Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: 18+, sex, smrť,
duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe,
tajný spolok
Obsah (skrátená
verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po
sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej
miesto.Poznámka: Tento týždeň mám akosi veľa čítania (omnoho viac než zvyčajne) a takisto v utorok píšeme aj písomku. Čiže stav života nič moc. V rámci striedania tentoraz začínam kapitolou k Maskám.
Pocítil náhly príval
chladu. Niečo sa po izbe pohybovalo. Zanechávalo to za sebou akúsi takmer
nebadanú stopu.
„Čo to je...“
„Naši duchovia z domu.
Požiadal som ich, aby sa tam šli pozrieť. Sú omnoho rýchlejší ako my
a všetko sa dozvieme ešte dnes...“
Kei si oboma rukami objal
kolená. Nepáčili sa mu. Boli omnoho silnejší ako tí, ktorí mu ukazovali
spomienky na minulosť. Cítil z nich surovú silu, temnotu a náznaky
zloby, ale zároveň aj akýsi zvláštny smútok. Všetko to náhle pominulo, keď sa
potichu vytratili splniť si svoju úloh.
„Oni sú tu držaní
násilím... Nedovolíte im prejsť... neviem, ani kam, ale predpokladám, že
niekam...“ rozčuľoval sa.
„Neviem, čo je na druhej
strane, ale oni tam z nejakého dôvodu nechcú vstúpiť. Ostávajú kvôli
očisteniu, až keď sa zbavia svojej zloby, svojho spojenia so svetom, sú
pripravení odísť. Patria k dušiam, ktoré sme vytiahli z domov, kde
veľmi škodili. Musia byť pod kontrolou, aby nikomu nespôsobili zbytočné
trápenie, keď budú pripravení, postaráme sa o obrad vyprevadenia. Nemusíš
sa obávať toho, že by sme sa ich obávali pustiť za oponu, takých je
nespočítateľné množstvo...“
„Nemali by ste do toho
zasahovať. Tak či tak, nie je vaša vec, kam pôjdu...“
„To máš pravdu. Nie je to
naša starosť, ale mal by si vidieť tých ľudí, ktorým sme vyčistili domy. Aký
boli šťastní, keď sa nemuseli nikam sťahovať a nikto ich viac neohrozoval,
ale môžeš si to pozrieť sám... Pôjdeme s nimi... Aspoň duchovnou cestou.
Sám sa musíš presvedčiť o tom, akí sú a čo predstavujú...“
Kei sebou šokovane trhol,
keď sa majster po ňom natiahol a posadil si ho na kolená. Najprv chcel
protestovať, ale telom mu prešla priam mučivá spokojnosť. Nemohol sa ubrániť
tomu, že tak je to správne, že tak by to malo byť a všetkým tým príjemným
pocitom, ktoré ho zrazu obklopili. Majster ho oboma rukami objal a on
zotrval v tejto pozícii aj proti vôli svojej mysle. Cítil ako ho chladné
vedomie odvádza za duchmi. Ako sa s nimi spája, iným spôsobom ako tým,
ktorý mu poskytli jeho novoobjavené schopnosti. Majster ho viedol ako bezpečne
oddeleného od ich podstaty. Neprežíval ich pocity, díval sa cez nich ako cez
kameru.
A postupne začínal
rozoznávať akýsi obyčajný dom. Nejaké auto pred tým domom. Otvárajúce sa dvere.
Ženu, ktorá si rukami chránila svoje brucho. A chlapca ležiaceho na
posteli. Všetky tie obrazy prichádzali veľmi rýchlo, iba ako také záblesky.
Chlapec spal. Žena
zamierila do kuchyne. Nikoho z nich však sledovať nepotrebovali, tak sa po
ďalšom záblesku presunuli k lovcovi.
Daiki sa nachádzal
v akejsi podzemnej miestnosti. Sedel v kresle a v ruke
držal akýsi predmet, pripomínajúci kopiju.
Hrot bol zakrvavený
a pokrytý akousi tmavou hmotou. Duchovia zamierili k úbohému
stvoreniu ležiacemu na zemi. Z rozlámaných krídel stekala tmavá tekutina,
krv temného tvora bolo cítiť vo vzduchu. Stiahli sa hlbšie do seba.
Chlapec cítil ako majster
presmeroval svoje vedomie späť do ich úkrytu. Šlo to pomaly, duchom chvíľu
trvalo, kým sa zorientovali a bolo ťažké ich udržať, chceli nič, chceli trápiť.
Dostať sa do tej rodiny a zviazať sa s domom. Majster ich však
nemilosrdne viedol späť. A odvolal ich hneď ako sa dostali do chatky, skôr
než boli schopní pustiť sa aj do rozbíjania a strašenia v ich dome.
Až potom ho majster
pustil. Ostal ležať na gauči, niekde na pokraji medzi snom a bdením. Dlho
sa spamätával z toho nepríjemného výletu.
Hlava sa mu krútila a niekoľkokrát mu bolo naozaj veľmi zle.
Niekoľkokrát mu prešlo mysľou to, ako sa asi majú ostatní. Dúfal, že rozhodne
lepšie, ale nebol o tom veľmi presvedčený.
Ich malý výlet zanechal následky aj na majstrovi. Chvíľu ho držal
v zovretí o niečo silnejšie a chvel sa.
„Musíme ho odtiaľ dostať
ešte dnes. Zdá sa, že som podcenil ich snaženie. Tento lovec dokonca ani nebol
pod vplyvom. On nerozšíril naše puto...Ale tá zbraň... Tá zbraň mi niečo
pripomenula... My sme mali proti temným tvorom iné zbrane... Túto som ešte
nevidel.“
„Tieňová kopia je veľmi
vzácna.“
„O čom to hovoríš?“
„Bežné zbrane môže
Temného tvora zabiť, ale umožňujú mu akýsi návrat, pokiaľ sa dostane do
ľudského tela, najlepšie do tiel osôb, ktoré sa ho zabiť pokúsili. Ostáva
v nich akási duchovná stopa. Táto zbraň je iná, dokáže ich zničiť aj
duchovne. Ovládne Temného tvora a drží ho na mieste, akoby bol sieti. Trvá
dlho, kým ho to úplne zničí, kým sa poddá smrti. Je to preňho to
najbolestivejšie a najdlhšie umieranie, z ktorého niet úniku. Nemôže
sa vyhnúť zraneniam. Nemôže sa brániť... Je k tomu nutné mať zbraň
posvätenú tieňovým exorcistom... Len on môže svoju zbraň odvolať... Lovci pár
z nich dostali od tieňového
exorcistu... “ siahol po vedomostiach, ktoré mu boli udelené. Recitoval ich ako
nejakú básničku.
„Tvoje nové vedomosti sú
rozhodne veľmi prospešné, Kei... Keby som tam šiel bez rozmýšľania by som sa sa
mu vydal do rúk. Ten rád už dávno neexistuje. Bude ťažké, niekoho z nich nájsť,
ale nie nemožné. O niekom by som možno vedel. Tvoja úloha v tejto veci
práve nadobudla omnoho hlbší význam. Vedel si, Kei, že tvoja rodina má takú
minulosť, že jej členovia kedysi ešte v dávnych časoch patrili k rádu?“
„Nie, netušil som to.
Doteraz som ani nevedel, že vy vôbec existujete, ale niečo sa mi s tým spája.
Ai mi dala akúsi masku, ktorú nazývala maskou života. Teraz v súvislosti s novými
spomienkami viem, že tieto masky nie sú obyčajné. Nekúpila ich niekde v obchode.
Maska a kopija sú jedno. Jedno telo a jedno duša. Ten, kto vie
používať masku života, dokáže ovládnuť tieňovú kopiju. V rukách lovca je
len bežnou zbraňou, ktorú sa naučil ovládať.
Tieňoví ju dokážu privolať k sebe... Stačí im len...“ zarazil sa.
Nemal v úmysle mu toho povedať príliš veľa. Ani nevedel, kde sa to v ňom
práve teraz vzalo. Možno pripomenutie minulosti jeho rodiny, otvorilo ďalšie
lovcove spomienky a on si to rýchlo dokázal spojiť.
