Pár: Gareth David/John B. (Ianto Johnes/Jack Harkness z Torchwoodu)
Varovanie: 18+, ostatné veci ešte bližšie
nešpecifikované, ale rozhodne vzťah poručník/zverenec !
Obsah: Gareth David L. (17) žil už od
narodenia v detskom domove, jeho matka ho opustila, otec sa vzdal
rodičovských práv a nikdy ho nenavštevoval. Bol rovnaký ako všetky tie
ostatné deti, ktoré sa stali súčasťou systému. Pred dvomi rokmi sa však objavil muž, ktorý sa stal
jeho poručníkom, a on sa akosi nevedomky stal súčasťou života toho bohatého
a privilegovaného muža.
Predpokladaný počet kapitol : 10
„Rozumiem, pane.“
Pohodlne sa oprel na svojom
sedadle a sledoval cestu. Napriek jeho požiadavke to zrejme aj tak potrvá
dlho, kvôli hustej premávke v meste a vyhýbaniu sa niektorým dosť
nebezpečným častiam mesta.
K detskému domovu prišli po
ľavej strane, skratkou okolo akýchsi väčších obchodov. Pohľad mu padol na
partiu detí, ktoré práve vyšli z obchodného centra. Niektorých z nich
poznal, pribudli nové tváre, ale tých menších, motajúcich sa medzi nimi,
rozhodne nemohol prehliadnuť. Zamierili tou cestou, ktorou pôjdu aj oni,
aj keď omnoho pomalšie. Ich pohľady sa zabodli do luxusného čierneho auta. On
sa však sústredil hlavne na malú
postavičku, ktorá sedela na parkovisku, na jednej z prevrátených debničiek,
niekto ich tam doniesol už dávno, hrali sa s nimi a neskôr tam už aj
ostali. Lucy sedela tam takto sedela schúlená, na hlave mala natiahnutú
kapucňu. Vedľa debničky bol malý batoh. Podobný tomu, ktorý si so sebou
odniesol aj on, keď sa náhodou niekam chystal. Dostali ich z detského domova,
nebolo to nič extra, ale vtedy to preňho predstavovalo všetko, čo na svete mal.
Auto zastalo na parkovisku, až
keď Jeff našiel dostatočne veľkú medzeru. Potom už mohol vystúpiť. Nepotrpel si
na žiadne formality, len chcel čo najskôr mať za sebou tento zvláštny okamih.
Cítil sa tak trochu previnilo, že má možnosť skúsiť aj iný život, kým jeho
kamarátka stále zotrváva v starostlivosti štátu.
„Ahoj, Lucy...“ pozdravil mierne
napätým hlasom. Telefonovali spolu často, dokonca sa aj stretávali, ale do domu
pána B ju ešte nevzal. Preto pociťoval istú dávno nervozity. Nevedel ako bude
reagovať, či si náhodou nebude myslieť, že si už nemajú čo povedať.
„Ahoj, Gareth...“ ona ani zďaleka nemala podobné problémy,
jednoducho podišla k nemu a objala ho. Dostal aj menší bozk na líce,
čo ho natoľko zaskočilo, až sa ledva dokázal opäť preladiť do bežnej reči.
„Prepáč, že meškám. Musel som
zariadiť isté veci.“
„To je v poriadku. Hlavne,
že si prišiel. Už som všetky formality vybavila. Môžeme ísť, ak chceš. Ja len
chcela by som vedieť, či to naozaj nevadí, že budem s vami... Ak by to mal
byť problém...“
„Nie, nevadí. Je to v pohode.
Nemusíš sa báť. Celý víkend sa ma nezbavíš.“
Gareth chytil svoju kamarátku za
ruku a odviedol ju k autu. Jeff slušne pozdravil a otvoril slečne dvere.
Boli pripravený na cestu.
„Plánujete sa niekde zastaviť?“
Gareth sa pozrel na Lucy.
„Dnes len rovno domov.“
„Ako si želáte, pane...“ šofér
naštartoval a viac im nevenoval pozornosť.
„Čo budeme robiť? Teda, bude doma
tvoj...“
„Pôvodne nemal byť, ale vyšlo to
tak, že si spolu pozrieme film.“
„To znie dobre. Ten tvoj pán B...
veľa sa o ňom hovorí. Som naňho zvedavá....Urobíme si k tomu naše
obľúbené jedlo?“
Keď mali občas príležitosť niečo
si pozrieť mimo detského domova, nemali zvyčajne dostatok peňazí aj na nejaké
jedlo, ktoré robili v kine, preto si vždy niečo pripravili doma. Zvyčajne
len jednoduché veci, ktoré tam so sebou prepašovali.
„Jasné. To je dobrý nápad.
Myslím, že v kuchyni je všetko...“
„A čo ešte cez víkend plánuješ
robiť. Ja mám do školy taký projekt. Veľa vystrihovania a tak... Aj ty máš
veľa úloh.“
„Iba takú esej, ale tú som už
dorobil. Inak tento týždeň nič mimoriadne, len zvyčajné učenie, ale budeme
mať... hlavne to nikomu nehovor, budeme mať pár tanečných hodín, kvôli nejakej
školskej akcii. Máme si tam niekoho pozvať, najlepšie vytvoriť páry... Dievčatá
tomu hovoria ples na určitú tému.“
Po odchode z detského domova
začal chodiť do novej školy. Dalo by sa povedať, že bola podobná tej starej,
aspoň čo sa týkalo predmetov a zamerania, ale on sám tvrdil, že je viac
súkromná a pán B sa akosi stal členom školskej rady, takže sa tam vždy
cítil akosi zvláštne, ale nemal žiadne väčšie problémy. Aj keď rozhodne nedosahoval veľkú popularitu,
ale bol do určitej miery tolerovaní, čo považoval za dosť veľké víťazstvo.
„Aha, to bude asi veľmi pekné.“
„Nuž neviem, takéto akcie ma
veľmi nebavia a nemám s kým ísť, ale je nutné aby som sa tam aspoň
ukázal. Inak si budú myslieť všelijaké veci, no je to tam dosť komplikované...
A ja nehovorím jazykom ich kmeňa...“ pošepol jej zahanbene.
„Niekto sa určite nájde... Čo
chlapci tam u vás...“
„Divní. Radšej by som to
neriskoval. Ani sa bežne nekamarátia a ak áno hovoria tomu uzavretie
spojenectva.“
Lucy ako jediná vedela o tom,
že sa akosi neorientuje len na ženské pohlavie. Neprekážalo jej to, spolu
zvyčajne hodnotili chlapcov a bavili sa o všelijakých veciach. Lucy
sa snažila žiť podľa možnosti normálne, aj keď jej situácia bola značne
sťažená.
„A dievčatá?“
„Tie nevedia kam by ma mali
zaradiť. Nepredpokladám, že budem mať šťastie.“
„To nevadí. Niečo vymyslíme.“
Po zvyšok cesty sa zhovárali
hlavne o veciach. Ubehlo im to omnoho rýchlejšie ako predtým. Čoskoro sa
pred nimi vynorila veľká vstupná brána, prešli ňou a dostali sa na
príjazdovú cestu k domu. Lucy venovala dosť veľkú pozornosť pozemku, na
ktorom sa dom rozprestieral, bol pomerne rozsiahly a vzdialený od
ostatných susedov. Dalo by sa povedať, že sa tiahol takmer do nekonečna. Keď
konečne bezpečne zaparkovali. Jeff ich pohľadom sledoval, až kým nenašli
dovnútra veľkého domu. Tak ako to bolo jeho povinnosťou.
„Tak tu by som sa asi stratila.
Kam teraz pôjdeme?“ opýtala sa Lucy.
Nečudo, že bola dezorientovaná v takom
veľkom priestore. Všetko bolo pekne zariadené, nie príliš okázalo, ale rozhodne
dostatočne zaujímavo na to, aby mali obaja pocit, že sa ocitli v inom svete.
„Poď tadiaľto... Najprv ti ukážem
tvoju izbu... Je hneď vedľa mojej...“ zaviedol ju hore po schodoch, až na prvé
poschodie.
Tam otvoril prvé dvere zľava a doviedol
ju do jednej z hosťovských izieb. Bola pripravená špeciálne pre ňu.
Nechal ju chvíľu sa fascinovane
obzerať. On niečo také robil tiež, keď po prvý raz vkročil do domu. Obával sa
čohokoľvek hoci len dotknúť, aby ho náhodou nepoškodil a všetko si musel
poobzerať. Aj ona pristupovala k svojej požičanej izbe s veľkou úctou.
Batoh si opatrne zložila na stoličku. Potom sa vrátila k nemu. A spoločne
zišli dole do kuchyne.
Pán B mal jednu ženu, ktorá bola
správkyňou domu, jej dcéra mala na starosti kuchyňu, ale práve teraz bola asi
niekde vonku, lebo tam nikto nebol. Tak si opatrne vzali to, čo potrebovali na
prípravu.
Gareth strčil do mikrovlnky
pukance. On mal radšej slané s maslovou príchuťou. Jeho kamarátka však
preferovala sladké. Preto hneď po dopukaní prvej várky, urobil aj pre ňu. Pričom
jej zatiaľ radil kde nájde niektoré veci.
Spoločne im to šlo dosť rýchlo.
Všetko mali pripravené a obaja boli spokojní s tým, ako sa im to
pekne podarilo.
Do hornej časti sa vrátili v dobrej
nálade, ale tento raz šli úplne iným smerom. Lucy opäť akosi nemala ani poňatia,
kam sa to dostali. A po celý čas sa takmer fascinovane obzerala okolo
seba, preto bolo ťažké udržať pukance v bezpečnej polohe. Napokon sa im to
predsa akosi podarilo.
Pán B stále sedel na posteli.
Dokonca mal privreté oči. Gareth sa najprv zľakol, či náhodou... Opäť o sebe
začal pochybovať. Preto rýchlo podal svoje jedlo Lucy a sadol si k nemu
na posteľ. Posunul sa tak, akoby sa ho mohol dotknúť. Neodvážil sa. Krv cez
obväz rozhodne nepresakovala, to by si všimol. Nie. Rozhodne musel len... ale
čo ak...
„Ste v poriadku?“
„Nič mi nie je. Cítim len vôňu
pukancov, ale to sa zrejme k nášmu filmu naozaj hodí...“ pán B sa zadíval
na Lucy.
Gareth pozbieral odvahu a oficiálne
ich oznámil, pričom jedlo poukladal na stolček. Mal trochu obavy, čo sa stane,
keď si jeho kamarátka zloží kapucňu. Obával sa nepriaznivých reakcií, ale pán
B, našťastie nepovedal nič, čo by im mohlo pokaziť príjemnú atmosféru. Nijako
nekomentoval jej výzor.
Obaja sa napokon usadili k nemu
na posteľ. A vybrali nejaký vcelku zaujímavý film. Gareth ani nevedel
presne o čom bol, keďže každú chvíľu niekomu podával jedlo. A obaja jeho
spoločníci ho dokonale zamestnávali.
