Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: smrť,
duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe,
tajný spolok
Obsah (skrátená
verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po
sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej
miesto. Kei cíti prítomnosť sestrinho ducha, niekedy sa mu zdá, akoby spolu
zdieľali jedno telo. Verí tomu, že pokiaľ sa mu nepodarí zistiť pravdu, sestrin
duch si nikdy neodpočinie.Poznámka: táto časť kapitoly prešla AP (ak nájdete ešte nejaké chyby prípadne iné nezrovnalosti, pokojne to nepíšte do komentárov)
Poznámka2: poviedka predĺžená na max. 20 kapitol.
aktualizačný deň pre túto poviedku: utorok alebo štvrtok.
vhodné len od 18 rokov!!!, sex- pwp
Nevedel, čo to znamená.
Chcel sa len dostať čo najďalej od toho chladného prízraku. Nemohol sa vrátiť
k svojmu priateľovi. Tá bytosť ho tam odmietala pustiť. A on ho
nechcel zbytočne ohrozovať prítomnosťou niečoho takého odporného.
Bežal.
Dlho bojoval so svojimi
pocitmi. Dlho sa trápil, až kým sa mu nepodlomili nohy. Spadol na dlážku, úplne vysilený márnym bojom.
Nejaký muž si k nemu sadol. Zrejme prišiel z druhej strany chodby, zo
spojovacích dverí, ktoré si ani len nemal možnosť poriadne obzrieť. Sadol si k nemu, položil ruku na jeho hruď. Pálilo to. Dvíhala
sa a klesala intenzívnym tempom. Tetovanie sa vrátilo. S obrovskou
silou, ktorá ho úplne ochromila.
Kei opäť vykríkol od
bolesti, keď sa mužova energia predrala dopredu a neľútostne zasiahla
krehké puto.
„Čo to robíte?“ hlesol
zdesene.
„Presne tak to má byť. Už
sa nebráň. Som vo vnútri...“
Telo sa mu naplo, pohlo
sa dopredu, akoby sa pokúšalo vzoprieť sa tej ruke. Snažil sa ho od seba aj
odstrčiť, ale nemohol vykonať žiadny iný pohyb, okrem toho dráždivého kontaktu
s mužovou rukou. Opäť sa vzopäl proti tej sile. A opäť prišla prehra.
„Prestaňte... Nie...“
„Neboj sa. Čoskoro to
prejde. Bude to príjemné.“
Druhá mužova ruka ho pohladila, zovrela penis a jemne
prešla po celej dĺžke. Skúmala ho. Stisla. Zavrel oči, aby sa na to nemusel
dívať. Nemohol sledovať ako jeho telo začína reagovať na takéto zvyčajne
príjemné podnety. Dych sa mu zrýchlil,
bolesť povoľovala a on sa pomaly začínal poddávať. Myslel si, že už
nepotrebuje viac, ale stačil len jediný dotyk a všetko sa opäť vrátilo.
„Kto... ste?“
„Som Tsutome. Tretí
majster z tohto domu. Predpokladám, že si ma pamätáš. Raz sme sa už
stretli... Nezatváraj oči. Chcem, aby si sa na mňa díval. Pozri sa na mňa,
Kei-kun.“
Urobil to. Zahanbene
sledoval muža, ktorý mu prinášal uspokojenie a bolesť.
Kei si jeho tvár matne
vybavoval. Matne si naňho spomínal. Raz prišiel do ich domu a zhováral sa
s jeho otcom. Bolo to už dávno, ale bol si istý, že je to on. To meno sa mu
vynorilo aj v súvislosti s inou vecou. A pamätal si aj na to,
ako Hikaru-sama povedal, že sa násilne spojil s jeho sestrou Ai
a vynútil si znak poddajnosti.
„Nechajte ma. Nechcem,
aby ste pokračovali!“
Napriek tomu sa začal
pohybovať oproti jeho ruke a nebolo pochýb o tom, že čoskoro prežije
niečo, čo by s týmto mužom zažívať nechcel.
„Tak to ma naozaj mrzí,
ale ty si ma zavolal. Cítil som, že sa chceš spojiť. Preniknem do toho puta,
ktoré ste si vytvorili. Nebudeme už dlhšie čakať... Ak sa budeš aj naďalej
brániť spoznáš len ďalšiu bolesť...“
Kei cítil ako mu celým
telom prešlo napätie, ktoré nikdy predtým nepoznal. Majster spomalil svoje
pohyby, aby odvrátil jeho blížiace sa vyvrcholenie.
Mužov hlas bol príliš
príjemný, vzrušoval ho. Nechcel mu podľahnúť, ale istá časť neho tlačila na to,
aby došlo k okamžitému spojeniu.
„Nemáte na to právo!“
sykol nahnevane.
„Chceš ma. Celé tvoje
telo to chce. Sleduj, ako sa ku mne časti tvojho duševného poľa pokúšajú
dostať... Ako bojujú o tom, aby sme sa čo najskôr spojili...“
Tenké pramienky jeho tetovania
sa naozaj pokúšali prepojiť s mužovou energiou. Predbiehali sa
a vrážali do seba, aby sa čo najskôr dostali na výhodnejšie miesta. Hýbali sa, ako živé súčasti jeho tela, akoby
mal na hrudníku živé pulzujúce hady.
„Nie! Nedovolím... ne...“
Tsutome ho začal tou
rukou jemne masírovať. Hladil temnú vrstvu energie, ktorá sa proti nemu
vypínala. Bolesť začínala slabnúť postupne bola pohltená slasťou.
Pobozkali sa.
Kei poslušne pootvoril
pery a dovolil mu prehĺbiť bozk. Pohyboval sa tak, aby mu mužova ruka
spôsobila čo najviac potešenia. Nevedel, prečo sa vôbec nedokáže ubrániť. Celé
jeho telo bolo akosi zamerané len na potešenie...
Bolestne zastonal, keď to
už dlhšie nedokázal vydržať. Telom mu prechádzali príjemné pocity, ktoré ešte
viac znásobilo vášnivé bozkávanie.
Tsutome si ho privinul
bližšie k sebe. Odtrhol sa od neho len preto, že obom začínal pomaly
dochádzať dych.
„Si poslušný chlapec.
Ešte chvíľu vydrž už to bude...“ zadychčane si ho k sebe privinul.
Kei zdesene uvedomil, že
sa urobil na dlážku. Na miesto, kadiaľ budú ľudia ešte chodiť. Zahanbene
odvrátil zrak. Niečo také by si nikdy predtým nedovolil. Celá jeho pozornosť sa
však sústredila hlavne na pohybujúce sa tetovania.
