Fandom: Merlin (BBC)
Pár: Merlin/Artuš
Obsah: Pri ohni.
Varovanie: krátke, sluha/pán, otvorený koniec
Poznámka: Poviedka prešla AP.
Dnes je môj narodeninový deň, preto som sa rozhodla pridať aj túto jednorázovku. Čo sa týka ostatných vecí so všetkým meškám, pretože nám dali fakt toľko čítať, že koniec. Minulý týždeň som už bola na pokraji nervov, ale keďže mám narodeniny, tak sa to snažím brať športovo a ešte to nejaký čas vydržať. Komentáre, pripomienky a návrhy samozrejme potešia vždy.
„Pane, mali by sme sa vrátiť.“
„Prines viac dreva!“
„Artuš, tvoj otec na teba čaká!“
Už pár dní sa s ním o tom skúšal pozhovárať. Chcel zistiť,
čo ho trápi natoľko, že dáva prednosť radšej spaniu na tvrdej zemi
a jedlu, ktoré bolo viac než mizerné. Princ mu na žiadnu z jeho
priamych otázok neodpovedal, preto mu neostávalo nič iné len spomenúť kráľa. Aspoň to by ho malo priviesť
k rozumu. Boli tam už príliš dlho. Nemalo by to takto ďalej pokračovať.
„Viac dreva,
Merlin...“ Princ podráždene zopakoval
svoj príkaz.
„Ako si
želáte, pane.“
Neochotne
opustil svojho pána a vybral plniť si svoje povinnosti. Nebolo by dobré,
keby im počas noci došlo drevo.
S týmito vecami mal už bohaté skúsenosti.
Počas
zbierania uvažoval o tom, čo by mal ešte skúsiť. Čím by ho mal presvedčiť.
Otec nezabral, ale to neznamenalo, že by
to nemal ďalej skúšať.
Možno, ak by
spomenul Gwen, tak... Princ síce predstiera, že mu na nej nezáleží, ale
rozhodne to stálo za pokus. Chcel byť už zajtra vo svojej posteli. Spánok na
tvrdej zemi a neustále komandovanie z princovej stravy by naozaj
mohla vyvážiť aspoň tá jeho posteľ
a čiastočne aj Gaius, na ktorého sa už tiež veľmi tešil. Rozhodne bolo
príjemné vrátiť sa k stolu, kde naňho zvyčajne čakal s večerou.
Keď sa už začínalo pomaly stmievať, rozhodol sa
vrátiť späť k princovi. Zložil na zem plnú náruč dreva, s ktorou sa
trápil.
„Ako vždy si
toho priniesol málo, ale bol si tam celú večnosť. To je pre teba typické!“
Artuš si
nenechal ujsť príležitosť ho poriadne skritizovať.
„Je neskoro.
Chcel som sa už k tebe vrátiť. Bude toho dosť.“
„Prečo? Čoho
asi tak by sa mal báť? Táto oblasť je úplne bezpečná.“
„S tebou si
človek nikdy nemôže byť istý.“
Princ
problémy priťahoval s ešte väčšou intenzitou ako jeho čarodejník. Rozhodne
si musel dávať pozor na každom kroku. Artuš k tomu nezaujal žiadne
stanovisko, len ďalej hľadel do plameňov.
Merlin si prisadol k nemu, nedbajúc na jeho zlú
náladu. Prišiel čas, aby to opäť skúsil. Musel urobiť niečo, aby sa už zajtra
pohli z tohto nehostinného miesta.
„Nechceš
vidieť ani Gwen... Budúca kráľovná Kamelotu
sa o teba určite veľmi bojí...“
„Niekedy,
ale vážne len niekedy uvažujem o tom, aké by to bolo, ak by si bol ty
budúcou kráľovnou...“
„Pane?!“
„Nemusíš byť
taký prekvapený, povedal som, že len niekedy.“
Neočakával,
že sa dočká až takého uznania, preto mu chvíľu trvalo, kým mu došlo čo presne
tým chcel povedať. Úplne to pochopil, až keď korunný princ Kamelotu pobozkal
svojho najvernejšieho služobníka.
