28. 6. 2013

15. kapitola 2/2




 
ZÁVEREČNÁ KAPITOLA



Pár: M2, stevard/pilot
Varovanie: romantika, homofóbia, 15+, vzťah muž/muž
Definitívny počet kapitol: 15. (delené na 2 časti)
Obsah: Misha (30) pracuje ako stevard v jednej z veľkých leteckých spoločností...
Poznámka autorky: ešte nikdy som neletela lietadlom, vedomosti mám len z internetu a zo série dokumentov Letecké katastrofy. Z toho vyplýva aj správanie členov posádky, ktoré no môže obsahovať isté nepresnosti, vzhľadom na to, že sa v danej problematike až tak nevyznám.



O pár týždňov neskôr...

Jensen mu pár krát zavolal, ale nezdvihol to. No nenápadne sa povyzvedal ako sa majú a podľa všetkého nemali žiadne väčšie problémy.
Mark bol  častejšie doma, naozaj sa snažil si lepšie usporiadať čas. Obom sa im venoval a boli spolu šťastní.
Nemal to robiť. Rozhodne s tým nemal opäť začínať, ale vtedy to všetko vnímal inak. Bolo to len krátkodobé, nič viac. No niečo v ňom stále útočilo na túto istotu. S Markom mali dohodu, že sa nikdy nebudú pýtať na to, čo sa dialo, keď sú v práci, požiadal ho len, aby dával na seba pozor a aby si neublížil. Nechcel ho niečím zbytočne zväzovať, nútiť ho, aby sa podriadil tomu, čo považuje za neprirodzené. No vedel, že ak sa k tomu ešte raz vráti, už mu nič nepomôže.
Preto sa rozhodol, že nateraz sa s nimi opäť nebude kontaktovať a poslúchne svoj rozum. Hlavne teraz, keď urobil také závažné rozhodnutie...
Keď pocítil na pleci dotyk ruky, strhol sa. Napriek tomu, že ho táto ich malá dohoda chránila, chcel o tom s niekým hovoriť. A niekedy ho zaujímalo či aj Mark niekedy urobil niečo podobné, ale obával sa, že mu zbytočne spôsobí bolesť. No aj to bolo súčasťou ich dohody, netrápiť sa kvôli niečomu, čo nemôžeš zmeniť. 
Okrem toho od minulého týždňa bolo všetko opäť inak.
„Už máš všetko? Vieš, že tvoja matka nám zavolá, keď sa čo len o minútu...“
„Áno, samozrejme...“ spamätal sa, keď si uvedomil, že jeho partner hovorí o tom stretnutí, ktoré bolo dnes naplánované.
Mama ich pozvala na zmrzlinu, presnejšie povedané pozvala ich, aby mohla vidieť svojho vnuka a keďže otcovi sľúbila, že nebude chodiť k nim domov, pre pokoj jeho duše, ale aj tak si našla spôsob, možno ešte omnoho rafinovanejší, keďže ich vždy pozvala na nejaké pekné miesto a vždy to bolo mimoriadne drahé. Nesťažoval sa. Mama tým dávala otcovi najavo, že nebude všetko len tak, ako si on zmyslí.
Bolo mu jasné, že ten sa z tej ich malej dohody len tak ľahko nespamätá a čoskoro to sám oľutuje. Jeho matka dokázala pomerne dobre prekľučkovať medzi rôznymi možnosťami a vždy si našla vhodný spôsob ako s ním vybabrať.
„Ešte sa prezlečiem a hneď som tam...“ zamieril do ich spálne. Rozhodne musel mať na sebe niečo poriadne, inak by matka povedala, že sa zas o seba málo stará.
Našťastie mala prísť aj jeho sestra s manželom a dcérou, takže to napokon bolo akési príjemné rodinné stretnutie, pokiaľ sa to aspoň dalo tak nazvať.
Odbehol do izby, rýchlo na seba hodil niečo vhodné, upravil sa a keď zhodnotil, že naozaj nevyzerá ako po náročnej nočnej službe, vybral sa späť k svojim chlapcom.
Cole sa už nervózne krútil pri dverách a netrpezlivo naňho čakal. Mark sa pokúšal svojho syna trochu spomaliť, ale bolo to priam nemožné. Svetlovlasý chlapček dosahoval svoju zvyčajnú mieru aktivity a rozhodne na ňom bolo vidieť, že sa na babičku teší. Jeho matka ho prijala. To jediné mu bránilo vtom, aby sa na ňu začal hnevať, kvôli tým naťahovačkám s otcom.
„Tak už ideme...“
„Áno, pôjdeme...“
Misha ešte raz pohľadom prešiel po ich byte, pokúšal sa spomenúť si, či všetko vypol a či je všetko na svojom mieste.
Potom otvoril dvere a spolu so svojím synom a aj partnerom sa nahrnuli k autu. Mama vybrala miesto, ktoré bolo dosť vzdialené od centra. Preto sa tam nemohli prejsť, tak ako zvyčajne. Bola to príjemná zmena po tom nekonečnom presúvaní.
„Si na rade...“ vyzval ho Mark.
Misha si sadol za volant.
Keď boli všetci pohodlne usadení na svojich miestach, pustil rádio a vyrazil na cestu. Podľa stavu premávky by to mohlo trvať zhruba pol hodinu, pokiaľ budú mať šťastie.
Mark naňho ako správny kapitán, pozorne dohliadal.
Napokon to netrvalo až tak dlho ako očakávali. Podarilo sa im zaparkovať na pomerne dobrom mieste a všetci traja sa tam mohli poriadne poobzerať. Ešte tu neboli, keďže uprednostňovali miesta, ktoré boli omnoho bližšie v centre. No toto pôsobilo pomerne útulne. Zamierili na druhé poschodie, na vonkajšiu terasu, kde na nich čakala, nízka žena s tmavými vlasmi, napohľad celkom obyčajná, ale Misha vedel, že jeho mama dokáže narobiť poriadny rozruch, ak niečo nevychádza podľa jeho predstáv.
Preto sa jej pekne pozdravili. A sadli si. Bol to podnik, kde si ľudia skôr objednávali. Misha si chcel dať aj nejaký koláč, už dávno nemal ten svoj obľúbený...
„Ahoj, babi...“ pozdravil jej Cole.
Nechal sa objať.
„Ako ste sa mali?“
„Dobre. A vieš, čo je nové... Ockovia sa minulý týždeň vzali... Prečo si s nami nebola? Bolo to pekné...“ nadšene vyhlásil Cole.
Vymanil sa z jej náručia a sadol si na svoje miesto. Zrejme sa už tešil na zmrzlinu, inak by tak poslušne nesedel.
Misha a Mark celkom inštinktívne pozreli na svoje prstene. Bolo to ešte čerstvé, dlho predtým o tom hovorili.
 „Vy ste sa vzali?“
„Nuž áno,“ potichu hlesol Misha.
Mark ho objal okolo pása.
„Je to tak. Bolo už na čase...“
Jeho partner tak trochu previnilo upriamil pozornosť na zmrzlinové poháre.
Neplánoval jej to hovoriť. Rozhodne nie teraz. Sestra a jej rodina bola na svadbe, aj pár ich priateľov.
Chcel pozvať aj matku, ale vedel, že ona neverí v takéto zväzky, že by tam len po celý čas plakala a bez otca by zrejme ani nešla.
Povedala im, že nemá nič proti tomu, ak si budú žiť svoj život po svojom, ak budú vychovávať dieťa, ale manželstvo považovala len za záležitosť medzi mužom a ženou. Registrované partnerstvo ako také neuznávala za pravý zväzok.
Bolo na nej vidieť, že ju to zarazilo, ale statočne sa usmiala a povedala: „Gratulujem vám, chlapci.“
No nepôsobilo to až tak prirodzene, ale skôr to vyzeralo tak, že kvôli malému im nebude nič vyčítať.
Nekomentovala ani to, že ju nevolali na svadbu.
„Ďakujeme,“ zdvorilo dodal Mark.
Misha tušil, že nebude trvať dlho a aj tak im hoci nepriamo naznačí čo si o tom myslí.
V duchu počítal do desiatich, natoľko ju už poznal, aby vedel, že to je maximum pokiaľ vydrží a ešte ani nestihol dopočítať.
„Netušila som, že niečo také máte v pláne. Je to v našom štáte vôbec legálne?“
„Áno, je a keby aj nebolo, zariadili by sme si to inak...“ dodal s nacvičeným úsmevom, ktorý si zvyčajne šetril pre obzvlášť otravných cestujúcich.
Našťastie nemali čas ďalej rozvíjať túto tému, keďže prišla jeho sestra s manželom. Cole sa hral so svojou sesternicou a celkovo sa celá situácia pomerne rýchlo upokojila, keď mal každý pred sebou to, čo si objednali od šikovnej čašníčky.

***
NESKÔR DOMA...
Bol to pomerne náročný deň. Sestru s manželom napokon pozvali aj k sebe domov.
Cole mal radosť, deti sa spolu hrali až do večera a ani na chvíľu sa nezastavili. Samozrejme mal aj iných kamarátov, ale so sesternicou si rozumel veľmi dobre.
Matka s nimi nešla, počas celého stretnutia bola mimoriadne tichá. Len im pripomenula, že otec bude mať narodeniny, aby sa na to pripravili a sľúbila, že všetkých očakáva, aj keď to bolo vzhľadom na otcovu tvrdohlavosť dosť nepravdepodobné.
No víkend skončil a prišiel čas na pracovné povinnosti. Bolo príjemné sa po celom tom dlhom dni pritúliť k partnerovi a nechať sa objať. To by nevymenil za nič na svete. No vedel, že práca v žiadnom prípade nepočká. Nehovoriac o tom, čo všetko ešte museli spolu stihnúť.
„Kedy zajtra odlietaš?“
Pýtal sa ho to preto, lebo počas toho dňa zrejme nebudú mať veľa času jeden na druhého. Počas dňa sa o práci nebavili, chcel sa ho na to spýtať, kým začne ten ranný zhon.
„Zajtra to bude ranný let... Nie je to až také zlé, pokiaľ sa nezhorší počasie, tak si spolu dáme aj obed...“
„Teším sa na teba. Dávaj si pozor a hlavne, pokiaľ by nebolo niečo v poriadku, zbytočne neriskuj...“
„Budem to mať na pamäti.“
Prisľúbil mu Mark.
„A čo bozk na dobrú noc?“
„Nič také. Už si dostal.“
„Ja chcem ešte...“ prosil Misha.
 Takej prosbe sa nedalo len tak ľahko odolať.

KONIEC