Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: 18+, sex, smrť,
duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe,
tajný spolok
Obsah (skrátená
verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po
sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej
miesto.
KEI sa pomaly odpútal od svojho
priateľa. Vracal sa späť do miestnosti, v ktorej sa nachádzala jeho
telesná schránka.
Toru mal hlavu mierne
naklonenú na bok a spal. Nevedel, či to spôsobil Minori, alebo duchovia,
ale rozhodne ho to veľmi potešilo. Chcel sa čo najskôr dostať z toho hrozného
domu, aj keby mal pristúpiť na spoluprácu práve s týmto chlapcom.
Čo najtichšie prešiel
okolo neho a nechal sa viesť stým pocitom, ktorý prenikal do celého tela
ako lákavé varovanie, aby mu ani len nenapadlo vybočiť z vopred stanovenej
cesty. Duchovia boli rozhodne istým spôsobom úžasní a nevypočítateľní.
Teraz, keď stáli pri ňom cítil v sebe silu. Už sa nemusel báť členov
rodiny ani toho, že ho opäť niekam zatvoria. Bolo príjemné myslieť si, že to
všetko jednoducho nechá za sebou.
Niečo sa však primiešalo
do tej príjemnej predstavy a rozbilo ju na kúsky. Kei pocítil ako sa
prítomnosť vedúcich duchov vytrácala. Niečo temné preberalo vládu nad všetkým.
Pokúšal sa zabudnúť na tú vec, čo mu zanechala Ai.
Na to čakajúce zlo, ale
ono si ho opäť našlo a odohnalo pomocných duchov. Na tele cítil akési
napätie, tetovanie takmer bolestne pulzovalo.
Nadvihol si oblečenie a pozrel
sa na to. Na chvíľu sa musel oprieť o stenu, aby nespadol, keď si
uvedomil, že to tetovanie sa ďalej rozširuje. Na takmer hladkom povrchu sa
začalo niečo vytvárať, niečo čoho sa obával, čo len dotknúť.
S námahou sa odlepil
od steny a pokračoval v ceste. Už to nebolo vôbec ďaleko. Musel to
ešte chvíľu vydržať.
Po chrbte mu niečo
prechádzalo, cítil to pod kožou a desilo ho to viac než čokoľvek predtým.
S námahou sa dotkol dverí a otvoril ich.
„Kei, si v poriadku?“
Najprv svojho priateľa
takmer nespoznal. Shin mal na sebe oblečený tmavý plášť a kapucňu mal
natiahnutú tak, akoby sa práve chystal zúčastniť nejakého šialeného obradu.
Stačil však jediný pohľad do jeho očí a nemal už viac žiadne pochybnosti.
„Nie, nie som. Niečo sa
deje. Môj chrbát.“
Shin si ho okamžite
pritiahol do náručia. Ovinul ruky okolo jeho krku a oprel sa oňho.
„Bojím sa.“
„To bude dobré... Pozriem sa na to...“ opatrne sa
od neho odsunul a dotykom preskúmal
pokožku. Zatváril sa dosť šokovane a napokon mu tiež len nadvihol
oblečenie.
„Niečo také som ešte
nikdy nevidel. Pozri sa na to.“
„Teraz nemáme čas. Musíme sa, čo najskôr
dostať k dodávke. Neviem, ako dlho ho tí moji duchovia udržia...“ chladne
mu pripomenul Minori.
Ani on nevyzeral
najlepšie. Vyzeralo to, akoby mal v energii stále niečo zapichnuté. Bol
bledý a pohyboval sa dosť ťažkopádne.
Napriek tomu ich dokázal
bezpečne previesť cez kľukaté chodby. Dostali sa až k miestu, pri ktorom
musel niečo zašepkať a držať ruku hore,
jeho spoločníci museli ísť presne v jeho stopách a dávať si
veľký pozor, aby nešliapli vedľa. Kei sa pevne držal svojho priateľa, stále sa
cítil akosi čudne, ale počas neustáleho pohybu sa to trochu zlepšilo.
Napokon sa dostali k zadnej
strane domu na akúsi bočnú cestu, kde na nich čakala biela dodávka. Shin a Minori
spoločnými silami otvorili dvere.
Kei takmer spadol, keď sa
pokúšal dostať dovnútra. Obaja mu museli pomáhať, aby sa mohol usadiť na zadné
sedadlo.
Za volantom sedel Nobu a tváril
sa mimoriadne vážne.
„Tak, čo už môžeme ísť?“
„Vzal si to, čo som ti
kázal?“
„Áno. Pod sedadlom máš
našu lekárničku. Môžeš si zobrať, čo chceš...“
„Dobre. Tak nás odtiaľto
rýchlo dostaň.“
„S radosťou.“
Nobu naštartoval a dodávka
vyrazila pomerne rýchlo a čo najďalej od domu.
Mladý majster vybral
akúsi malú taštičku a začal sa v nej prehrabovať. Najprv vytiahol
akúsi masku a okuliare, podal ich bývalému spoločníkovi.
„Toto si daj, aby ťa
nepálila tvár.“
Shin prikývol a okamžite
si to nasadil. Kapucňu si posunul ešte viac do čela.
„Otoč sa ukáž mi tie
tvoje nové zranenia. Pozriem sa na to a ošetrím to... Mám tu takmer všetko
potrebné...“
Kei poslúchol.
Pocítil ako majstrove
ruky jemne prešli po jeho tele.
„Dobre, teraz sa posuň,“
prikázal mu netrpezlivo.
Dotkol sa jeho chrbta.
„Nie je to vážne. Zdá sa,
že duch, ktorého máš v sebe je iný, než sme si mysleli. Toto vyzerá ako
počiatok krídel...“
„Čoho?“
„Duchovnej sily viazanej
do krídel. Zdá sa, že ten tvoj duch sa stáva vyššou bytosťou. A niektoré z nich
len tak náhodou majú akúsi formu krídel. Tvorenú z energie. Nie je nutné
ti na to nič dávať. Hneď ako sa proces ukončí, prejde to samo...“
„Tá bytosť nie je dobrá,
ako môže mať...“ opýtal sa Shin.
„Nielen dobré bytosti
mávajú krídla.“
