14. 2. 2013

8. kapitola 2/3







Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: 18+, sex,  smrť, duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe, tajný spolok
Obsah (skrátená verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej miesto.
 

TORU bolestne zalapal po dychu. Ostré hroty sa mu zaryli hlbšie do tela, vždy keď sa pokúsil trochu viac pohnúť. Chrbát mal posiaty neklamnými znakmi po bičovaní. Nie tak úplne telesnom, ale skôr pomocou tých takzvaných nástrojov. Jeden z nich bol pomerne dlhý a spôsob, akým rozdrásal jeho životnú energiu sa prejavil aj na tele. Pokožka ho pálila, z niektorých menších rán ešte vytekala krv. A on sám prežil toľko bolesti, že už ani nevedel, čo všetko ho vlastne bolí. Nikdy predtým ho takto kruto nepotrestali. Vždy si plnil svoje povinnosti, vždy mal nepriateľov, ale snažil sa získať si svojho pána natoľko, aby naňho nikto nemohol ani len siahnuť.
Po úteku pánovho partnerka a tých ostatných ho našli spať v miestnosti s duchmi. Tsutome sa rozzúril, keď ho tak uvidel a nedovolil mu nič vysvetliť. Nikto z domu nebol potrestaný, len on. Niekoľko hodín ho nechal trpieť, až kým nebol takmer polomŕtvy a ešte aj potom rozhodol, že musí ostať pre výstrahu zavesený v mučiarni. Nespoznával ho. Zdalo sa mu, že tá milovaná osoba, priateľ, s ktorým si bol rovný je navždy preč. Bolelo ho pomyslenie na to, že práve on, ktorý sa tak veľmi tešil z novozískanej slobody a svojho postavenia, ten ktorý mu sľuboval, že sa postará, aby s ním vždy jednali s úctou ho zrazu tak rýchlo odsúdil, akoby preňho absolútne nič neznamenal. A nechal ho tam, bez vody, bez ošetrenia, akoby mu na ňom vôbec nezáležalo. Povedal mu, aby urobil to, čo musí. A nevracal sa, kým celú záležitosť nenapraví.  Rozhodol sa ho poslúchnuť.
Spojenie s tými ostatnými bolo prerušené. Nejakým spôsobom sa im podarilo obísť to puto a zmiznúť. No po niekoľkých hodinách energie opäť niečo záhadne pospájalo dokopy. Čo bolo rozhodne zlé pre tých, čo ušli a aj preňho, keďže pocítil v sebe prítomnosť niečoho.
To však nebol jediný dôvod jeho zúrivého besnenia. Telo prvého majstra bolo tiež preč a s ním aj jeho moc. Podarilo sa im ho dostať z domu, skôr než mal možnosť zbaviť sa svojej jedinej slabosti. To ešte viac predĺžilo jeho muky, preto s nimi nemienil mať žiadne zľutovanie. Privrel oči a vstúpil hlboko do ich  spojenia. Prešiel bolesťou, prešiel nanovo vyrastajúcimi časťami, až k energii, ktorá bola najlepšie. Potom sústredil celé svoje vedomie na zatlačenie. On sám vedel prechádzať do vnútra energií, vedel ich sústrediť dokonca tak, aby sa odpútali od tela. Cez puto objavil jednu trhlinu v sústredení jediné zaváhanie. A zatlačil ešte hlbšie. Cítil ako sa jeho vedomie pomaly presúva. Vyžiadalo si to veľa energie, možno jeho telo kvôli tomu upadne aj do kómy, ale na tom mu nezáležalo. Chcel priniesť svojmu pánovi to, čo chce. To jediné ho mohlo zachrániť.
Posledné zatlačenie urýchlilo presun. Cítil ako bolesti pominuli, ako nové telo chvíľu bojovalo s jeho energiami. Utíšil ich, sústredil okolo seba, a začal sa pomaly napájať na nové telo.
***
O niekoľko týždňov neskôr...
TSUTOME sedel na kraji pohodlnej postele. S obavami hľadel na svojho spoločníka. Nechal ho tam až príliš dlho, keby sa poňho napokon nerozhodol vrátiť zrejme by to neprežil. Chcel, aby využil svoj talent a dostal utečencov späť domov, ale prešlo už veľa času a stále nebolo isté, či bol prenos úspešný alebo nie. Každopádne toto telo nevyzeralo vôbec dobre. A pozrieť sa hlbšie by znamenalo ho úplne zničiť. Preto mu neostávalo nič iné len čakať.
„Preberie sa ešte niekedy?“ opýtal sa svojho osobného ránhojiča.
„Rozhodne nezomiera, ale to ostatné nedokážem zaručiť. Okruhy energie boli poškodené a životná energia prečerpaná. Podľa meraní sú iné ako predtým...“
„Mohli by ste zistiť s kým sa zhodujú? Prezrite záznamy ostatných z rodiny.“
„Pokúsim sa o to.“
„Chcem, aby ste to urobili hneď teraz!“
„Ako si želáte Tsutome-sama. Záznamy mám v počítači v pracovni, ak dovolíte, hneď to skontrolujem.“
Starší muž vyšiel z miestnosti a nechal ho samého s bezvládnym telom, obsahujúcim dušu jedného z utečencov. Napriek tomu však bolo dosť čudné, že mu doteraz neodpovedal. Žeby sa mu až tak veľmi zapáčil ten nový život, žeby zabudol na to, že patrí sem k svojmu pánovi? Tsutome mu zanechal niekoľko odkazov na dôležitých miestach, len pre prípad, keby sa naozaj dostal do iného tela, ale doteraz nedostal žiadnu uspokojivú odpoveď.
Svojho partnera už nepotreboval. Ten posledný útek ho utvrdil vtom, že to puto je preňho nateraz  bezcenné. Odpútať sa úplne však bolo fyzicky takmer nemožné, ale mal v zálohe iný plán. Omnoho rafinovanejší. Nechá ich žiť si tie svoje bezvýznamné životy ďaleko od domu rodiny, ale za to si vezme aspoň časť ich vzájomného potešenia.
To však neznamenalo, že ich len tak nechá na pokoji. Rozhodne im mienil pripraviť pár prekvapení, ktoré sa im nebudú páčiť.
Po dlhom čase konečne pocítil  nejakú zmenu. Cez ruku, ktorú držal doňho začala prúdiť príjemná energia. Toto telo sa stalo bránou pre jeho prechod a on takisto cítil ako ho obklopila príjemná tma.
Keď opäť otvoril dvere, nachádzala sa v inom tele. Pomocou puta sa mohol aj on ponoriť hlbšie. Nemal síce túto schopnosť, ale telo mu slúžilo ako kľúč, ako opora, ktorej sa mohol držať na to, aby sa mu podarilo zatlačiť podstatu toho, do ktorého sa dostal.