fandom: Sherlock BBC
varovanie: trochu trpké, trochu sladké, krátke.
pár: Johnlock
Obsah: Iba prípad.
poznámka 1: poviedka prešla AP.
Poznámka autorky FF2 (nepovinná) : Máme tu teda prvú poskúškovú poviedku. Nie je to úplne také, aké zvyknem písať. Vystihuje to moju momentálnu náladu. Každopádne idem do letného semestra, ale vyskytla sa jedna komplikácia, ktorá ma môže ešte v budúcnosti zastaviť :/ Preto nie som kompletne v pohode a nemám ten taký dobrý pocit, nie je to ono, ale nemám ani celkom zlý pocit, taký zmiešaný skôr. Začínam teda pekne pomaly s krátkou Sherlock FF.
Sledoval som ho pri práci. Môj partner
kľačal nad mierne odhaleným telom a pokúšal sa zachovať si vážny výraz
tváre. Podľa toho, ako sa na našu
mŕtvolu díval, mi bolo jasné, že ide o jeden z tých prípadov, ktoré
by zrejme vyriešil aj doma v župane. Šlo o staršiu ženu, ktorá žila pomerne
skromne, celkom obyčajnú, celkom rovnakú ako my všetci, ktorí bežne prechádzame
po uliciach. Taký bol jeho popis situácie. Pre mňa bola jedinečná, lebo som ju často
stretával, keď som chodil na nákup do obchodu. Občas sme spolu prehodili pár
slov, poradila mi, čo by som mal kúpiť, keď som si už naozaj nevedel dobre
vybrať. Preto som nemal veľkú chuť zotrvávať na tomto mieste. Nemohla byť pre
mňa už len anonymnou obeťou.
„Čo si o tom myslíš, John?“
okamžite ma odmenil povestnou otázkou, ktorá mi pripomenula tie časy, keď som
na seminároch strácal reč.
„Nerád by som sa k tomu
vyjadroval.“
„Prečo?“
„Chodila do rovnakého obchodu ako ja...
Stretával som ju takmer každý deň...“
„A to ti bráni povedať mi, čo si
o tom myslíš?“
Prikývol som.
„Dobre. Tak na mňa chvíľu počkaj. O chvíľu
tu skončím...“
Pomaly som sa pobral späť k páske.
Prekročil som ju a zložil som si rukavice. Kríval som, aj keď som si to
takmer neuvedomoval.
Sherlock ku mne pribehol asi tak o päť
minút.
„Nie, je to nič výnimočné, ale
postarám sa o to. Nájdem toho vraha.“
Chvíľu som sa na naňho
prekvapene díval.
„Prečo?“
„Pretože, teba tá žena zaujíma.“
„To má byť dôvod?“ podpichol som ho.
„Ten najlepší aký poznám.“
Dotkol sa ma. Cítil som, akoby niečo,
čo som už takmer stratil, opäť zapadlo na svoje miesto.
