Pár: Doktor/Master (Vládca)
Varovania: neposedný pán času, šialený pán
času, romantika, láska medzi nepriateľmi, špeciálne vianočné vydanie
Obsah: "Doktor!"
Poznámka: AP (nateraz pozastavujem, keďže musím stále robiť tých 50 grafov a ešte ich nemám všetky...)
O 28 hodín 35
minút neskôr...
Čerstvá krv na snehu.
Sledoval tú stopu, až kým nenašiel miesto, kde sa končila.
„DOKTOR!“
Vládca prechádzal pohľadom po radoch vianočných stromčekov.
Stáli tam. Boli úplne rovnaké, ako vtedy, keď na tomto mieste pristáli.
Nehybné, tiché, plné svetiel, ktorých blikanie ho začínalo znervózňovať. Obe
srdcia mu pracovali na plno. Takmer bolestivo udierali v jeho hrudi.
„Prečo sa mi vždy musíš stratiť. Povedal som ti, aby si tam
nešiel sám... Kedy si už konečne zapamätáš, že trápiť ťa môžem len ja. Nikomu
inému to dovoliť nesmieš. Počul si ma, Doktor?“
Dopadol na kolená vedľa postavy, ktorá ležala neďaleko
najbližšieho stromu. Obrátil tú osobu tvárou k sebe. Doktorovo telo úplne
poddajne spočívalo v jeho rukách, nehýbal sa nezregeneroval a mal len
akési povrchové zranenie hlavy a pár menších rán, ktoré podľa predbežného
skenovania dosť krvácali, ale nie natoľko, aby to v ňom vyvolalo takýto
stav.
Držal ho v náručí a nechtiac spomínal na to, aké to
bolo keď mal niečo také možnosť urobiť Doktor. Už mu to nepripadalo vtipné.
Opäť do toho úplne spadol. Neprešiel ani len jediný deň a on v ňom
opäť videl svojho starého priateľa. Teraz, keď boli spolu na takomto mieste bez
zbytočných bojov, bolo takmer neuveriteľne ťažké tomu nepodľahnúť.
Priložil ruku na Doktorovu hruď. Jedno srdce bilo, druhé
trochu vynechávalo. Rozhodne potreboval ošetrenie, ale on ani nevedel, ako
k tomu zraneniu došlo. Len sa na chvíľu otočil, na pár minút sa díval
niekam inam a Doktor zrazu zmizol. Možno by ho ani nenašiel, keby sa
neuchýlil k svojim starým praktikám a nepovyhrážal sa miestnym. Nebolo to vôbec ťažké, už dávno
nevidel také zbabelé a obmedzené formy života. Čudoval sa, že niečo také
vôbec dokázali vytvoriť. Mala to byť obyčajná stanica, určená na študovanie
ľudského druhu, tieto stromčeky mali byť poslané na Zem a predané do
domácnosti na preskúmanie vianočných zvykov tunajších obyvateľov, boli to len
pozorovacie prístroje, nič viac, ale obsahovali v sebe aj akýsi prídavok,
ktorý z nich urobil ešte horšiu zbraň, ako to bolo počas tých Vianoc, o ktorých mu Doktor
stihol počas ich prechádzky porozprávať. Problémom bolo len to, že tunajší
obyvatelia, ani nevedeli, čo to vlastne stavajú a Doktor sa od nich ani po
dni únavného behania nič dôležité nedozvedel. Vládca sa skôr zaujímal o to,
ako ich poriadne vyviezť z miery a o nič iné sa ani len
nestaral. Teraz si však začínal plne uvedomovať, že niekto iný musí stáť za
takýmto projektom, rozhodne nie osoby, ktoré boli uvedené v oficiálnej objednávke.
Niekto to tu musel riadiť a tunajší obyvatelia to neboli. Zdalo sa mu, že
majú problém hoci aj si poriadne zaviazať šnúrky bez pomoci... K ničomu podstatnému
však nedospeli, lebo zvyšok času strávil veľmi aktívnym hľadaním strateného
Doktora.
„Vstávame, vstávame... ešte nie je čas...“ potichu sa mu
prihováral, ale nemalo to žiadny podstatný účinok. Tak ho len zdvihol a vybral
sa s ním do TARDIS. Dúfal, že loď bude ochotná ho pustiť dovnútra. Čoskoro
však pochopil, že to nebude jediný problém, ktorému bude musieť čeliť.
„IDENTIFIKUJTE SA!“
Spoza jedného radu stromčekov sa vynoril mimoriadne snaživý
Dálek.
„Moje meno by si mal poznať... Som Vládca,“ neubránil sa
úsmevu, keď si uvedomil, že nepriateľ je dokonca vianočne vyzdobený. Pokiaľ šlo
o to poriadne sa zladiť, tak sa dalo povedať, že tento druh v tejto oblasti
nijako nezaostával, ani pokiaľ šlo o cit pre nové farby a kombinácie.
Pričom zlatá pre nich takisto nebola akosi neznámym pojmom.
„ZLIKVIDOVAŤ! ZLIKVID...“
Vládca takmer ľahostajne použil svoj šrubovák. Nezabudol ani
na svoje obľúbené vylepšenie, ktoré úbohého Dáleka prevrátilo a doslova zavŕtalo
do snehu. Nervózne sa chvel a krútil, ale nedokázal sa dostať von.
Vládca radšej rýchlo zamieril späť k Tardis. S Doktorom
v náručí, nemal akosi veľa priestoru na boj a obával sa, že to nebude
jediný príslušník tohto mimoriadne snaživého druhu.
