetľovacia, ale aj to občas musí byť.

KEI pocítil náhlu nevoľnosť, uvedomil si, až príliš neskoro, že Hikaru-sama dostal aj jeho, takmer si to ani len nevšimol nebyť toho, že mu zrazu celé telo oťaželo. Nechápal ako to robí. Úplne sa prestal brániť a bol silnejšou osobou odnesený nevedno kam... Prebudila ho až zmes hlasov a akési postavy, ktoré sa nad ním nakláňali. Na pokožke pocítil závan chladného vzduchu. A niekto sa ho očividne dotýkal.

„Mal si pravdu, naozaj vyzerá presne ako Ai, takmer identicky...“

„S jedinou výnimkou, Ai rozhodne nemala toto tu...“

„Ty sa ho rozhodne nedotýkaj nie si jeho spoločník!“

„A ty snáď áno!“

Kei zastonal. Aj proti jeho vôli v ňom takýto kontakt vyvolal istú mieru nepohodlia. Toho miesta sa zvyčajne dotýkal len on sám a rozhodne si dával záležať, aby ho pritom nikto neprichytil. Nevedel si ani len predstaviť, že sa pred niekým vyzlečie. To ho okamžite prebralo, prudko otvoril oči... Nohy mal roztiahnuté a bol úplne nahý a nejaká ruka sa skúmavo dotýkala jeho penisu, akoby to bola nejaká naťahovacia hračka. Chcel sa posadiť do omnoho slušnejšie polohy, ale nebolo mu to umožnené, kvôli tomu, že bol zjavne takýmto nepekným spôsobom pripútaný.

„Nobu, daj tie ruky okamžite preč!“ kričal na chlapca, ktorý stál najbližšie pri jeho posteli. Neočakával, že niečo také urobí práve teraz. Nebol predsa žiadnou atrakciou v cirkuse, aby si ho niekto len tak obzeral a dotýkal sa čoho len bude chcieť.

„Naozaj ma to veľmi mrzí, ale bol som poverený  tvojou prípravou. Misia, na ktorú ste boli pripravovaný bola odhalená a Hikaru-sama rozhodol, že pre dobro spoločenstva bude nutné sa postarať o všetky osoby, ktoré boli o činnosti spolku informované. Obávam sa, že aj ty spadáš do tejto kategórie.“

„Čo mi chcete urobiť?“

„My nič. Sme len spoločníci. Našou úlohou je poskytovať rozkoš. O tvojom osude rozhodne Hikaru-sama. Našou úlohou bolo len pripraviť ťa tak, aby si mohol byť podrobený účinkom tajného umenia.“

Nobu rozhodne nepôsobil nadšene, keď to vyslovil.

„Budete ma mučiť?“

Kei bol s touto možnosťou oboznámený, len netušil, že k niečomu takému dôjde tak skoro.

„Ako som povedal, rozhodnutie o tom, čo sa s tebou stane  má v rukách náš pán.“

„Kde to vôbec sme? Čo ste urobili s Kiyomi-san?“

Nobu pokrútil hlavou.

„Nie je mi dovolené s tebou o tom hovoriť. Je čas ísť. Práca bola dokončená,“ formálnym spôsobom vyhlásil Nobu. Pokynul ostatným, aby aj oni opustili izbu. Nechali ho tam zavretého v cudzej spálni. To rozhodne nepôsobilo optimisticky.

Nobu sa tváril sa až príliš vážne a nič mu nechcel povedať. To rozhodne nevyzeralo veľmi dobre. Kei sa pokúšal vyslobodiť z tých pút, ale takéto uzly ešte nikdy nevidel, čím viac sa vzpieral, tým viac sa do toho zamotával. Napriek tomu s tým nemienil prestať. Predstava, že ho ešte niekto uvidí nahého bola už aj tak sama o sebe deprimujúca. Neznášal to. Vždy mu to prekážalo, lebo mi to pripomínalo to, že vždy bude iný ako ostatní. Ten príbeh počul už snáď tisíckrát s viacerými obmenami a prifarbeniami, ale istá časť jadra bola stále rovnaká.

Vždy tu boli dve deti, dvojčatá, ktoré sa jednej neskorej noci narodili a mali priniesť radosť do rodiny, všetko by bolo v poriadku, keby doktor mohol vyhlásiť, máte dve dcéry, alebo máte dvoch synov, alebo máte syna a dcéru, ale on im nemohol oznámiť ani jednu z týchto možností, namiesto toho od neho prišlo nejaké neznáme slovo, ktoré všetkých rozrušilo, lebo deti sa akosi narodili s oboma pohlavnými znakmi a nebolo ešte celkom jasné, čím budú. Doktor im odporúčal, aby počkali, kým deti trochu podrastú a budú si môcť zvoliť, ktoré pohlavie im akosi viac vyhovuje. Otec sa zmieril s touto možnosťou, čiastočne aj preto, lebo takúto operáciu si pre obe deti zatiaľ dovoliť nemohli, a akosi aj dúfal, že jedno z tých detí bude napokon chlapcom, keďže mali už jednu dospelú dcéru, ale ich matka to nedokázala prijať. Nechcela čakať a postupne presvedčila aj otca, aby sa pokúsili o zmenu, tvrdila, že také malé dieťa si aj tak nebude pamätať kým by malo byť. A všetky jej argumenty napokon vyústili do veľkej hádky, ktorá sa skončila otcovým odchodom a matkiným zúfalstvom, ktoré sa zmenilo na posadnutosť. Keď sa otec vrátil a chcel sa s ňou zmieriť, zistil, že niekam odišla s deťmi. Nedvíhala mobil, nikto nevedel kam šla, ale on to tušil a začínal ľutovať, že hádku prerušil takýmto spôsobom. Vrátila sa až o pár dní, keď ju už hľadal úplne všade a takmer stratil nádej. Keď ich opäť našiel, manželka mu tvrdila, že bol len zbytočne zbabelý, že všetko už zariadila, ale keď po jednej kontrole dali dolu obväzy, zistil, že niečo nie je v poriadku. Presnejšie povedané jedno z detí, bolo síce už dievčaťom a dostalo meno Ai, ale to druhé malo komplikácie. Museli s ním ísť do nemocnice, kde sa im podarilo ho stabilizovať, ale nemohli už nič urobiť s prácou toho doktora, ktorá bola v prípade druhého dieťaťa akási polovičná. Bol síce chlapcom, ale doktor mu či už zámerne alebo nezámerne nechal aj časť ženskosti, nie takú ako by mali mať dievčatá, bolo to niečo tak trochu iné, niečo ako otvor, ktorý bol súčasťou akéhosi druhotného orgánu, možno experimentu a podľa lekárov nie je možné nijakým spôsobom upravovať, pokiaľ nechcú, aby ich syn neostal úplne zlikvidovaná funkčnosť pohlavných orgánov. Nikdy mu to nechceli povedať, nie túto časť príbehu, ale Kei raz našiel v skrini všetky lekárske záznamy a rozhodol sa navštíviť odborníka. Ten mu to všetko vysvetlil, a potom už rodičia museli povedať ako to všetko naozaj bolo. Zbavenie sa toho tajomstva im situáciu neuľahčilo. Rodinu to rozbilo na kúsky. Po opadnutí toho ticha sa neustále hádali, a tak napokon došlo k rozdeleniu, ktoré ako jediné zmiernilo celú tú búrku.

Práve preto sebou prudko trhol, keď niekto opäť otvoril dvere.