 | |
| obsahuje pár MorMor/Johnlock |
Fandom: Sherlock BBC
Pár:
Sherlock Holmes/John Watson, Seb Moran/Jim Moriarty
Varovanie:
príbuzná poviedka k Ultimátu
a Pochybnosti.
Poznámka: je to víkendový bonus, AP som robila len tak zbežne, takže keď niečo objavíte, tak pokojne hláste.
Poznámka 2: Testujem nový komentovací systém. Bližšie info tu.
Pokiaľ by vám niečo nešlo dajte vedieť, každopádne by mal byť lepší ako ten starý, dokonca sa dajú používať aj smajlíky. Pokiaľ by ste nevedeli pridať koment, napíšte mi do shoutbordu čo sa vám neobjavuje a tak, ale myslím, že by nemal byť problém.
Poznámka 3: Je naozaj zvláštne, že v Sherlock BBC si v dabovanej verzii, tí dvaja normálne, vykajú a pritom používajú svoje mená. Divné. Nechápem, prečo si nemôžu tykať, keď sú si už takí blízki.
MORMOR
„Môžem ťa pobozkať?“
Jim sa pobavene uškrnul. Páčil sa mu
spôsob, akým o to žiadal, ale nebol pripravený na nič, čo by ho mohlo
vytrhnúť zo sústredenia na isté veci, ktoré museli byť vyriešené. Preto len
mierne hravo pohladil Sebastiana po tvári a takmer zanovito pokrútil
hlavou.
„Teraz nie.“
Ďalší záblesk bolesti. Tentoraz taký
silný, že to otriaslo aj ním. Sladká spokojnosť, ktorá sa rozliala jeho telom
bola nahradená niečím, čo sa nedalo ignorovať.
„Ak s tým začneš, nebudem sa
môcť od teba odtrhnúť,“ pošepol mu zmierlivo a nezabudol na ďalšie jemné
pohladenia, ktoré boli odmenou za preukázanú trpezlivosť. Bolo ťažké odolať
tomu lákavému pozvaniu.
Už aj tak mal značné problémy s tým, ako
sa vymotať z partnerovho objatia. Nechcelo sa mu. Bolo to príjemné, keď ho
tak držal. Keď ho cítil vedľa seba a mohol sa oprieť o jeho hruď. Chcel to všetko odložiť. Odsunúť niekam do
ďalej budúcnosti.
„Vždy, keď si takýto znamená to, že
niečo plánuješ. Prosím, hlavne si neublíž, ja...“
„Urobím to, čo bude potrebné,“
vyhlásil chladne.
Sebastian bol dôvodom, pre ktorý
zvažoval mierne úpravy vo svojom pláne. Chcel žiť kvôli tomu, aby sa ho mohol
dotknúť, a to bolo nebezpečné. Desilo ho to. Pokúšal sa predtým utiecť,
ale nedokázal tomu odolať o nič viac ako boju so Sherlockom.
„Jim, môžeš mi sľúbiť, že mi dovolíš,
aby som ťa sprevádzal, že ma viac nepošleš preč, keď ma budeš naozaj
potrebovať?“
Nemohol mu to sľúbiť, tak len mlčal.
Sherlock mal Johna. Moriarty mal
Morana. Možno by to takto mohlo ostať. Možno, áno, ale on vedel, že jeho povaha
ho aj tak doženie k niečomu oveľa komplikovanejšiemu.
Zatiaľ to však nebolo potrebné.
Natiahol sa po svojom telefóne a začal ťukať správu. Bol si istý, že teraz majú tí dvaja už dosť
času aj na čítanie.
JOHNLOCK
Sherlock hľadel na svetlovlasého muža,
ktorý pokojne spal v jeho posteli. Mierne odhrnul prikrývku, aby mohol
pohľadom preskúmať stopy, ktoré na ňom zanechal. Celá tá noc mu prešla mysľou
tak rýchlo, až sa obával, že si to všetko nestihne zapamätať. Nehľadal žiadne
sledovacie zariadenia, nepokúšal sa tomu zabrániť.
Johnov telefón mierne zavibroval a on
sa po ňom natiahol, nechcel, aby ho to zobudilo. Rozhodne nie teraz. Potreboval
si dobre premyslieť, čo mu ráno povie a mrzutý John by si to zrejme
vypočuť nechcel. Len tak pre zaujímavosť si ju aj prečítal. Bolo to príliš
skoro na to, aby to mohla byť nejaká náhoda a pokiaľ nešlo o reklamu tak,
to mohla byť len jedna jediná osoba.
Už si zrejme prišiel na to, aký je Sherlockov vzťah k tebe, milý
Johny. Nie sú žiadne kamery a nemám žiadne dôkazy, ktoré by ťa mohli
usvedčiť, iba nepriame, ale tie sa aj tak nedajú použiť. Dostal som ťa! aj keď
ten tvoj prípad je rozhodne zaujímavý, ale predpokladám, že ste to aj tak
urobili, lebo Sherlock to chcel. Zvláštne, však? On to chcel, ale ty nie. Som
zvedavý, ako sa s tým vyrovnáte.
váš
M.
