Pár: M2,
stevard/pilot
Varovanie:
romantika, homofóbia, 15+, vzťah muž/muž
Definitívny počet kapitol: 15. (delené na 2 časti)
Obsah: Misha (30)
pracuje ako stevard v jednej z veľkých leteckých spoločností...
Poznámka autorky: ešte
nikdy som neletela lietadlom, vedomosti mám
len z internetu a zo série dokumentov Letecké katastrofy. Z toho vyplýva
aj správanie členov posádky, ktoré no môže obsahovať isté nepresnosti,
vzhľadom na to, že sa v danej problematike až tak nevyznám.
O pár týždňov neskôr...
Jensen mu pár
krát zavolal, ale nezdvihol to. No nenápadne sa povyzvedal ako sa majú a podľa
všetkého nemali žiadne väčšie problémy.
Mark bol častejšie doma, naozaj sa snažil si lepšie
usporiadať čas. Obom sa im venoval a boli spolu šťastní.
Nemal to
robiť. Rozhodne s tým nemal opäť začínať, ale vtedy to všetko vnímal inak.
Bolo to len krátkodobé, nič viac. No niečo v ňom stále útočilo na túto
istotu. S Markom mali dohodu, že sa nikdy nebudú pýtať na to, čo sa dialo,
keď sú v práci, požiadal ho len,
aby dával na seba pozor a aby si neublížil. Nechcel ho niečím zbytočne
zväzovať, nútiť ho, aby sa podriadil tomu, čo považuje za neprirodzené. No
vedel, že ak sa k tomu ešte raz vráti, už mu nič nepomôže.
Preto sa
rozhodol, že nateraz sa s nimi opäť nebude kontaktovať a poslúchne svoj
rozum. Hlavne teraz, keď urobil také závažné rozhodnutie...
Keď pocítil
na pleci dotyk ruky, strhol sa. Napriek tomu, že ho táto ich malá dohoda
chránila, chcel o tom s niekým hovoriť. A niekedy ho zaujímalo
či aj Mark niekedy urobil niečo
podobné, ale obával sa, že mu zbytočne spôsobí bolesť. No aj to bolo súčasťou ich dohody, netrápiť sa kvôli
niečomu, čo nemôžeš zmeniť.
Okrem toho od minulého týždňa bolo všetko
opäť inak.
„Už máš
všetko? Vieš, že tvoja matka nám zavolá, keď sa čo len o minútu...“
„Áno,
samozrejme...“ spamätal sa, keď si uvedomil, že jeho partner hovorí o tom stretnutí,
ktoré bolo dnes naplánované.
Mama ich
pozvala na zmrzlinu, presnejšie povedané pozvala ich, aby mohla vidieť svojho
vnuka a keďže otcovi sľúbila, že nebude chodiť k nim domov, pre pokoj
jeho duše, ale aj tak si našla spôsob, možno ešte omnoho rafinovanejší, keďže
ich vždy pozvala na nejaké pekné miesto a vždy to bolo mimoriadne drahé.
Nesťažoval sa. Mama tým dávala otcovi najavo, že nebude všetko len tak, ako si
on zmyslí.
Bolo mu
jasné, že ten sa z tej ich malej dohody len tak ľahko nespamätá a čoskoro
to sám oľutuje. Jeho matka dokázala pomerne dobre prekľučkovať medzi rôznymi
možnosťami a vždy si našla vhodný spôsob ako s ním vybabrať.
„Ešte sa
prezlečiem a hneď som tam...“ zamieril do ich spálne. Rozhodne musel mať
na sebe niečo poriadne, inak by matka povedala, že sa zas o seba málo
stará.
Našťastie
mala prísť aj jeho sestra s manželom a dcérou, takže to napokon bolo
akési príjemné rodinné stretnutie, pokiaľ sa to aspoň dalo tak nazvať.
Odbehol do izby,
rýchlo na seba hodil niečo vhodné, upravil sa a keď zhodnotil, že naozaj
nevyzerá ako po náročnej nočnej službe, vybral sa späť k svojim chlapcom.
Cole sa už
nervózne krútil pri dverách a netrpezlivo naňho čakal. Mark sa pokúšal
svojho syna trochu spomaliť, ale bolo to priam nemožné. Svetlovlasý chlapček
dosahoval svoju zvyčajnú mieru aktivity a rozhodne na ňom bolo vidieť, že
sa na babičku teší. Jeho matka ho prijala. To jediné mu bránilo vtom, aby sa na
ňu začal hnevať, kvôli tým naťahovačkám s otcom.
„Tak už
ideme...“
„Áno,
pôjdeme...“
Misha ešte
raz pohľadom prešiel po ich byte, pokúšal sa spomenúť si, či všetko vypol a či
je všetko na svojom mieste.
Potom otvoril
dvere a spolu so svojím synom a aj partnerom sa nahrnuli k autu.
Mama vybrala miesto, ktoré bolo dosť vzdialené od centra. Preto sa tam nemohli
prejsť, tak ako zvyčajne. Bola to príjemná zmena po tom nekonečnom presúvaní.
„Si na
rade...“ vyzval ho Mark.
Misha si sadol
za volant.
Keď boli
všetci pohodlne usadení na svojich miestach, pustil rádio a vyrazil na
cestu. Podľa stavu premávky by to mohlo trvať zhruba pol hodinu, pokiaľ budú
mať šťastie.
Mark naňho
ako správny kapitán, pozorne dohliadal.
Napokon to
netrvalo až tak dlho ako očakávali. Podarilo sa im zaparkovať na pomerne dobrom
mieste a všetci traja sa tam mohli poriadne poobzerať. Ešte tu neboli,
keďže uprednostňovali miesta, ktoré boli omnoho bližšie v centre. No toto
pôsobilo pomerne útulne. Zamierili na druhé poschodie, na vonkajšiu terasu, kde
na nich čakala, nízka žena s tmavými vlasmi, napohľad celkom obyčajná, ale
Misha vedel, že jeho mama dokáže narobiť poriadny rozruch, ak niečo nevychádza
podľa jeho predstáv.
Preto sa jej
pekne pozdravili. A sadli si. Bol to podnik, kde si ľudia skôr
objednávali. Misha si chcel dať aj nejaký koláč, už dávno nemal ten svoj
obľúbený...
„Ahoj,
babi...“ pozdravil jej Cole.
Nechal sa
objať.
„Ako ste sa
mali?“
„Dobre. A vieš,
čo je nové... Ockovia sa minulý týždeň vzali... Prečo si s nami nebola?
Bolo to pekné...“ nadšene vyhlásil Cole.
Vymanil sa z jej
náručia a sadol si na svoje miesto. Zrejme sa už tešil na zmrzlinu, inak
by tak poslušne nesedel.
Misha a Mark
celkom inštinktívne pozreli na svoje prstene. Bolo to ešte čerstvé, dlho
predtým o tom hovorili.
„Vy ste sa vzali?“
„Nuž áno,“
potichu hlesol Misha.
Mark ho objal
okolo pása.
„Je to tak.
Bolo už na čase...“
Jeho partner
tak trochu previnilo upriamil pozornosť na zmrzlinové poháre.
Neplánoval
jej to hovoriť. Rozhodne nie teraz. Sestra a jej rodina bola na svadbe, aj
pár ich priateľov.
Chcel pozvať
aj matku, ale vedel, že ona neverí v takéto zväzky, že by tam len po celý
čas plakala a bez otca by zrejme ani nešla.
Povedala im,
že nemá nič proti tomu, ak si budú žiť svoj život po svojom, ak budú vychovávať
dieťa, ale manželstvo považovala len za záležitosť medzi mužom a ženou. Registrované
partnerstvo ako také neuznávala za pravý zväzok.
Bolo na nej
vidieť, že ju to zarazilo, ale statočne sa usmiala a povedala: „Gratulujem
vám, chlapci.“
No nepôsobilo
to až tak prirodzene, ale skôr to vyzeralo tak, že kvôli malému im nebude nič
vyčítať.
Nekomentovala
ani to, že ju nevolali na svadbu.
„Ďakujeme,“
zdvorilo dodal Mark.
Misha tušil,
že nebude trvať dlho a aj tak im hoci nepriamo naznačí čo si o tom myslí.
V duchu počítal
do desiatich, natoľko ju už poznal, aby vedel, že to je maximum pokiaľ vydrží a ešte
ani nestihol dopočítať.
„Netušila
som, že niečo také máte v pláne. Je to v našom štáte vôbec legálne?“
„Áno, je a keby
aj nebolo, zariadili by sme si to inak...“ dodal s nacvičeným úsmevom,
ktorý si zvyčajne šetril pre obzvlášť otravných cestujúcich.
Našťastie
nemali čas ďalej rozvíjať túto tému, keďže prišla jeho sestra s manželom.
Cole sa hral so svojou sesternicou a celkovo sa celá situácia pomerne
rýchlo upokojila, keď mal každý pred sebou to, čo si objednali od šikovnej
čašníčky.
***
NESKÔR DOMA...
Bol to
pomerne náročný deň. Sestru s manželom napokon pozvali aj k sebe domov.
Cole mal
radosť, deti sa spolu hrali až do večera a ani na chvíľu sa nezastavili. Samozrejme
mal aj iných kamarátov, ale so sesternicou si rozumel veľmi dobre.
Matka s nimi
nešla, počas celého stretnutia bola mimoriadne tichá. Len im pripomenula, že
otec bude mať narodeniny, aby sa na to pripravili a sľúbila, že všetkých
očakáva, aj keď to bolo vzhľadom na otcovu tvrdohlavosť dosť nepravdepodobné.
No víkend
skončil a prišiel čas na pracovné povinnosti. Bolo príjemné sa po celom
tom dlhom dni pritúliť k partnerovi a nechať sa objať. To by
nevymenil za nič na svete. No vedel, že práca v žiadnom prípade nepočká.
Nehovoriac o tom, čo všetko ešte museli spolu stihnúť.
„Kedy zajtra
odlietaš?“
Pýtal sa ho
to preto, lebo počas toho dňa zrejme nebudú mať veľa času jeden na druhého. Počas
dňa sa o práci nebavili, chcel sa ho na to spýtať, kým začne ten ranný
zhon.
„Zajtra to
bude ranný let... Nie je to až také zlé, pokiaľ sa nezhorší počasie, tak si
spolu dáme aj obed...“
„Teším sa na
teba. Dávaj si pozor a hlavne, pokiaľ by nebolo niečo v poriadku,
zbytočne neriskuj...“
„Budem to mať
na pamäti.“
Prisľúbil mu
Mark.
„A čo bozk na
dobrú noc?“
„Nič také. Už
si dostal.“
„Ja chcem
ešte...“ prosil Misha.
Takej prosbe sa nedalo len tak ľahko odolať.
KONIEC