Pár: Gareth David/John B. (Ianto Johnes/Jack Harkness z Torchwoodu)
Varovanie: 18+, ostatné veci ešte bližšie
nešpecifikované, ale rozhodne vzťah poručník/zverenec !
Obsah: Gareth David L. (17) žil už od
narodenia v detskom domove, jeho matka ho opustila, otec sa vzdal
rodičovských práv a nikdy ho nenavštevoval. Bol rovnaký ako všetky tie
ostatné deti, ktoré sa stali súčasťou systému. Pred dvomi rokmi sa však objavil muž, ktorý sa stal
jeho poručníkom, a on sa akosi nevedomky stal súčasťou života toho bohatého
a privilegovaného muža.
Neskôr...
Nový terč už stál na svojom
mieste. Začal len na to, aby mohol byť prvý raz otestovaný. Gareth mal
v rukách svoj obľúbený luk, tak trochu
jednoduchšiu verziu, ktorá bola nastavená presne preňho. Našiel aj tulec so svojimi šípmi, nechal si
ich špeciálne označiť, aby sa odlišovali od tých, ktoré zvyčajne strieľal pán
B. Tie jeho neboli ani zďaleka také konštrukčne dokonalé, trénoval len s bežnými
šípmi.
Pán B mierne upravil jeho postoj,
keďže k terču pristupoval akosi neisto, hlavne kvôli tej poslednej
záležitosti. Na chvíľu si totiž dokázal verne predstaviť Simonovu hlavu, jeho
krk a to, ako chrčal práve na tomto mieste, preto mal značné problémy s tým,
aby uvoľnil napätie, do ktorého upadlo jeho telo.
Keď vystrelil zdalo sa mu, akoby
spolu s šípom odletelo aj to nepríjemné napätie. Sledoval ako zasiahol
jeden z vonkajších kruhov, nebol to práve ten najlepší zásah, ale aspoň
neminul terč, sám to skôr považoval za akýsi cvičný zásah, niečo ako
presvedčenie sa, že vôbec ešte dokáže napnúť luk. Vystrelil ešte niekoľkokrát,
vždy to bolo o niečo lepšie, až napokon, keď sa plne vžil so svojím
obľúbeným lukom, podarilo sa mu trafiť stred terča. Bol hrdý, že to zvládol aj
po takom dlhom čase nečinnosti.
„Ty si nechceš zastrieľať?“
opýtal sa pána B, keď zapisoval svoje posledné body do tabuľky.
„Radšej sa budem na teba dívať.
Strieľania som si užil počas tohto týždňa až-až...“ priznal neochotne.
„Takže ty napokon používaš luk aj
keď si ... veď vieš... on...?“
„Len v mimoriadnych príležitostiach.
A nikdy po sebe nezanechávam šípy.“
„Tak ako prišli na tú tvoju
prezývku?“
„Predpokladám, že po šípoch
ostali charakteristické zranenia, aj keď som ich vytiahol...“
Bolo zvláštne sa s ním takto
baviť, nepochybne o vraždách, keďže luk bol stále pomerne výkonný smrtiaci
nástroj, aj keď sa nevyrovnal moderným zbraniam, rozhodne to nebola žiadna
hračka pre deti.
„Aha.“
„Šokovaný?“
„Nie, len je zvláštne, že o tom
tak bezstarostne hovoríme.“
Zrejme to bola súčasť jeho
povestnej prispôsobivosti. Rýchlo si zvykol na to, čo sa okolo neho dialo,
prispôsobil sa a poslúchal. Rozhodne nemohol odolať tej svojej súčasti,
ktorá túžila po tom, byť ovládaný.
„Môj starý majster by nás asi nepochválil.
Preňho to bol úplne iný svet. Naposledy, keď som ho videl povedal, že som
zneužil jeho láskavosť a už viac so mnou nikdy nebude spolupracovať...“
„Prečo niečo také povedal?“
„Tvrdil, že temnota vo mne, mu
nedovoľuje pokračovať v mojom výcviku, že sme príliš odlišní a on nemôže
podporovať to, čo sa zrejme zo mňa určite stane. No dal mi aspoň radu, aby som
celý svoj život nepodriadil svojmu hnevu...“
Rozhodne to bola dobrá rada, to
ani Gareth nemohol poprieť. Lukostrelec bol zaujímavý, ale jeho hnev dokázal
byť až príliš intenzívny, omnoho
lepšie sa vychádzalo s príjemným a zvyčajne slušným Johnom.
„Našiel si si nového majstra?“
„Áno, našiel, ale to už nebol až
taký príjemný človek. Starý majster mi veľakrát chýbal...“
Gareth bol rád, že s ním takto
hovorí, že má možnosť poznať všetko, možno toho bolo najprv viac než dokázal
zniesť, ale po prekonaní počiatočného strachu, už vedel, že chce stáť len na
jeho strane.
Pán B pozrel na hodinky.
„Mali by sme ísť. Je najvyšší čas
pripraviť sa na stretnutie. Zober si so sebou nejaké veci, pôjdeme našim
lietadlom a potom prespíme v letnom dome...“
„Ty ma naozaj vezmeš so sebou?“
„Samozrejme, prečo nie.
Predpokladám, že budeš mať aj pár dobrých pripomienok. Ukáže nám 3D model.“
§§§
Gareth sedel pri okne a hľadel
na ich dom. Zmenšoval sa im pred očami, čím viac stúpali k oblakom.
Súkromné lietadlo pána B, rozhodne nepoužíval veľmi často. Niežeby mu prekážalo
lietanie, ale väčšinou nemal dôvod vzďaľovať sa z mesta a uprednostňoval
skôr autá, aj keď šlo o pohodlne zariadené lietadlo. Mali so sebou
štandardnú ochranku pána B, ale skôr tých nenápadnejších chlapíkov, ktorí skôr
mali vyvolať len efekt bezpečnosti. Lucy tiež pozvali, ale vyhovorila sa na
stretnutie s Maxom, dohodli sa, že ju príde navštíviť. Preto táto cesta
napokon nadobudla omnoho súkromnejší charakter.
Netrvalo dlho a už pristávali,
na menšej súkromnej dráhe, ktorá patrila k letnému domu. Dostať sa do domu
už nebol až taký veľký problém, pokiaľ ste vedeli kadiaľ máte ísť, pripomínalo
to tu tak trochu bludisko, a bol to jednoznačný zámer.
Pri dome na nich čakala mladá
žena, mala na sebe pomerne elegantný kostým a pôsobila dojmom dobre zabezpečenej
osoby.
„Dobrý deň, pani A...“
„Dobrý deň, pán B... Rada vás
vidím a toto je váš syn, však?“
Gareth pozdravil a jeho oči
na malú chvíľu prešli po výstrihu tej ženy, rozhodne mala čo ukázať, pokiaľ by
ho to zaujímalo, bola v týchto partiách obdarená viac než by bolo vhodné a neváhala
to využiť.
„Áno, pani A toto je môj syn
Gareth B...“
Usmiala sa naňho a prehodila
s ním pár slov o škole a o tom, či sa už má lepšie.
§§§
Prechádzali sa spolu, Pán B ho
držal za ruku, robili všetko, čo by si inak dovoliť zrejme nemohli. Po odchode
architektky sa venoval len jemu. A tomu, aby si čo najviac užili spoločný
výlet.
