Pochybnosť

Fandom: Sherlock BBC

Pár:  Sherlock Holmes/John Watson

Varovanie: príbuzná (zrkadlová) poviedka k Ultimátu, (vymenila si s ňou aj názvy)  vydieraný_odporujúci_John, Johnsexuálny_Sherlock, Sherlock/John popiera city k Sherlockovi! (ale podvedome ho chce :D)

Obsah: Jim Moriarty núti Johna, aby sa „zblížil“ so Sherlockom. John má len jedinú nádej, verí tomu, že Sherlock opäť povie NIE. (Narážka na scénu v reštaurácii veď viete, keď sa John pýta, či Sherlock má....)

Poznámka: Poviedka prešla AP.

 

Dnes teda opäť priamo pribudne toto. Od zajtra sa vraciame opäť k nastaveným aktualizáciám.

Sherlock práve aktualizoval svoju stránku. Neočakával, že tento článok si nájde nejakých čitateľov. Dosť podrobne sa rozpísal o chápaní logiky v minulosti a v súčastnosti. A nezabudol na podrobné rozobratie logických súdov, premís a všetkých ostatných záležitostí,  ale tentoraz sa skôr sústredil na praktickú stránku veci, všetko podľa neho veľmi banálne vysvetlil na konkrétnych príkladoch, na príbehoch, dokonca sa pokúšal pôsobiť aj vtipne a ku všetkému zohnať obrázky, ako mu to poradil John. Len, aby mu dokázal, že bežní ľudia niečo také aj tak čítať nebudú. Niektoré príklady sa ľudom zapáčili a dokonca získal aj pár komentárov, čo bolo preňho také prekvapujúce, až sa rozhodol im z nudy odpísať...

Ruky mal ešte položené na klávesnici, ale plnú pozornosť venoval osobe, ktorá v noci prišla do jeho spálne. Rozhodne bolo dôležité niekomu takému venovať pozornosť, keďže pyžamové párty zvyčajne neusporiadaval, a skôr očakával nejakého príjemného chlapíka so zbraňou, pripraveného s ním skoncovať. Namiesto neho, však hľadel na svojho svetlovlasého spolubývajúceho. Zo zvyku si ho poriadne poobzeral. Už dlho nemal prípad a práve takého menšie záležitosti ho ako tak udržiavali pod kontrolou. Hneď narazil na nejaké nezrovnalosti.

 „Stalo sa niečo, John?“ zavrel svoj počítač a odsunul ho ďalej od postele.

„Nič.“

„No tak, nechci, aby som ti zopakoval, čo všetko som práve zistil, ale ak na tom trváš...“

Nedočkal sa žiadnej odpovede, tak spustil: „Prišiel si sem v čase, keď sem zvyčajne nechodíš. Takmer nahý, nuž John, keby som ťa nepoznal, myslel by som si, že máš isté úmysly, ale keďže vieš ako je to so mnou, predpokladám, že ťa sem priviedlo niečo iné, alebo to bol snáď ten telefonát, ktorý si práve mal?“

„Nikto mi nevolal,“ svetlovlasý muž previnilo sklopil zrak.

„Nevyhováraj sa, John. Počul som, ako Pani Hudsonová vykrikuje, že ti niekto volá na jej pevnú linku.“

„Pripúšťam, že mi niekto naozaj volal, ale neprišiel som sem kvôli tomu. Ja by som len. Sakra, Sherlock, ty hneď musíš každého podozrievať, len som chcel...“

„Nie, samozrejme, že nemusím, ja len hovorím to, čo som videl a počul. Nič, čo by nestálo za zmienku. Takže ak sa aj mýlim tak potom to znamená, že si sem prišiel kvôli tej prvej veci? Naozaj, John?“ pobavene si ho premeral, ale jeho pohľad sa zmenil, keď mu došlo, že to, čo tak šikovne nazval tou prvou vecou nie je nič iné, než...

„Akej veci?“

John sa nespokojne mrvil. Bolo na ňom vidieť, že takto si to nepredstavoval. A Sherlock mu to nemienil uľahčovať, kým mu nepovie, čo za tým je, prípadne, kým on sám na základe pozorovania nezistí, čo trápi jeho milého Johna. Mal už prepracovaný hrubý náčrt istej teórie, ale stále ešte nedostal kľúčovú informáciu.

„Sex, John.“

Svetlovlasý muž až príliš rýchlo pokrútil hlavou. Pokúšal sa dívať kamkoľvek inam, len nie na svojho priateľa.  

„Čo? Veď ty si... Ale ja... Vieš, že mne sa predsa páčia ženy. Tak prečo robíš takú hrubú chybu v úsudku?“ hneval sa.

„Práve kvôli tomuto drobnému detailu som zaváhal, ale teraz som si už istý. Je to jasné, prišiel si sem kvôli tomu. Tvoja tvár o tom hovorí aj bez toho, aby si niečo priznal, ale rozhodne nie dobrovoľne o tom, nanešťastie hovorí to, ako sa tváriš a celý ten tvoj nervózny postoj. Takže nám tu vyvstala už len jedna jednoduchá otázka? Kto bol ten volajúci, ktorý ťa núti, aby si so mnou mal sex? A čo také na teba má, že si sa odhodlal až k...“  detektív si z neho vôbec neuťahoval. Hovoril úplne vážne a kládol otázky, ktoré sám považoval za dôležité.

„Jim Moriarty. Dal mi ultimátum, ktoré vyprší zajtra ráno. A nemôžem ti povedať o čo ide. Nikto to nesmie vedieť. Nikto  s tým nedokáže nič urobiť ani ty,“ napokon pripustil jeho spolubývajúci.

„Môžem sa pokúsiť.“

„Ide o istú vec, ktorú som urobil na vojne. Sú do toho zapletení aj ďalší ľudia, ktorí by mohli skončiť veľmi zle, keby to vyšlo najavo. Je to zložité. Sám neviem, ako k tomu došlo... Chcel som na to zabudnúť...“ v skratke mu porozprával všetko, čo si pamätal.

Sherlock ho počúval. Občas prikývol. Dokonca nedal najavo ani svoju nespokojnosť a nenútil ho preskočiť nudné časti. Už teraz vedel, že toto za noc nevybaví. Bude si žiadať celé týždne vyšetrovania, kým sa mu podarí to všetko objasniť. Dokonca bude potrebovať aj pomoc svojho brata, aby túto vec uzavrel. Rozhodne musel pripustiť, že ak sa to dostane na verejnosť, John nebude mať vôbec ľahký život a s ním na to doplatia aj iní ľudia, ktorí sa takisto ako on len snažili pomôcť. Keď jeho priateľ skončil, bol si už istý tým, že Moriarty sa musí rozhodne veľmi dobre baviť. Niečo také ani on nezvládne za jedinú noc.

„Obávam sa, že máš pravdu, John. Takúto vec  len tak ľahko nevyriešime a Moriarty nepočká. Budeme mu musieť aspoň predbežne vyhovieť. Povedal, že si nejako overí, či sme splnili jeho požiadavky?“

„Povedal, že jeho oko sa díva.... Nie, Sherlock. Ja toto predsa nemôžem...“

Tmavovlasý detektív pristúpil k nemu. Svoju izbu nedávno prehľadal kvôli kamere, ale možno niečo prehliadol. Rozhodne bude potrebné to tu ešte raz prezrieť, ale Moriarty aj tak neustúpi od svojho zámeru, aj keď Sherlock netušil, prečo práve jemu túži zabezpečiť noc s Johnom? Túto otázku ešte neskôr mienil podrobne preštudovať.

„Už si bol rozhodnutý to urobiť, tak prečo to odkladať?“ položil úplne praktickú otázku, na ktorú dostal aj adekvátnu odpoveď.

„Tak to v žiadnom prípade! Vymysli niečo, aby sme nemuseli zájsť až tak ďaleko! Prišiel som za tebou, aby si niečo...“

„Nevyzeralo to tak. Mal si sa vidieť, John.“

„Ja nemám záujem o...“

Sherlock presunul nahnevaného spolubývajúceho do svojho objatia a pobozkal ho. Nechápal, prečo okolo toho robí taký rozruch, ide predsa len o trochu potešenia, nežiada od nich predsa, aby niekoho zabili, aj keď nepopieral, že aj to by bolo istým spôsobom fascinujúce.