Pár: Gareth David/John B. (Ianto Johnes/Jack Harkness z Torchwoodu)
Varovanie: 18+, ostatné veci ešte bližšie
nešpecifikované, ale rozhodne vzťah poručník/zverenec !
Obsah: Gareth David L. (17) žil už od
narodenia v detskom domove, jeho matka ho opustila, otec sa vzdal
rodičovských práv a nikdy ho nenavštevoval. Bol rovnaký ako všetky tie
ostatné deti, ktoré sa stali súčasťou systému. Pred dvomi rokmi sa však objavil muž, ktorý sa stal
jeho poručníkom, a on sa akosi nevedomky stal súčasťou života toho bohatého
a privilegovaného muža.
Poznámka: poviedka bude končiť tak ako bolo plánované 10. kapitolou. (Voľné pokračovanie pribudne až neskôr...)
Poznámka: poviedka bude končiť tak ako bolo plánované 10. kapitolou. (Voľné pokračovanie pribudne až neskôr...)
NESKÔR...
Na tribúnach sa zhromažďovalo
menšie publikum, prevažne zložené z dievčat, ale boli tam aj niektorí
zvedaví študenti z nižších ročníkov. Uchádzači do týmu tvorili celé tri
rady...
Lucy sedela pri svojich nových
spolužiačkach, kým si oni rozdelili čísla a nastúpili na ihrisko. Max na
ňu chvíľu zasnene hľadel, až kým sa nedostal na rad.
„Na akej pozícii by ste chceli
hrať?“ pýtal sa ich Ismail. On to mal celé akosi na povel a rozdeľoval ich
podľa toho do niekoľkých tímov. Asistoval novému trénerovi, škola rozhodne
poriadne zainvestovala do kvalitného vyučujúceho. Stefan W bol jedným z najlepších miestnych trénerov. Najprv s nimi
prešiel pár základných pravidiel a hovoril o pozíciách jednotlivých
hráčov, keďže to už bolo naozaj dávno, čo škola niečo také naposledy zažila.
Potom predal slovo Ismailovi a ten začal zadeľovať ľudí do družstiev.
„Asi brankár...“ ako prvý sa
ozval Max.
„Tak potom dávaj pozor hlavne na
loptu a nie na svoje dievča...“ trochu drsne mu vtisol do rúk lakrosku.
„Budeš v tíme A...“ ukázal na
chlapcov v prvom rade.
„A ty?“
„Stredopoliar...“
„Okej, tak pôjdeš k tímu B...
Pôjdete ako prvý proti tímu A. Budete hrať skrátenú hru, tréner si urobí poznámky, keď si bude istý, že ste mu ukázali dosť,
vystrieda vás ďalší hrač...vyhodnotenie bude zajtra visieť na hlavnej
nástenke...“
„Okej.“
Čakalo na nich klasické trávnaté
ihrisko a dve bránky nápadne pripomínajúce hokejové. Obrancovia a útočníci
boli vo svojich častiach.
Stredopoliari sa mohli pohybovať
voľne po celom ihrisku byť súčasťou útoku aj obrany.
Hra bola klasicky odštartovaná v strede
ihriska položením lopty medzi lakrosky dvoch
hráčov prikrčených uprostred ihriska.
Tréner zapískal a hon na loptu prepukol naplno.
§§§
„Boli sme príšerní...“ pobavene
zamumlal Max.
„Obaja ste boli dobrí...“
namietla Lucy.
Dlho sa na tom bavili, naozaj to
zrejme nebola hra pre nich. Aspoň zatiaľ to tak vyzeralo.
Gareth by to tak nenazval, jeden
svetlovlasý chlapec, bol večne pri ňom, keď prešiel do útočnej línie, nemohol
sa cez neho dostať, dokonca medzi nimi došlo aj ku kontaktu...
„Ako sa volá ten z vášho týmu,
ten čo ma ani na chvíľu neopustil?“
„Christian, syn toho finančného
magnáta...“
Max bol rozhodne rád, že práve
tento chlapec bol v ich tíme, vďaka
nemu niekoľkokrát skórovali, ale aj
Garethov tím sa držal dobre...
Na Maxa už mával jeden zo
zamestnancov jeho otca, otec mu počas dňa zavolal, že budú mať doma dôležitú
návštevu, preto zo školy vychádzal už rovno v obleku, upravený natoľko, až
z neho šiel strach.
„Prepáčte, ja už musím... Tak
ahojte, zajtra sa vidíme pri tej nástenke...“
„Jasné, maj sa...“
Aj oni zamierili k svojmu autu.
„Má sexi zadok, však?“
„Kto?“
„Christian...“
„To si nemyslím...“
„Pripadal som si pri ňom ako vychudnutý
trpaslík...“
Lucy sa k nemu naklonila a pošepla
mu.
„Možno sa mu páčiš...“
„Ako si na to prišla?“
„Díva sa na nás...“
A naozaj to tak bolo. Stál
pri svojom aute, keďže dnes kvôli lakrosu takmer všetci aj tak končili v rovnakom
čase... A pozeral priamo na nich, presnejšie povedané priamo naňho, no
okamžite sa odvrátil, keď sa ich pohľady stretli, otvoril dvere na svojom aute
a jeho ochrankár skontroloval všetko tak, ako zvyčajne.
„Nie, to určite nie.“
„Stavím sa, že ti zavolá.“
Gareth len odmietavo krútil
hlavou. Nehľadal si priateľa, mal toho najlepšieho na svete.
„Nemá moje číslo.“
„Už má...“ previnilo ukázala na
svoj nový mobil a nastúpila do auta. Gareth šiel hneď za ňou. Klesol na
svoje sedadlo a pripútal sa, obaja pozdravili ochrankára, auto sa rozbehlo
a on sa opäť obrátil k nej.
„Lucy, čo si to urobila?“
„No tak, podľa mňa môže byť veď
vieš... A bol taký milý, keď odo mňa tvoje číslo pýtal. Nemohla som
odmietnuť...“
Rád by jej povedal, že niekoho
má, ale nechcel to riskovať. Poznal ju až príliš dobre, začala by uvažovať o tom,
či ho pán B nezneužíva, keďže jej skúsenosti s vlastnou rodinou boli veľmi
negatívne a akékoľvek vybočenie z normálnosti by u nej mohlo
vyvolať pochybnosti. Okrem toho stále bol presvedčený o tom, že nie je
nutné, aby vedela úplne všetko. Pán B a ona
si museli vytvoriť bežný vzťah medzi otcom a dcérou. A zrejme by to
nešlo, keby uvažovala o tom ako je možné, že spolu spávajú.
„Okej.“
„Hneváš sa veľmi?“
„Nie, vôbec... Dáme si dnes
filmový večer?“ radšej zmenil tému.
Dúfal, že pán B sa k nim pridá a bude sa k nemu môcť chvíľu
túliť. Naposledy to bolo rozhodne veľmi príjemné. A večer by mohol veľmi
nenápadne ostať s ním, pokiaľ teda bude doma v čo vážne dúfal.
„Jasné... Dnes vyberáš ty...“
Dlho spolu rozoberali rôzne
nápad, Gareth napokon navrhol: „Mám náladu na niečo kriminálne...“
„Takže opäť Dexter...“
„Už to tak vyzerá...“
„Tak dobre, vražedná noc to bude...“
Vtedy ho niečo napadlo, niečo čo
by mu umožnilo spýtať sa na jej názor ohľadom netradičných vzťahov...
„Dexter a Debra, myslíš si,
že by mohli teda... teoreticky že by mohli byť pár, aj keď sú považovaní za
brata a sestru?“
„No, keby ju chcel takým spôsobom
tak možno aj áno... ale je to veľmi čudné... vyrastali predsa spolu. Je to
zaujímavá teória... Rozhodne som o nich ešte takto neuvažovala...“
No nemali možnosť tento rozhovor
rozvinúť, keďže pred ich domom uvideli policajné auto.
