Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: 18+, sex, smrť,
duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe,
tajný spolok
Obsah (skrátená
verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po
sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej
miesto.
O niekoľko hodín neskôr...
KEI cítil ako sa niečo dotklo jeho krku. Chladný závan vzduchu a akési
nepríjemné napätie, ktoré naňho chvíľu tlačilo, ho prinútilo prebrať sa
z hlbokého spánku. Niečo tam bolo, niečo s čím sa nakrátko spojil,
ale hneď ako si to uvedomil, zmizlo to. Nachádzal sa v akejsi izbe, ktorú
akosi nedokázal nikam zaradiť a ležal v posteli s nejakým
neznámym mužom. Mysľou mu prebehli udalosti posledných dní, to všetko čo sa
s ním stalo, keď sa dostal do kontaktu s tými ľuďmi. Nemal však
možnosť nad tým príliš dlho uvažovať, lebo muž, ktorý s ním zdieľal posteľ
sa posadil na posteľ a pobavene si ho premeriaval.
Kei sa od neho odsunul,
čo najďalej a ostražito si ho premeriaval. Rozhodne sa s ním necítil
vôbec bezpečne.
„Kto ste?“
„Moje meno je Toru. Som
hlavný spoločník vášho partnera. Bolo
mi povedané, aby som vás pripravil na to, ako budete ďalej reprezentovať túto
rodinu.“
„Nemám záujem,“ odsekol
Kei.
„Obávam sa, že nemáte na
výber. Puto bolo uzavreté. Pozrite si svoje telo... Uvidíte sám, že nemá zmysel
proti tomu akokoľvek namietať...“
Kei nazrel pod prikrývku.
Nové tetovanie pokrývalo dosť veľkú oblasť. Úplne sa zmenilo a vyžarovala
z neho sila.
„Čo to všetko znamená?“ pýtal sa, akoby nič
z toho neprežil, akoby dúfal, že mu ten muž povie, že to celé bola len
nejaká šialená predstava.
„Teraz už bude všetko
v poriadku. Rodina si vyriešila svoje záležitosti a dohody boli
uzatvorené. Všetci sa upokoja a konečne budete mať možnosť sa naučiť
všetko, čo potrebujete.“
Toru si ho privinul
bližšie k sebe. Položil ruku na hlavnú časť tetovania. Jemne prechádzal
nižšie, stále neopúšťajúc citlivú oblasť.
„Mojou úlohou je aj
oboznámiť vás s našimi zvyklosťami a pravidlami, ale až neskôr. Teraz
si len užívajte to, čo nás odteraz spája. Uvidíte, že sa vám to bude páčiť...“
„Nie, teraz nie. Radšej
by som chcel vedieť, kde je Shin...“ Kei odsunul jeho ruku a pokúšal sa
ovládnuť svoje nespokojné telo. Len obyčajný dotyk na pokožke by ho nemal
predsa natoľko vyviezť z miery, ale stalo sa to. Ledva sa dokázal
ovládnuť, aby nedošlo ešte k niečomu omnoho intenzívnejšiemu.
„Ako rozkážete, Kei-sama.
Prinesiem vám oblečenie, naraňajkujete sa
a potom môžeme začať,“ poslúchol Toru, ale zmienka o Shinovi
ho aj tak poriadne nahnevala. Kei cítil, že sa naňho už nedíva tak láskavo.
Napriek tomu sa nenechal zastrašiť.
„Neodpovedali ste mi na otázku.“
„Stali sa isté veci,
ktorým ešte nemôžete rozumieť. Večer na hlavnom zhromaždení sa všetko dozviete.
Teraz sa od vás očakáva len to, aby ste sa obliekli a naraňajkovali. Potom
začneme s vašim vzdelávaním.“
„Ak ste mu ublížili...“
„Ubezpečujem vás, že Shin
sa má dobre. Možno až príliš.“
Toru zliezol
z postele a priniesol svojmu mladému pánovi oblečenie a nejaké
čisté uteráky.
„V sprche nájdete všetko,
čo budete potrebovať. Tetovanie sa môže bez problémov umývať, ale dávajte si
pozor na to, aby ste na citlivé oblasti netlačili. To by sa vám nemuselo
vyplatiť.“
„Pomôžete mi
s tým...“ takmer bez rozmýšľanie vyhŕkol Kei. Nebolo mu jasné, prečo niečo
také povedal. Prichádzalo to akoby z menej racionálnej stránky jeho
osobnosti a ani keď tú situáciu neskôr pozorne zrekapituloval, nedokázal
prísť na to, čo ho vtedy k tomu viedlo.
Toru prikývol. Značne
potešený jeho ponukou. Kei sa to chystal odvolať, ale nedokázal sa k tomu
prinútiť. Niečo mu vtom bránilo a on nenachádzal v sebe silu tomu
vzdorovať. Zdalo sa, že jeho spoločníka to vôbec neprekvapilo.
Toru otvoril dvere do
pekne zariadenej kúpeľne, ktorá okrem sprchy obsahovala aj pomerne veľkú
masážnu vaňu a dalo by sa povedať, že to bol rozhodne vyšší štandard, ako
ten, na ktorý bol Kei zvyknutý.
Dizajn kúpeľne ho však
momentálne vôbec nezaujímal a dokonca ani veľké zrkadlo, ktoré bolo
schválne umiestnené tak, aby sa v ňom dobre videl. Trápilo ho to, čo práve
vypustil z úst a stále akosi nedokázal prísť na to, čo by mal urobiť,
aby sa z tejto situácie vyvliekol. Jeho telo proti tomu natoľko
protestovalo, až sa zľakol, či mu to puto náhodou nepoškodilo mozog.
„Tá vec, ona ovplyvňuje
to, čo robím? Tiež sa zo mňa stáva otrok?“ opýtal sa znepokojene.
„Rozhodne pôsobí inak na
majstrov a inak na osoby, ktoré sú len ich partnermi. Spojenie, ktoré
spútal Tsutome-sama mierne zvyšuje sexuálnu túžbu. Nie je to však nič neobvyklé
a nemá to nič spoločné s otroctvom. Pokiaľ máte na čokoľvek chuť som
vám k službám, ale môžete aj odmietnuť. Dalo by sa však povedať, že
zintenzívňuje všetko, čo by ste bežne prežívali. A rozhodne vás nedonúti
začať si s niekým kto vás fyzicky absolútne nepriťahuje.“
To ho ani trochu
nepotešilo. Muž, ktorý sa práve presunul k nastavovaniu správnej teploty
vody, mu príťažlivý rozhodne pripadal.
Jemný prúd vody
vytekajúci zo sprchy mu pripomenul, že by o niečom takom rozhodne nemal
práve teraz uvažovať.
Toru ho nastavil na
príjemnú masážnu rýchlosť. Kei omámene siahol po mydle a presunul sa
hlbšie pod sprchu. Obával sa, že ho bude telo na miestach, kde mal tetovanie
páliť, ale nestalo sa tak. Namiesto toho cítil len teplo a až príliš mu to
pripomínalo príjemné hladenie, o ktoré sa predtým pokúšal Toru.
Kei ho opäť chcel poslať
preč. Hľadal tie správne slová ako ho poslať preč, ale nedokázal zo seba nič
dostať. Jeho telo túžilo po niečom, čo nedokázal kontrolovať. Bolo to akoby sa
v ňom prebudilo všetko doteraz potláčané a prevážilo dokonca aj
mierne znepokojený hlas rozumu.
Rozhodne sa bolo na čo
pozerať. Toru patril k mužom, o ktorých by si za normálnych okolností
ani nedovolil snívať.
Kei bol už takmer celý od
mydla, keď pristúpil k nemu a postaral sa o citlivú oblasť
tetovania. Užíval si každú sekundu a zvádzal boj o to, aby toho nechcel
ešte omnoho viac, napokon sa mu však podarilo potlačiť akékoľvek neželané túžby
a dokázal hlavného spoločníka požiadať, aby ho počkal vonku. Zvyšok
umývania už dokončil sám a potom už len doladil pár detailov, osušil sa a do
izby sa vrátil takmer ako nový človek.
V kúpeľni sa držal
dosť dlho, aby sa upokojil a vyšiel z nej, až keď si bol istý, že má
svoje telo opäť pod kontrolou.
Toru už mal preňho pripravené
raňajky. Sadol si za stôl, ale skôr než sa pustil do jedla ešte raz sa obrátil
k svojmu novému učiteľovi.
„A kde je Tsutome? Pokiaľ
teda aj to, nie je nejaké tajomstvo?“
Ukázalo sa, že to bola
úplne zbytočná otázka, keďže druhý tanier, ktorý na stôl naservíroval Toru,
nebol určený preňho, ale pre jeho pána.
„Tu som, Kei. Som rád, že
si si na mňa spomenul.“
„Dobré ráno,
Tsutome-sama.“
Toru sa horlivo ukláňal
svojmu spokojnému pánovi.
„To je v poriadku.
Pokojne si sadni k nám.“
