Pár: Doktor/Master (Vládca)
Varovania: neposedný pán času, šialený pán
času, romantika, láska medzi nepriateľmi, špeciálne vianočné vydanie
Obsah : „Tak dobre, zdá sa, že si nezabudol
aké sú moje obľúbené farby.“
Poznámka: Poviedka prešla AP.
Máme tu prvú sviatočnú poviedku. Keďže zajtra sú Vianoce, a málokto bude mať čas čítať, tak to dávam sem už dnes. Prajem všetkým čitateľom a takisto aj náhodným okoloidúcim príjemné sviatky.
Vládca dosť
skepticky hľadel na tisíce vianočných stromčekov, ktoré boli zoradené do takmer
nekonečných radov. Nevedel, kde to
presne vystúpili, lebo natešený Doktor mu to nechcel oznámiť
a k riadeniu ho samozrejme nepustil. Preto očakával, že poriadne
prevetrá Tardis a vezme ho aspoň na miesto, kde sa deje niečo mimoriadne
podozrivé. Ozdobené stromčeky svetielkujúce doďaleka rozhodne nepôsobili
desivo.
„Naozaj to
vyzerá na ťažkú a nebezpečnú cestu...“
„Nikdy
nepodceňuj stromy. Nevieš, čo všetko sa v nich skrýva...“ nadšene mu
pošepol Doktor.
„Viem, čo
znamenajú takéto na Zemi...“
„To je dosť
možné, ale my na Zemi nie sme...“
„Tak čo tu
potom robia?“
„Netuším.
Poďme sa tu poobzerať.“
Doktor chcel
vyraziť na cestu, ale Vládca ho chytil za ruku. Znepokojený pán času sa obrátil
k svojmu spoločníkovi.
„Chcelo by
to zimné oblečenie. Takto sa ďaleko nedostaneme...“ vysvetlil Vládca.
Doktor
prikývol. Ich bežný odev rozhodne nevyhovoval tunajšiemu počasiu.
Spoločne sa
vrátili späť do Tardis. Zaobišlo sa to bez akýchkoľvek komplikácií, čo bolo už
samo o sebe podozrivé. Očakával, že sa každú chvíľu niečo spoza tých
stromov vynorí, ale nič také sa nestalo. Vrátili sa späť do Tardis a začali
si vyberať vhodné veci.
Vládca sa
dosť dobre bavil na tom, ako si Doktor skúšal pomerne smiešne čiapky. Značne
nespokojne sa prehraboval v nikdy nekončiacom šatníku a vôbec sa neponáhľal.
On sám mu napokon vybral jednu, ktorá mu pristala najlepšie. Okolo krku mu
dokonca uviazal šál a vybral mu aj rukavice, aby zabránil v ďalšom hľadaní.
Doktor sa tešil ako malé dieťa, oči mu priam žiarili spokojnosťou, keď sa ho
opatrne dotýkal. Rozhodne nemal žiadne bočné úmysly, ale jeho milý priateľ si
to vysvetľoval akosi inak.
„Môžem aj ja
niečo vybrať tebe?“
„Neviem, či
je to...“
„No tak,
dovoľ mi to aspoň skúsiť...“
Doktor sa
pohrabal v tej hromade, ktorú tam vytvoril a nakoniec z nej vytiahol
pomerne slušnú čiapku, šál a rukavice, tentoraz priam bleskovou
rýchlosťou.
„Budeš
vyzerať výborne. Toto ti skvele pristane...“
„Tak dobre,
zdá sa, že si nezabudol aké sú moje obľúbené farby,“ rezignovane pokrčil
plecami Vládca.
Potom sa už
musel zveriť do rúk, ktoré sa ho dotýkali až príliš horlivo. Obliekanie sa
zmenilo na akúsi výnimočne vzrušujúcu záležitosť. Začínal sa cítiť mierne
nepohodlne a skôr než si stihol uvedomiť, čo robí, on sám pritlačil
Doktora bližšie k tej hromade oblečenia, ich pery sa stretli, telá sa
zľahka pritisli k sebe. Doktor si očividne pamätal aj to, čo ho vie
dokonale vyviezť z miery. A on nedokázal odolať. Situácia sa začala
mierne komplikovať. Vládca sa od neho omámene odtrhol, až keď zvonka začul akési pravidelné údery.
„Zdá sa, že
máme spoločnosť...“
Doktor
namrzene stiahol zo svojho pleca modrú čiapku, ktorá mu tam ostala aj po
odlepení sa z kopy oblečenia.
„Pôjdeme to
zistiť?“
„Áno, tak to
bude najlepšie,“ súhlasil Vládca. Rozhodne to bolo bezpečnejšie ako naďalej čeliť
takému veľkému pokušeniu. Takmer sa mu to celé vymklo z rúk...
Doktor sa
vrátil do riadiacej miestnosti. Vládca ho nasledoval o niečo obozretnejšie
a pomalšie. Tam vonku mohli byť nejaké bytosti, ktoré by sa ich mohli
snažiť zabiť, prevziať Tardis, prípadne urobiť nejakú inú šialenosť, ale to
ešte netušili s kým majú dočinenia. Nenápadne rukou siahol do svojho
vrecka a nahmatal náhradný laserový šrubovák. Svoju poistku pre prípad
núdze. Bez niečoho takého sa rozhodne nemienil vydať na cestu, aj keď vedel,
aký má na to názor drahý a neskutočne roztomilý Doktor.
