Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: 18+, sex, smrť,
duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe,
tajný spolok
Obsah (skrátená
verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po
sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej
miesto.
Ukázal si mi minulosť. Mohol by si mi ukázať, aj to, kde je
Shin?
Opýtal sa ducha, ktorý už
nejavil žiadne znaky agresivity. Dalo by sa povedať, že sa mu po vyrozprávaní
príbehu uľavilo a tlak energie sa zmiernil. Kei sa ho to pýtal len vo
svojich myšlienkach, lebo cítil že sa ešte úplne neoddelili a nechcel, aby
si jeho spoločník všimol, že sa o niečo také pokúša. Dokonca ani sám
nevedel, či to čo robí má nejaký zmysel, ale rozhodne to bolo lepšie než mučivé
čakanie.
Prosím, mohol by si?
Požiadal ešte raz.
Privrel oči a keď ich opäť otvoril nachádzal sa v akejsi tmavej
miestnosti. Bolo mu zima a jeho odhalené telo bolo poznačené akýmisi
nástrojmi. Nemohol dať najavo svoju prítomnosť. Úplne sa vžil do svojho
priateľa, ktorý na tom nebol vôbec najlepšie. Ich osobnosti úplne splynuli...
SHIN cítil silnú bolesť
v oboch ramenách, ktoré boli opäť napínané takmer na nevydržanie. Hojdal
sa tesne nad zemou v nepríjemnej polohe a cítil ako mu reflexne
naskakovali svaly, o ktorých existencii doteraz ani nevedel. Ľutoval, že
vtedy nezasiahol do tej situácie a nepomohol mladému pánovi. Možno by sa
teraz nemusel len nečinne hojdať a čakať, kým naňho príde rad. Blízko seba
cítil tlak nejakého ducha, ale to nebolo nič nezvyčajné. Sústredil sa skôr na
to, aby nedovolil strachu zvíťaziť nad svojím telom. Počul nárek, ktorému sa
takmer nič nedokázalo vyrovnať. Minori už niekoľko hodín len kričal
a triasol sa. Hlas mu postupne slabol. Tichá postava, ktorá obsluhovala
nástroje sa nad ním nakláňala. Bol to jeden z pomocníkov, ktorý dohliadali
na otrokov. Shin nepoznal jeho meno a nikdy sa oňho bližšie nezaujímal, už
len vzhľadom na to, akú nepríjemnú profesiu vykonával. Shin mal zo svojho
miesta dobrý výhľad na to, čo sa s mladým pánom dialo.
Zmeniť niekoho takého na
otroka nebolo ľahké. Rozhodne si to žiadalo zničenie niektorých častí pánovej
osobnosti. Shina ešte teraz desilo to, čo Tsutome nepríjemnému mužovi prikázal.
Chcel, aby vymazal všetko, čím bol a urobil z neho len poslušného
služobníka. Povedal, že nič viac nepotrebuje. Žiadne zbytočné vedomosti, žiadne
techniky. Nebude si pamätať na to, že bol syn hlavy rodiny. Nebude vedieť nič o svojej
moci. Nič o tom, ako ju ovládať. Nenechajú mu ani jeho meno. Bolo to
natoľko desivé, že sa už ani tak veľmi nebál o svoju vlastnú budúcnosť.
Minori stále odolával.
Bojoval proti tomu a nepodarilo sa
im pretrhnúť tie najdôležitejšie oblasti, ale nebol ďaleko od úplnej porážky.
Shin vedel, že každý má svoje limity, existuje hranica ktorá spôsobí úplne
zlomenie, nech by šlo o akokoľvek silnú osobnosť. Duševné muky, ktoré mu
boli spôsobované nikto nedokázal znášať príliš dlho. Dalo by sa povedať, že už
teraz časť jeho osobnosti umierala a prenechávala svoje miesto, niekomu,
kým si nikdy neprial byť.
„Skončí to... Nebude to
už viac bolieť, ak mi dovolíš to uzavrieť. Dobre si to rozmysli, chlapče. Ja tu
môžem byť ešte veľmi dlho...“ výhražne mu šepkal.
Mladíkovo telo sa teraz
už úplne neovládateľne chvelo. Urýchlili to. Tlačili naňho natoľko, že bol až
tak blízko smrti ako nikdy predtým.
„Uzavrite to...už
nemôžem... už nie...“
Shin pocítil ako sa mu
posledné jedlo čo si dal nahrnulo do žalúdka. Muž odetý v čiernom odeve
zvesil mladého pána a odniesol ho do vedľajšej izby. Bolo len otázkou
času, kedy sa vráti a začne sa venovať jemu.
Srdce mu splašene
poskakovalo. Rozhojdal sa ešte intenzívnejšie, aj keď vedel, že to nemá žiadny
význam. Do miestnosti vošiel Tsutome.
„Nemusíme zachádzať až
tak ďaleko, Shin. Nemusíš zbytočne trpieť ako tvoj kamarát Minori. Urob to, čo
od teba chcem a celá vec bude týmto uzavretá.“
„Neuľahčím vám to.“
„Tak dobre, je to tvoje
želanie...“ chcel pristúpiť k nemu, ale niečo ho odhodilo dozadu. Vrazil
do steny a stratil vedomie.
Shin pocítil ako sa mu
putá začali rozväzovať. Prudko dopadol na zem. Z vedľajšej izby sa ozval
pridusený vzlyk a akési puknutie, ktoré okamžite upútalo jeho pozornosť.
Z dverí vyšiel
Minori. V sebe mal ešte niekoľko nástrojov, ale nezdalo sa, že by mu to
prekážalo. Jednu ruku mal pritisnutú na hrudi v snahe zabrániť
uzatvoreniu energie.
„Ak mi pomôžeš, umožním
ti prejsť cez strážnych duchov. Dostaneš sa na slobodu...“
„Nemysli si, že sa nechám
oklamať. Nemôžem odísť, kým tento tu žije!“
„Môžeš odísť, ak
pretrhneš puto, ktoré máš s ním.“
„Niečo také nedokážem
urobiť.“
„Ja áno...“
„Ledva stojíš na
nohách...“
„Ty pomôžeš mne a ja
pomôžem tebe...“ navrhol Minori.
„Kei pôjde so mnou.
Pomôžeš mi dostať sa preč aj s ním...“
„Dobre, to nebude
problém... O chvíľu sem príde...“
„Ako to môžeš vedieť?“
Minori sa bolestne
uškrnul.
„Poslal som mu do
miestnosti s duchmi malý darček. Snáď si nemyslíš, že sa nechám len tak
ľahko poraziť vo vlastnom dome.“
