Fandom: Arrow
varovanie: 15+ kriminálne, vzťah detektív/zločinec
Pár: Oliver Queen/detektív Quentin Lance
Obsah: Quentin je zranený počas jednej policajnej akcie a uviazne v podzemí
s mužom, ktorého sa už dlhšiu dobu snaží chytiť.
Poznámka: Poviedka prešla AP.
Výnimočná aktualizácia: Komentáre potešia..
„Vstaňte,
detektív,“ ten hlas ho prinútil zdvihnúť
sa, aj napriek bolesti, ktorú mu spôsobovala priestrel nohy. Dokonca ani ten
najúčinnejší liek by ho nedokázal prinútiť k činnosti, ale ten muž,
ktorému tvár zakrývala kapucňa rozhodne áno. Samozvaný hrdina, ktorý si myslí, že všetko, čo robí má nejaký hlbší zmysel,
tí bývajú najhorší, to sám veľmi dobre vedel, ale neočakával, že jeden
z nich mu pomôže dostať sa spod
nebezpečnej paľby.
„Nedotýkaj
sa ma!“ hlesol, keď pocítil, ako mu položil ruku na plece a odsunul ho
z nebezpečného miesta. Noha ho zabolela natoľko, až ho to takmer položilo.
Za iných okolností by radšej spadol, ale to by v danom okamihu nebolo
práve najmúdrejšie.
Bol tam
nechránený a nebyť toho, že to urobil, zrejme by skončil s guľkou
v hlave, ale nemienil mu za to ďakovať.
„Buďte
trpezlivý, o chvíľu to skončí... ale tá noha nevyzerá dobre, poriadne sa
o mňa oprite,“ pošepol mu.
Poslúchol.
Preklínal sám seba, že niečo také dopustil, ale jeho ruky sa pevne ovinuli
okolo toho muža a bol nútený sa plne spoliehať práve na hľadaného
zločinca.
Ďalší
výstrel. Ďalší pohyb. Skôr než stihol čokoľvek urobiť, bol pritisnutý k stene, chránený jeho
telom, vnímal bolesť omnoho intenzívnejšie. Dych sa mu zrýchlil. Srdce
pulzovalo takmer bolestným tempom, toto bola situácia, ktorej sa chcel za každú
cenu vyhnúť. Oči sa mu zatvorili, prepadol sa do ríše príjemného bezvedomia.
Uvedomujúc si, že tá chodba sa asi zrútila
a oni sú zrejme úplne odrezaní od sveta, v spoločnosti mimoriadne
aktívneho párika vrahov. Čo rozhodne nevyzeralo vôbec nádejne. Možno práve
preto tak rýchlo podľahol tme, ktorá mu zastrela zrak.
Do sveta
bdelých a aktívnych ho prinavrátila bodavá bolesť v nohe. Niekto mu
ju ošetroval, veľmi skúsene, ale napriek tomu dostatočne drsne na to, aby ho to
spoľahlivo prebralo.
„Dostanem
ťa...“ zamumlal neisto.
„Dnes ešte
nie, detektív.“
Chcel sa
naňho pozrieť, pokúsiť sa rozoznať jeho tvár, aj keď to v tej tme bolo
takmer nemožné, ale on sa o to stále pokúšal. Dokonca sa naklonil mierne
dopredu, aby mal lepší výhľad, ale práve to nebol ten najlepší nápad. Zrazu bol
až príliš blízko a jeho pery sa stretli s inými, omnoho netrpezlivejšími.
Privrel oči, nechal svojho nepriateľa, aby ho viedol, úplne pohltený potrebou
spoznať ho čo najdôkladnejšie. Jeho ruky sa mimovoľne ovinuli okolo neho,
v snahe dostať ho čo najbližšie, ale skôr než mal možnosť bližšie
preskúmať telo mladého muža, pocítil novú vlnu bolesti, ktorá ho prinútila
odtrhnúť sa od tých lákavých pier. Odsunúť ho od seba. O čo sa to pokúšal?
Prečo vôbec bozkával toho... Nedokázal si vysvetliť, kde sa to v ňom
zobralo. Jediné, čo vedel bolo, že je vzrušený a noha ho zároveň pekelne
bolí.
„Musím ísť.
Vaši ľudia tu budú hneď. Ešte sa uvidíme...“
Najprv si
myslel, že ho tam nechá s tými vrahmi, ale keď otvoril oči
a krivkajúc prezrel miestnosť našiel ich v dosť nezávideniahodnej
polohe. S šípmi v hrudiach. Akosi sa však nemohol sústrediť, lebo
stále myslel na to, čo sa odohralo medzi ním a tým zločincom.
„Pane, ste
v poriadku!“ známy hlas ho vytrhol z omámenia.
„Áno, môžete ísť dnu. Všetko čisté,“ vyhlásil
znepokojene.
