Pár: Gareth David/John B. (Ianto Johnes/Jack Harkness z Torchwoodu)
Varovanie: 18+, ostatné veci ešte bližšie
nešpecifikované, ale rozhodne vzťah poručník/zverenec !
Obsah: Gareth David L. (17) žil už od
narodenia v detskom domove, jeho matka ho opustila, otec sa vzdal
rodičovských práv a nikdy ho nenavštevoval. Bol rovnaký ako všetky tie
ostatné deti, ktoré sa stali súčasťou systému. Pred dvomi rokmi sa však objavil muž, ktorý sa stal
jeho poručníkom, a on sa akosi nevedomky stal súčasťou života toho bohatého
a privilegovaného muža.
Sny, ktoré ho prenasledovali
počas tej noci neboli ani zďaleka nevinné. Nepamätal si na presné podrobnosti,
ale ráno sa rozhodne prihlásili o slovo isté potreby, a to už len
preto, že strávil noc v posteli s mužom a došlo k miernemu
kontaktu. Pán B našťastie v posteli už nebol, to jediné ho zrejme
zachránilo pred potupným vysvetľovaním. Nechcel, aby to vedel človek
u ktorého býval. Zatiaľ na niečo také nebol pripravený, aj keď sa nezdalo,
že s touto stránkou jeho osobnosti nebude mať žiadne problémy. Nateraz sa
však nemienil zaoberať úvahami o svojej sexualite. Podstatné bolo len to,
že sa mu nechcelo vstávať, ale zároveň vedel, že bude musieť čím skôr zmiznúť
a odísť čo najnenápadnejšie do kúpeľne. Proti svojej vôli si však akosi
začal predstavovať, aké by to bolo keby pán B zašiel ďalej. Čo by bolo keby sa
to skutočne dotkol? Akoby reagoval keby... Čo všetko by mu dovolil? Bozkávať
ho? Dotýkať sa ho... Chcel by vôbec niečo také urobiť alebo si to on len
namýšľal? Tie predstavy ho dráždili, podnecovali jeho fantáziu natoľko, až sa
toho začínal obávať... Bolo to zvláštne, čiastočne sa aj hanbil za to, že takto
uvažuje o niekom, kto by si ho eventuálne mohol adoptovať, ale tie
myšlienky ho neodbytne prenasledovali, až kým sa nerozhodol pozbierať svoje
netrpezlivé ja a konečne sa dostať z postele, ktorá v ňom
vyvolávala až príliš veľa nepohodlných predstáv.
Po chodbe sa mu našťastie
podarilo prejsť bez väčšej ujmy a bol veľmi spokojný s tým, že sa mu
podarilo dostať na miesto určenia bez toho, aby niekoho stretol. Okamžite
zaliezol do kúpeľne a zdržal sa tam dostatočne dlho na to, aby sa mohol
opäť ukázať na verejnosti. Prezliekol sa do čistých šiat a urobil všetko
potrebné. Cestou si zašiel po svoju esej, pracovňa bola otvorená
a tentoraz tam nikto nebol, tak si ju vzal a odniesol do izby. Plesol
ju na svoj stôl, až potom sa vybral na raňajky. Vedel, že cez víkend sa
podávajú neskôr, mali to už tak nastavené. Zbehol dolu po schodoch
a prešiel tou najkratšou cestou smerom k veľkej jedálni. Raňajky už
boli na stole, presnejšie povedané bolo tam viacero možností, viacero vecí,
ktoré si mohol sám natrieť na chlieb prípadne vybrať. Počas školských dní
zvyčajne raňajkoval len veľmi málo, prípadne takmer nič, ale počas víkendu si
toho rozhodne doprial viac.
Jeho zvyčajné miesto bolo na
pravej strane od stoličky, na ktorej sedával pán B. Na jeho mieste nesedel nikto, doktor Simon
si takticky zvolil miesto na druhej strane. Stále sa ešte mierne mračil, aj keď
mal pred sebou príjemne voňajúcu kávu, ale bolo na ňom vidieť niečo, čo si na
tomto zvláštnom mužovi nikdy predtým nevšimol, dosť živo debatoval so svojou
spoločníčkou, ktorou bola Lucy. Nakláňali sa k sebe takmer dôverne. Doktor
Simon sa zvyčajne s nikým z domu nezhováral, okrem pána B, ostatní mu
boli ukradnutí. Teraz však pôsobil dosť uvoľnene, dokonca to vyzeralo, akoby
javil skutočný záujem o to, čo mu to dievča hovorilo. Gareth takmer
ľutoval, že musí narušiť túto zvláštnu atmosféru. Náhle nastalo ticho,
odvrátili sa od seba, akoby bol pri niečom prichytení a Doktora sa opäť
uzavrel do tej svojej nenápadnej ulity.
„Dobré ráno,“ pozdravil, aby
zrušil napäté ticho, ktoré sa po jeho príchode rozhostilo.
Doktor len kývol na pozdrav
a vrátil sa k pitiu kávy.
„Ahoj. Ako si sa vyspal?“ opýtala
sa ho Lucy.
„Celkom dobre a ty?“
„To vieš nová posteľ...“
Prikývol a sadol si na svoje
miesto. Natiahol sa po kúsku chleba, zobral si nôž a začal si natierať
maslo na chlieb. Neustále sa obzeral, akosi nemohol poriadne obsedieť na jednom
mieste. Chcel položiť otázku týkajúcu sa pána B, ale spovedať doktora ohľadom
takých vecí nebolo práve najrozumnejšie. Neostávalo mu nič iné len čakať, či sa
pri stole objaví alebo nie.
Práve keď sa chystal
intenzívnejšie pustiť do jedla, objavil sa v jedálni aj pán B. Po krátkom
pozdrave si sadol vedľa Garetha.
Chlapec pohľadom skúmavo prešiel
po jeho oblečení, nemal na sebe oblek tak ako zvyčajne, ale len džínsy a čierny
sveter, upriamil pozornosť na jeho ruku, na ktorú si akosi dával viac pozor.
Uvažoval o tom, či ho tá rana ešte bolí...
A čo by mohol preňho ešte urobiť, aby sa cítil lepšie. Nič konkrétne
mu však nenapadlo, tak sa naňho len ďalej díval. Podľa oblečenia usúdil, že
zrejme bol v stajni. Jedna kobyla
mala mať už čoskoro žriebä. A zrejme sa akosi prihlásilo na svet niekedy
nad ránom, a preto vstal skoro, aj napriek tomu, že bol víkend a nemal
žiadne dôležité schôdze a stretnutia. Zaujímalo ho ako to s ňou dopadlo.
„Ako sa má Elektra?“
„Výborne. Máme nový prírastok.“
„Nevyskytli sa žiadne komplikácie?“
opýtal sa doktor.
„Dá sa povedať, že dobre. Bolo
jej treba trochu pomôcť, ale nebola v bezprostrednom ohrození života.“
„Môžeme sa ísť na nich pozrieť?“
opýtal sa Gareth.
„Samozrejme, ale najprv sa
najedzte.
Gareth prikývol a na znak
toho, že berie príkaz svojho poručníka vážne si konečne odhryzol z jeho chleba.
„Kto je Elektra?“ opýtala sa
Lucy.
„Jedna z kobýl z menšieho
stáda, ktoré tu chováme,“ vysvetlil jej pán B.
„Máte kone. To je skvelé... Rada by som sa na ne neskôr pozrela.“
„Môžeš si aj zajazdiť, ak budeš
chcieť.“
„To bohužiaľ neviem, ale vždy som
sa to chcela naučiť.“
Priam žiarila nadšením. Kládla
pánovi B ďalšie otázky týkajúce sa koní. Gareth ich len počúval. Nalial si
trochu čaju. Rozhodne to boli tie pravé pohodové raňajky. Cítil sa takmer ako v kruhu
rodiny.
Gareth bol rád, že prekonal svoje
obavy a napokon ju pozval k sebe domov.
