Obsah:
pokračovanie všetkých Vulkánov. Začína posledný semester, ktorý Jim strávi na
akadémii... Odohráva sa týždeň po vsuvke Romulus.
Poznámka: poviedka bude trochu inak delená, čiže očakávajte zas také
menšie delenia, lebo inak zas by som nestíhala. Čiže nabudúce asi 2
stránky. Potom zas 1 a potom zas 2. Takže 4 časti budú trošku dlhšie
časti, ale rozkúskované.
Poznámka 2 : pokojne hviezdičkujte :D Táto časť poviedky prešla AP (pokiaľ aj tak objavíte, preklep, prípadne chybu, môžete ma informovať v komentároch a dočkáte sa opravenia)
Poznámka 2 : pokojne hviezdičkujte :D Táto časť poviedky prešla AP (pokiaľ aj tak objavíte, preklep, prípadne chybu, môžete ma informovať v komentároch a dočkáte sa opravenia)
„Povieme mu to spolu. Nepredpokladám,
že by to mohlo spôsobiť nejaké nepríjemnosti. Pokiaľ ťa o to požiadal,
bolo by dobré ho o celej veci informovať. Nechcem, aby kvôli mne vo vašom
vzťahu vznikali zbytočné nedorozumenia.“
Jim ani len nedúfal, že dostane takúto
odpoveď. Partner dodržal slovo a o všetkom mu povedal. Nič pred ním
už viac netajil. Preto by mu nepripadalo férové, keby musel udržiavať toto
tajomstvo.
Rozhodne mu všetko pekne vychádzalo,
až na jednu vec, ktorú chcel prebrať najprv so Spockom prime. Týkalo sa to ich súkromnej misie a cestovania
v čase, preto bol presvedčený o tom, že on dokáže túto vec posúdiť
lepšie ako jeho súčasný partner. Bolo to komplikované, niekedy bol naozaj
unavený z toho oddeľovania oboch Spockov, ale pokiaľ nechcel svojím
konaním nechtiac spôsobiť škody týkajúce sa budúcnosti, musel to takto
oddeľovať, aj keď to nebolo práve najjednoduchšie riešenie.
„A čo tá žena z modulu? Čo s ňou
plánuješ urobiť? A kto to vlastne je?“
„Dôležitá osoba, ale zatiaľ by nebolo
dobré sa ňou príliš zaoberať. Všetky
informácie o jej identite ostanú utajené. Môžem ti len sľúbiť, že nebude vystavená
žiadnemu nebezpečenstvu.“
„Rozumiem.“
Takáto odpoveď mu zatiaľ stačila, ale
to neznamenalo, že si všetko aj tak nemôže zistiť. Mal už isté indície, ale
nateraz sa rozhodol uspokojiť s partnerovou odpoveďou. Jediné, čo od neho
potreboval počuť, bolo práve to ubezpečenie, že budú rešpektované jej práva, aj
napriek tomu, že by ju mohli za určitých okolností považovať za nepriateľku.
Okrem toho tu boli aj iné veci, ktoré potreboval súrne prebrať a dúfal, že
popritom stihne aj obed. Preto sa pokúšal dostať späť k tej pôvodnej téme, akosi sa k tomu
však nemohol odhodlať.
„Trápi ťa ešte niečo t´hy´la? Zdá sa,
že mi niečo chceš povedať, ale možno si nie si istý, či to máš povedať mne...“
„Dnes sa stretnem so Spockom. Súkromne. Ja...
myslíš, že sa bude hnevať, ak mu poviem, že chcem aj teba...Chcem, aby som, aby
si šiel so mnou...“ bolo ťažké mu to vysvetliť, keď sa naňho tak díval. Takým
spôsobom, aký u svojho partnera nikdy nepostrehol. Dostal to so seba
takmer jedným dychom.
Vulkánec mierne nadvihol obočie, ale
jeho znalosti ľudského správania boli zrejme omnoho väčšie ako tie Spockove,
preto preňho nebolo až také zložité to pochopiť.
„Dohodol si sa s ním na tom, čomu
vy ľudia hovoríte sexuálny styk?
A chceš, aby som aj ja ostal s vami... Ak to dobre chápem, tak nás chceš
oboch?“
„Presne tak. A nielen kvôli tomu.
Teda, pokiaľ nemáš nejaké iné plány...“
Chcel to tak. Predstava toho, že obaja
budú s ním bola veľmi lákavá... A necítil by sa už tak zvláštne kvôli
tej veci s T´Pring, ale nemienil na tom trvať, pokiaľ by to niektorému
z nich prekážalo.