Fandom: Teen wolf
pár: Stiles/??
varovanie: bez obmedzenia
„Stalo sa niečo?“
„Nie, nič otec. Idem už spať.“
„Kde si bol tak neskoro?“
„To vieš, Scott a ja, menší večierok...“ rýchlo vymyslel
nejakú výhovorku. Potreboval sa čo najskôr dostať do svojej izby a pozrieť
sa na to, čo mu spôsobovalo takú veľkú bolesť. Niekto ho uhryzol, ale v tej
tme si nebol istý, o ktorého z vlkov šlo. Rozhodne sa tým však
nemienil chváliť vzhľadom na zlú situáciu a prítomnosť lovcov takmer na
každom kroku. Mohli by si jeho zranenie zle vysvetliť, a to bolo to
posledné po čom túžil. Preto pocítil nesmiernu radosť, keď bol konečne vo
svojej izbe.
Opatrne si zobliekol bundu, pod ňou mal už len roztrhnuté
tričko. Bola omnoho hlbšia, než očakával. Už síce nekrvácala, ale musel si
dávať pozor, aby ten kúsok trička nestrhol príliš prudko.
Tak toto nevyzerá
dobre. Možno by som mal zavolať Scottovi.
Natiahol sa po svojom telefóne. Scott zdvihol asi po treťom
zazvonení, bol mierne zadychčaný a Stiles nadobudol pocit, že mu
nezavolala práve v tej správnej chvíli.
„Čo je? Nemôže to počkať!“
„Nie, nemôže. Potrebujem tvoju pomoc. Bol som vonku, viem, čo
mi teraz asi povieš, ale jednoducho som to nemohol nechať tak. Vieš si
predstaviť, čo by povedal otec, keby zistil, že mu chýba...“
„Prejdi k veci. Mám tu práve nejakú prácu.“
„Uhryzli ma,“ pošepol mu Stiles.
Rana ho bolela pri každom pohybe, ale nedokázal si sadnúť a ostať
v pokoji.
„Ktorý z nich?“
„Neviem, nič som nevidel. Bol tam zmätok, kvôli tým lovcom.
Priplietol som sa do cesty jednému z tých vašich... Nič som nevidel...
Dosť to bolí...“
„Hneď prídem k tebe... Chcem to vidieť...“
„Dobre, zatiaľ tú ranu vydezinfikujem, pokiaľ to teda
pôjde...“
„Počkaj, ostaň na linke. Zas to začalo krvácať...“
Stiles zamieril do kúpeľne. Bolo mu jasné, že toto len tak
ľahko nezvládne. Už len pri pohľade na tú ranu mu začínalo byť nevoľno.
Zrazenia iných mu natoľko neprekážali, ale mať niečo také na svojom tele, bolo
rozhodne stresujúce.
„Nemyslíš, že by si mal ísť...“
„Nie, to zvládneme... Mohlo by im dôjsť, že som tam bol. Mali
by sme len ďalšie problémy. Neboj sa, nie je to smrteľné... Len mi je trochu
zle... to prejde...“
Oboma rukami sa oprel o vaňu a pokúšal sa zhlboka
dýchať. Telefón mu pritom vypadol z ruky.
„Stiles, si v pohode?“
„Áno, áno... ja len... neruším ťa pri niečom s Alison?“
„Nie, teraz nie som s ňou...“
„Dobre, tak príď a rýchlo...“
Spojenie sa zrazu prerušilo. Stiles nevedel prečo. Stratil
vedomie skôr, než sa k tomu stihol dopátrať. Prebudil sa zamotaný v prikrývkach,
našťastie vo svojej vlastnej posteli, ale namiesto Scotta mal pri sebe Dereka.
To mu ešte tak chýbalo, aby sa po jeho izbe preháňal nahnevaný alfa samec.
„Ty? Čo odo mňa chceš...“
„Nepamätáš si, čo sa stalo v lese?“
„Áno, pamätám, ale čo ty s tým máš spoločné. No jasné,
ty si im prikázal, aby mi to urobili. Naozaj si musíš za každú cenu dokazovať,
že...“
„Stiles, mal by si vedieť, že...“
„Nezaujíma ma to. Odíď. Scott tu bude o chvíľu. Nemal by
ťa tu nájsť...“
„Tak skoro sa sem nedostane, moji priatelia ho
zamestnávajú...“
„Čo chceš? Neurobili
už toho dnes viac než dosť?“
„Ani jeden z nich ťa neuhryzol, bol som to ja...“
Stiles cítil ako mu srdce poskočilo o pár úderov.
Uhryzol ho alfa.
Uhryzol ho alfa. A ak ho naozaj uhryzol alfa, tak on, bude...
„Do čerta!“ na nič iné sa nezmohol.
„Postarám sa o teba, ak sa rozhodneš prijať moju
ochranu...“
„Tak to ani náhodou. Okamžite odíď. A láskavo odvolaj
tých svojich psov. My dvaja sa nemáme o čom...“
„Prídeš za mnou, či chceš či nie. Nezabúdaj, že máš isté
povinnosti.“
Stiles vedel veľmi dobre, čo tie slová znamenajú. A rozhodne
sa mu to vôbec nepáčilo.
