1. 9. 2012

Posledný semester 1.1/4






Fandom: Star trek 2009
Pár: Kirk/Spock, T´Pring, Spock_prime
Varovanie: 12- 18+, academy AU, tehotenstvo (nie mpreg)
Obsah: pokračovanie všetkých Vulkánov. Začína posledný semester, ktorý Jim strávi na akadémii... Odohráva sa týždeň po vsuvke Romulus.
Poznámka: poviedka bude trochu inak delená, čiže očakávajte zas také menšie delenia, lebo inak zas by som nestíhala. Čiže nabudúce asi 2 stránky.  Potom zas 1 a potom zas 2. Takže 4 časti budú trošku dlhšie časti, ale rozkúskované.







O týždeň neskôr...
Niekedy stačí len týždeň na to, aby sa celý svet zmenil. A akékoľvek pevné odhodlanie ostáva zlomené a zabudnuté. Jim si naozaj myslel, že za každých okolností môže vyhrať, ale ukázalo sa, že isté veci bude musieť nechať na pokoji, pokiaľ má záujem o dokončenie školy. Spock mu dal jasne najavo, že medzi nimi už nič nie je. Nepovedal mu nič, po tej noci, keď sa vrátil späť na akadémiu. Odmietal ho počúvať, odmietal akékoľvek návrhy z jeho strany. Pochopil, že tentoraz bude musieť ustúpiť.
Pár dní pred začiatkom roka sa uňho zastavil špecialista na prerušenie prirodzených spojení. Ukázalo sa, že také veci sa naozaj niekedy stávajú, ale Vulkánci absolútne popierajú ich prítomnosť, preto aj osobu, ktorá sa takýmito vecami zaoberali nazývali úplne iným slovom,  ktoré bolo pre ostatných smrteľníkov absolútne nevysvetliteľné. Práve kvôli kroku, ktorý znamenal absolútny koniec ich spojenia nemal náladu prísť na hodinu šachového krúžku. Dokonca si aj na poslednú chvíľu rozmyslel účasť na tomto predmete, ale už sa to nanešťastie nedalo zmeniť. Preto sa chtiac či nechtiac musel pridať k ostatným spolužiakom, ktorý si tento predmet vybrali. McCoy sa ospravedlnil kvôli vážnemu prípadu a mienil si hodinu neskôr nahradiť. Jim preto sedel úplne sám pri stole, až kým sa k nemu nepridal jeden z mladších kadetov. Podľa označenia zrejme prvák, ale to na tomto predmete nebolo dôležité, keďže nebol ročníkovo ohraničený.
„Ahoj, Ja som Jay, zahráme si?“
„Jasné...“
Jay sa ukázal ako zdatný súper. Rozhodne nebolo také jednoduché s ním hrať, ako to na prvý pohľad vyzeralo.
Jim si asi po piatich minútach, zdvorilého rozhovoru a rovnako príjemnej hry, uvedomil, že ho niekto pozoruje. Cítil to, ale odmietal sa tým zaoberať. Namiesto toho opatrne vytiahol padd a naťukal krátku správu pre svojho spolubývajúceho.
Ako sa má S-p? (Pozn. autora: skrátka pre Spock prime
Vitálne funkcie v norme. Tkanivá prestali vykazovať...
V preklade do bežnej reči to znamená, že...
Stabilizovaný, ale stále v bezvedomí.
Urobil ďalší ťah. Tentoraz trochu nepremyslený. Jay žiaril ako slniečko, keď sa mu podarilo získať menší náskok.
Bude ok?
Nedovoľujem si odhadovať, ale vyzerá dobre. Prečo mi teraz vypisuješ? Nemáš náhodou hodinu?
Ušatého oblafnem ľahko.
Tak to si myslíš ty.
Jim urobil ďalší ťah a tentoraz musel dlhšie porozmýšľať Jay. Dalo mu to čas na ďalšie písanie.
Ignoruje ma.
A T´P? (T´Pring)
Stále ju mám v hlave. Niekedy sa mi zdá, že cítim aj niečo od deciek.
Zaujímavé.
To slovo už nechcem počuť.
„Hej!“
„Kadet Kirk, môžete mi vysvetliť, prečo počas hodiny používate padd?“
Spock stál tesne za ním. Jeho hlas bol ľadovo chladný a z ich puta necítil absolútne nič. Kostra mu síce tvrdil, že sa oňho tiež svojím spôsobom bál, keď sa naraz vytratil, ale teraz to rozhodne nedával najavo.