Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: smrť,
duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe,
tajný spolok
Obsah (skrátená
verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po
sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej
miesto. Kei cíti prítomnosť sestrinho ducha, niekedy sa mu zdá, akoby spolu
zdieľali jedno telo. Verí tomu, že pokiaľ sa mu nepodarí zistiť pravdu, sestrin
duch si nikdy neodpočinie. Počas svojho pátrania stretáva aj osobu, do ktorej
sa zamiluje (čiže sem-tam aj romantika, platí aj to, čo bolo napísané
v dlhšom obsahu)
Predpokladaný počet kapitol: 8 + prológ, epilóg
Predpokladaný počet kapitol: 8 + prológ, epilóg
Poznámka: poviedka neprešla AP.
18+ pre túto časť
SHIN sa vracal do svojej izby, bočnými chodbami vytvorenými v stenách.
Boli určené hlavne pre potreby pohybu spoločníkov, ktorých, pokiaľ boli v službe
nikto cudzí nesmel vidieť a nebolo im dovolené pohybovať sa po chodbách
určených pre rodinu. Telo mal už doliečené, všetko sa zahojilo tak rýchlo, ako
to predpokladal. Cítil v sebe ešte istú mieru slabosti, ale nie natoľko,
aby sa nechal aj naďalej obskakovať hojičmi
rán, ktorí ho na príkaz mladého pána ešte raz dôkladne prezreli a doliečili.
Nemohol sa zmieriť z jeho príkazom, nie potom ako zakúsil život tam vonku,
obyčajný život normálneho študenta strednej školy, ale nemohol opustiť dom bez
dovolenia. Prípadne bez osoby, ktorá ovládala duševnú silu natoľko, aby mu
otvorila vchod. Dozvedel sa o príchode Ai a chcel ju požiadať, aby mu
pomohla. Zvyčajne bola ochotná pomôcť mu. To ona presvedčila mladého pána, že aj Shin by mal mať
šancu na chodenie do školy. Dúfal, že aj tentoraz mu pomôže. Chcel totiž ujsť.
To bola jediná cesta ako sa z toho celého dostať, kým mu opäť nenavlečú
oblečenie. Mohol sa pozrieť či náhodou niečo nepotrebuje, to bolo dovolené, ale
teraz, keď zistil, že to vôbec nie je Ai a má väčšie problémy než on sám
neostávalo mu nič iné len vrátiť sa do izby a nechať sa obliecť. Keby tak
pán prišiel o niečo neskôr, už by mohli byť preč. Nebol si istý, ako dlho
to Kei vydrží ani čo s ním zamýšľajú urobiť. Dúfal, že bude rovnako
rozumný ako Ai a nejakým spôsobom sa z toho dostane. On sám zatiaľ
žiadnu nádej na vyslobodenie nemal.
Hneď ako vošiel do izby, uvidel
na posteli rozložené oblečenie spoločníka. Pocítil prudké bodnutie kdesi u srdca,
keď uvidel slúžku, ktorá mala tieto veci zvyčajne na starosti. Nemala dovolené
sa s ním rozprávať. Jej povinnosťou bolo len starať sa o odevy spoločníkov
a obliecť ich, počas každého dňa, keď robili spoločnosť členom rodiny a ich
priateľom.
Shin pocítil takmer
fyzický odpor, keď mu slúžka naznačila, aby zo seba všetko stiahol a zdvihol
ruky do požadovanej pozície. Urobil to. Ak by sa bránil, mal by z toho len
zbytočné problémy, všetko by hlásili mladému pánovi a ten by si s ním
už vedel poradiť. Počas otcovej prítomnosti by k nemu nebol ani zďaleka
taký zhovievavý.
Slúžka zobrala z postele
prvý diel základnú konštrukciu zloženú z remencov. Prevliekla mu ich cez
nahé telo a začala ich zapínať na príslušných miestach. Pracovala rýchlo a precízne
bez akýchkoľvek nevhodných dotykov. Shin sebou aj napriek tomu trhol, keď mu
navliekala časť určenú namiesto spodného prádla. On sám sa odevu nesmel ani
dotknúť, inak by museli začať odznova. Neznášal všetky tieto nezmyselné
pravidlá, ale rozhodne sa nepokúšal urobiť ani najmenší pohyb, aj keď ho
zapínanie na istých miestach trochu tlačilo.
Látkovú časť, ktorá
vyzerala podobne ako dlhé šaty, až na to, že bola pomerne širšia a voľnejšia.
Nechal sa pozorne pozapínať. Šaty neboli vôbec hrubé, skôr tenšie, ale aj tak
sa dosť komplikovane obliekali. Keď bol hotový, nútila ho otáčať sa do všetkých
strán, aby sa ubezpečila, že na nič nezabudla. Potom sa jeden druhému uklonili
a slúžka opustila izbu spolu so starými šatami. Obliekala ho do
slávnostného, preto začínal mať akési nepríjemné tušenie, že dnes nebude slúžiť
len na zvyčajné maznanie a podobné veci. A jeho podozrenie sa
potvrdilo, keď do izby vošiel mladší spoločník, ktorý bol ešte v priebehu štúdia.
Shin už mal všetko za sebou. Počas jedného roka sa dozvedel všetko, čo by mal
potrebovať a po dovŕšení veku, ktorý bol u spoločníkov určený a v jeho
prípade už aj tak došlo k menšiemu odloženiu, tentoraz mu mladý pán zrejme
neodpustil natoľko, aby ho od toho naďalej šetril.
„Shin-san, bolo vám
určené postarať sa o potešenie hosťa.“
„O koho ide?“
„Tsutomu-sama dorazil
pred niekoľkými minútami a vyžiadal si do svojej izby okamžitú prítomnosť
spoločníka.“
Shin neveriacky pokrútil
hlavou. Celé telo ho opäť rozbolelo, akoby sa ho hojiči rán vôbec nedotkli.
Tsutomu-sama nebol členom rodiny, bol to spoločník ich pána, ktorý bol za člena
čiastočne považovaný a ako dlhoročný priateľ otca mladému pána mal aj isté
špeciálne privilégiá. Jedným z nich bolo potešenie ponúkané spoločníkmi.
„Na ako dlho je
požadovaná moja spoločnosť?“
„Minori-sama, vás
stanovil za jeho spoločníka...“
Shin tušil, že tentoraz
musel mladého pána naozaj veľmi rozčúliť. Inak by ho doslova nedaroval osobe,
ktorá mu nebola absolútne sympatická. Tá veta znamenala v jeho prípade aj
niečo iné. Pokiaľ Tsutome zase odíde, môže si ho zo sebou zobrať. Podľa týchto
zistení, zrejme mladý pán videl tie videá a prehodnotil svoju milosrdnosť.
„Koľko mám času?“
„Tsutome-sama prikázal,
aby sme vás priviedli hneď...“
Shin prikývol. Rozhodne
tam nechcel ísť, ale čo iné mu ostávalo. Nechať sa odviesť na silu, nebolo to
najrozumnejšie riešenie. Nechal sa odviezť delegáciou mladších spoločníkov,
ktorí ešte neboli vybraní do konkrétnej rodiny.
Doviedli ho až do izby
toho muža. Dovnútra však musel ísť sám. Tsutome samoľúbo posedával vo svojom
kresle a tváril sa mimoriadne spokojne. Nemal na sebe ani kúsok odevu a jeho
penis prezrádzal, že zrejme nebude chcieť strácať čas.
Shin ostal stáť pri
dverách, neschopný pohybu. Prial si z domu odísť, ale ako slobodný človek,
nie ako hračka toho muža.
