Pár: M2,
stevard/pilot
Varovanie:
romantika, homofóbia, 15+, vzťah muž/muž
Definitívny počet kapitol: 15. (delené na 2 časti)
Obsah: Misha (30)
pracuje ako stevard v jednej z veľkých leteckých spoločností...
Poznámka autorky: ešte
nikdy som neletela lietadlom, vedomosti mám
len z internetu a zo série dokumentov Letecké katastrofy. Z toho vyplýva
aj správanie členov posádky, ktoré no môže obsahovať isté nepresnosti,
vzhľadom na to, že sa v danej problematike až tak nevyznám.
„A tak som mu
povedal, že takto sa to v žiadnom prípade nerobí...“ Blake zabával
spoločnosť nejakou zo svojich historiek, ale Misha vôbec nedával pozor. Dokonca
ani to, že sa obliekol a povedal im, že to malo byť len také menšie
podpichnutie mu vôbec nedôveroval. Po príchode z kúpeľne mu to všetko
prebehlo hlavou a vôbec z toho nemal dobrý pocit. Nevedel ešte veľa
o tom, aký vkus má Jered na mužov, ale rozhodne nevyzeral ako niekto, komu
sa páčia také sladké typy. Každopádne
doteraz nemal ani len tušenia, že Blake je gay, pravdupovediac jeho klub nebol
len pre mužov, častejšie tam boli aj vystúpenia pre ženy a každý vedel, že
tam vo veľkom funguje aj prostitúcia. Preto nebol nadšený z toho, že Jered
priviedol do ich domu niekoho takého. S takými vecami nechcel mať nič
spoločné.
Preto sa po
celý čas mračil a vrhal naňho vražedné pohľady, ale nezdalo sa, že by to
votrelcovi v zástere prekážalo. Práve naopak. Dalo by sa povedať, že si ho
kvôli tomu doberal a neustále sa vypytoval na všelijaké veci, napríklad na
to, aký je ich vzťah a tak. To ho rozhodne vyprovokovalo natoľko, že
napokon to vzdal a odišiel do svojej izby. Nikomu to neprekážalo. Mal
predsa zranené ústa a bolo na ňom vidieť, že aj tak akosi nemá náladu na
zábavu. Zasadol k ipadu a rozhodol sa skontrolovať ako ide život.
Nemal veľmi čas, zaujímať sa o svojich známych, keďže bol častejšie vo
vzduchu ako doma, ale vždy si aspoň skontroloval maily, či mu náhodou neprišlo
niečo zaujímavé.
Mierne sa mu
uľavilo, keď sa dvere otvorili a do jeho izby prišiel aj Mark.
„Prepáč, že
som sa zdržal, ale poznáš presa Jereda. Hneď by z toho robil veľkú vedu,
keby sme naraz odišli obaja. A obával som sa, že svojmu partnerovi povie o našej
noci...“ rozhodne sa k tomu niekoľkokrát schyľovalo, nebyť Markovho zásahu
a rýchlej zmene témy. Dal svojmu druhému pilotovi jasne najavo, že táto
vec by mohla značne ohroziť ich priateľstvo, preto Jered napokon sklopil uši a prispôsobil
sa zmene témy, ale rozhodne to bol dosť divoký boj, Mark to všetko Mishovi
chvíľu popisoval.
Misha klikol
v ipade na poznámkový blok, navolil si čistú stranu. Rozprávať práve teraz
by znamenalo ďalšiu návštevu kúpeľne, preto zvolil radšej bezpečnejšiu metódu, začal
písať.
NIEČO TU
NESEDÍ. JAY NA NÁS NIEČO HRÁ. MÔŽEŠ SA S NÍM NESKÔR POZHOVÁRAŤ? BOJÍM SA
OŇHO, UROBIL BY SOM TO SÁM, ALE MÁM TAKÝ POCIT, ŽE MNE ASI NIČ NEPOVIE, ALE
SVOJMU KAPITÁNOVI BY SA MOHOL ZDÔVERIŤ.
„Pokúsim sa,
ale dnes to asi nebude možné. Vyrozumel som, že Blake tu ostáva na noc. Nerád
by som ich vyrušoval.“
OK, POČKÁME
DO ZAJTRA.
Misha v správach
nič zaujímavé nenašiel. Zavrel všetky aplikácie, vypol tablet a odložil ho
späť do obalu.
Potom si
ľahol do postele. Bol naozaj veľmi unavený, ale obával sa, že napriek tomu
nebude môcť zaspať.
Nechcel mať
Jereda tak rád. Nechcel spomínať na tú noc, keď zotrel všetky hranice a takmer
tým všetko zničil.
Už viac
nechcel dovoliť, aby sa medzi nimi stalo niečo podobné, ale obával sa aj tej
možnosti, že Jay má naozaj priateľa a on len žiarli.
„Stalo sa
niečo?“ opýtal sa Mark.
Sadol si k nemu
na posteľ a chvíľu sa naňho díval, akoby vedel, o čom premýšľa.
Misha
zahanbene pokrútil hlavou. Pokúšal sa premôcť tú temnú stránku svojej
osobnosti, ktorá chcela, aby aj Jay...
Potlačil to.
Poslal to niekam ďaleko od seba, bola to len časť z neho. Nepodstatná. Nesúhlasne sa
mračiaca. Nemôže ich mať predsa oboch. A oboch ich ani nemiluje rovnako. A takto
mu nepomôže, nie keď to bude robiť len preto, aby mu pomohol dostať sa cez jeho
predchádzajúci vzťah. Ešte nebol úplný koniec. Cítil to, aj keď Jered mu
hovoril niečo iné, poznal ho natoľko, že vedel, že sa tým stále trápi, ale
pokúšal sa to popierať.
Oboch zrazu
upútal krik prichádzajúci z obývačky, prudké plesnutie dverí a hodenie
niečím o stenu.
Misha sa
chystal vstať, ale Mark pokrútil hlavou.
„Radšej ostaň
tu. Nemuselo by to byť bezpečné. Pozriem sa, čo sa to tam robí...“
Neochotne
pustil svojho partnera, možno preto, lebo sa obával, že ak sa naňho práve teraz
pozrie, pochopí všetko, o čom práve premýšľal.
Čakanie v izbe
však bolo nekonečné, zdalo sa mu, akoby prešli celé veky, kým sa dvere opäť
neotvorili.
Jered vyzeral
rozhodne zle, tak zničene, akoby z neho spadla akákoľvek maska spokojnosti.
Mark ho musel
podprieť, aby sa dostal až k posteli. Klesol na ňom a ostal tam
sedieť, schúlený v polohe, ktorá bola preňho takmer neprirodzená. On
predsa nemal mať strach. Nebolo tu nič, čoho by sa mal báť.
A predsa
na tvári mal čerstvú stopu po údere a chvel sa, akoby mu niekto vážne
ublížil. Nielen trochu, ale dostatočne na to, aby naňho Mark opatrne natiahol
prikrývku. Nebránil sa tomu, len sa oprel o vankúša a ďalej sa chvel.
„Čo...au...“
Misha sa prekonal a sformuloval aspoň prvú časť otázky.
„Blake ho
napadol. Musel som ho vyhodiť,“ neochotne vysvetlil Mark. Bolo na ňom vidieť,
že sa do tejto debaty púšťa len veľmi nerád.
Misha však
chcel vedieť všetko. Už nenachádzal
žiadnu inú možnosť, než vypočuť si to až do konca.
„Jay?“ s námahou
vyzval svojho spolubývajúceho.
„Ja mrzí ma
to... chcel som na vás urobiť dojem, chcel som, aby ste si mysleli, že som sa pohol
ďalej... ja požiadal som ho, aby predstieral, že je mojím partnerom... ale on
už nechcel pokračovať... povedal, že vám
to všetko povie a označí to len za žart, chcel som ho zastaviť, tak sme sa
pohádali... a... zdá sa, že nie je až taký krehký, vie sa rozhodne biť veľmi
dobre... Chcel som len, aby ste sa ku mne vrátili. Myslel som si, že ak budem
mať partnera už sa mi nebudete vyhýbať, ale nechcel som, aby ste vedeli s kým
sa naozaj stretávam. Nechcel som vás, opäť sklamať. Veril som, že zabudnete na to, čo som vám povedal, aj keď
... ja vás potrebujem... bez vás to nezvládnem... Veľmi ste mi chýbali... Začal
som sa opäť stretávať s Jensenom, viem, že to nie je správne, ale...“
„Chápem ťa,
Jered. Bol som v podobnej situácii ako Jensen. Nie je to nič jednoduché
pre nikoho, ale my sme tvoji priatelia, tak sa na nás môžeš spoľahnúť. Nemôžem
ti zaručiť, že všetko bude tak, ako si to predstavuješ, ale my ostaneme s tebou,
nech to už dopadne akokoľvek.“
Misha tiež
horlivo prikyvoval. Jered bol ako jeho rodina. Nemohol by sa mu obrátiť
chrbtom, ani pokiaľ šlo o niečo také vážne ako vzťah so ženatým mužom.
